Rodičia tu v rannom chaose parkujú, kde im napadne. Na chodníkoch, v protismere, šikmo na vozovke, na autobusovej zastávke. A pritom akoby zabúdali na bezpečnosť svojich vlastných detí a nechajú ich napríklad vyskakovať z dverí rovno na cestu, kde ich môže niekto zraziť. Dianie pred 2. základnou školou je príkladom za všetky ostatné mestské školy na Slovensku, ktorých stavitelia pred desiatkami rokov nepočítali s prudkým nárastom počtu áut. A možno bude táto škola čoskoro aj pozitívnym príkladom toho, ako sa dá tento problém riešiť. Mesto Senica už pripravuje bezpečnostné opatrenia.
Cesta je úzka
Vchod do školy je priamo pri križovatke Komenského a Brezovej ulice. Autá sem každé ráno počas školského roka prúdia z troch smerov. „Obe ulice sú veľmi úzke, nie sú tu žiadne parkoviská, a tak musíme improvizovať. Čo iné nám zostáva?“ pýtal sa mladý rodič za volantom Fabie. V lepšom prípade rodičia parkujú vo svojom smere jazdy tesne pri chodníku. Zablokujú tým však desiatky ďalších šoférov v kolóne za sebou, ktorí musia čakať alebo nechajú aj oni rýchlo vystúpiť deti, hoci to majú potom ďalej do školy. „Autá tu na seba často trúbia, vodiči sú nervózni a chcú sa predbiehať, ale nemajú kam. Lebo aj oproti idú ďalšie autá. Je to niekedy nepríjemné,“ opisuje školák Andrej.
Ešte horšie je to však s netrpezlivými rodičmi, ktorí zastavia auto v protismere. Dalo by sa ešte pochopiť, ak by to robili preto, aby ich deti vystúpili z dverí za vodičom bezpečne na chodník. No paradoxne mnohé deti vybiehajú z dverí za spolujazdcom a vstupujú rovno do cesty s hustou premávkou, kde sa autá predbiehajú, cúvajú. Vodiči zastavujú aj na autobusových zastávkach, niektorí vyjdú s autom na chodník, dokonca až k bráne školy. Keď sme sa pýtali jedného z rodičov, prečo to robí, povedal, že nemá čas.
Kedysi pešo, dnes každý autom
Ku škole vedie priechod pre chodcov, na ktorý dohliada dôchodkyňa Darina Prokešová (65). Deti aj vodičov usmerňuje už piaty rok. Zapojila sa do projektu mesta Senica, ktoré zabezpečuje dohľad seniorov nad rizikovými priechodmi. Projekt funguje už osem rokov. Pani Prokešová priznáva, že to stále nie je stopercentné. „Mnohí šoféri tu lietajú, aj keď vidia priechod. Vidia, že sa blížim, no nezostanú stáť a idú ďalej. Stalo sa, že aj mňa skoro zrazili. Jedného pána som si dovolila asi skoro zastaviť, vynadal mi, že či sa nepozerám…“ Problém je totiž aj ten, že mnohí vodiči, ktorí cestujú do Trnavy, volia trasu okolo školy Komenského – Brezová ako skratku. Vyhnú sa semaforom v centre Senice a ušetria tak pár minút…
„Keď som sem prišla, policajti mi povedali – pani, máte najlepší flek v Senici. Chodí tu najmenej áut. No za posledné dva až tri roky tu tak veľmi zhustla premávka, že je to tu asi najhoršie v celej Senici,“ poznamenala dôchodkyňa. Aj vedenie mesta naznačilo, že práve pred 2. základnou školou je to najviac problematické. Pani Prokešová pritom sama chodila do tej istej školy pred 50 rokmi, bola to ešte nová, čerstvo dokončená budova, a hovorí, že vtedy sa chodilo pešo. „Teraz sú niektorí rodičia možno pohodlní, ponáhľajú sa do práce. A možno len chcú mať istotu, že ich deti prišli v poriadku do školy,“ mienila.
Pokazené finále
Snahu o bezpečnú prepravu nemožno rodičom zazlievať, hovorí riaditeľ školy Krzysztof Siwiec. No zabúdajú to dotiahnuť do konca. „Rodičia vozia svoje deti autami preto, aby sa im nič nestalo. Aby ich nik na ulici neprepadol, nezbil, neobťažoval, ale nakoniec ich sami vystavujú riziku, priamo pred bránami školy,“ hovorí.
Jeho kolegovia učia na dopravnej výchove deti samostatnosti. Na prvom stupni si dokonca spoločne prechádzajú cestu do školy, pedagógovia vytypujú problematické úseky a naučia deti, ako ich zvládať. Ale ako naznačil riaditeľ, všetka snaha stroskotáva na tom, že mnohí rodičia nedajú deťom príležitosť, aby išli pešo. Ani dopravné ihrisko nenahradí skutočnú premávku.
Situáciu by malo uľahčiť nové parkovisko, ktoré bude mimo prístupovej cesty v areáli školy. Investíciu približne za 70-tisíc eur pripravuje senický magistrát a chce to stihnúť ešte pred začiatkom budúceho školského roku. „Bude to jednosmerka, kde bude môcť rodič pohodlne zastaviť, dieťa bezpečne vystúpi a pokračuje po chodníku smerom do školy. Časom by sme chceli postaviť ešte jeden vchod do školy, aby to mali deti ešte bližšie,“ prechádza riaditeľ prstom po výkresoch a ukazuje na plochu, kde v súčasnosti parkujú zamestnanci. Na mieste budúcej jednosmerky sa belejú spílené kmene stromov. Riaditeľ priznal, že sa kvôli tomu nevyhli kritike, no každý si podľa neho musí položiť otázku, či je dôležitejšia ochrana žiakov, alebo ochrana stromov. Sľúbil, že zasadia nové.
Školské autobusy?
Nové parkovisko umožní aj bezpečnejšie nastupovanie do výletného autobusu. „To bol veľký problém, pretože batožinu musíte nakladať aj z druhej strany autobusu. Keď sa odchádzalo ráno na výlet, boli tu vždy zápchy a nebolo to bezpečné. Parkovisko bude môcť podobným spôsobom využívať aj materská škola, ktorá je hneď vedľa,“ dodal riaditeľ.
Po otázke, či by nebolo efektívne zaviesť aj školský autobus, sa usmeje. Myslí si, že takýto scenár čaká skôr či neskôr každú školu na Slovensku, ale zatiaľ je to podľa neho stále len hudba budúcnosti. Najmä pre malé obce môže byť podľa Siwieca výhodnejšie platiť školský autobus, ako udržiavať pri živote malú školu. Problematika školských autobusov je úzko previazaná s regionálnym školstvom či dopravcami v samosprávnych krajoch.
Ministerstvo školstva pripravuje veľké zmeny v dedinských málotriedkach a avizuje zavedenie školských autobusov v obciach, kde sa malé školy zrušia. Nárok na školský autobus bude mať podľa predbežného návrhu dieťa, ktoré býva viac ako šesť kilometrov od školy. Zatiaľ však nie je jasné, či budú rodičia za túto službu platiť a koľko sa na projekt školských autobusov podarí získať z eurofondov. „Zákon o financovaní regionálneho školstva je v štádiu prípravy. Na otázky, ktoré sa ho týkajú, vrátane otázok o školských autobusoch nie je možné v tejto fáze ešte odpovedať,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.
Parkovísk bude viac
Problémy s nebezpečným vystupovaním detí na ceste majú aj ďalšie tri základné školy v Senici. Ján Sališ, vedúci oddelenia výstavby, životného prostredia a dopravy na mestskom úrade ukazoval Pravde ďalšie projekty s parkoviskami, ktoré budú výlučne pre rodičov. „Pri každej škole sme pripravili nový model vjazdu a výjazdu. Celkové náklady sú vo výške 120– až 130-tisíc eur, chceme to celé postaviť do konca letných prázdnin,“ spresnil. Neskôr čakajú podobné úpravy aj príjazdové cesty pri materských školách.
Primátor Ľubomír Parízek upozornil, že mesto takto výrazne zvýši komfort rodičom, no oni by mali zlepšiť svoju disciplinovanosť. Aktívnejší budú musieť byť aj riaditelia škôl. „Je tu tiež právny aspekt. Ak sa nastupovanie a vystupovanie detí bude diať v areáli školy, ponesie za organizáciu dopravy zodpovednosť škola, odteraz to bude na pleciach riaditeľov,“ naznačil primátor. Vedenie školy bude musieť riešiť bezohľadných vodičov na parkovisku, volať políciu a podobne.
Spolu s parkoviskami pred senickými školami by malo pribudnúť aj nové dopravné značenie. „Okresný dopravný inšpektorát v súčasnosti posudzuje a pripravuje stanovisko k riešeniu situácie,“ uviedla krajská policajná hovorkyňa v Trnave Martina Kredatusová. Do konca tohto roka by sa mali najvyťaženejšie priechody pri školách a veľkých križovatkách v Senici osvetliť ostrejším svetlom, aby boli chodci ešte lepšie viditeľní.
Pomohli by spomaľovacie prahy
Komenského ulica, na ktorej stojí základná aj materská škola, je dlhá rovná cesta. A to môže podľa dopravného inžiniera Andreja Sitkeya zvádzať vodičov k prekračovaniu povolenej rýchlosti. „Vzhľadom na smerové vedenie komunikácie a na skutočnosť, že po ceste jazdia autobusy, by bolo vhodné v blízkosti školských zariadení vybudovať dlhé priečne prahy. Zabezpečia spomalenie dopravy na 20 až 40 kilometrov za hodinu, za cenu mierneho narušenia pohodlia dopravy. Na tieto prahy je možné následne vyznačiť priechody pre chodcov, ktoré by boli intenzívne osvetlené,“ navrhol odborník. Autobusové zastávky pred školou by sa mali podľa neho umiestniť vhodnejšie, pretože ich súčasné usporiadanie nespĺňa normy. „Z hľadiska organizácie dopravy by bolo radikálnym riešením zjednosmernenie komunikácie pred školou, čím by sa na vozovke získal priestor na zastavenie vozidiel rodičov privážajúcich deti, no na druhej strane by nastali problémy s trasou autobusu,“ podotkol.
Narastajúca intenzita vozidiel, ktoré privážajú deti do školy, je podľa neho spoločným problémom väčšiny škôl na Slovensku, ale aj v zahraničí. Vo Veľkej Británii, v Nemecku a už aj v susednom Česku si mnohé školy preto vytvárajú školský plán mobility. "Ide o dlhodobý plán, ktorý obsahuje rôzne aktivity a opatrenia, ktorých cieľom je zníženie počtu zamestnancov a žiakov jazdiacich do školy autom. Podporuje väčšie využívanie bicykla a zvýšenie počtu zamestnancov a žiakov prichádzajúcich do školy pešo.
Jedným z nenáročných opatrení môže byť zvýšenie obsadenosti vozidiel, načrtol expert. V mnohých autách často cestuje len jeden rodič s jedným dieťaťom, pričom ostatné miesta sú nevyužité. Rodičia by sa mohli podľa Sitkeya dohodnúť, že odvezú naraz viac detí. „Opatrenie by bolo výhodné pre rodičov ekonomicky aj časovo. Podobným riešením je takzvaný peší autobus, ktorého myšlienkou je spoločná cesta viacerých detí v sprievode jedného z rodičov. Na ceste do školy sú stanovené zastávky, kde deti v rovnakú dobu čakajú na "autobus“. Výhodou tohto systému je, že sa deti naučia prechádzať problematické miesta na ceste do školy a učia sa samostatnosti. Samozrejme, jedným z riešení je aj zavedenie školských autobusov. Toto opatrenie je však finančne náročné.
Prečítajte si aj ďalšie časti seriálu Bezpečnosť detí pri školách.