A ako! Ukázalo sa, že už celkom malinké deti, len čo sa naučia "maľovanú abecedu“, čítajú knižky tlačené veľkými písmenami. Deti milujú obrázky, pre knižku sa často rozhodujú práve vďaka jej výtvarnej stránke. Ukázalo sa dokonca, že milujú kolektívne návštevy knižnice s učiteľkami a že by chceli mať aj "povinné čítanie“, a to dokonca čím viac povinného čítania. Ktovie, čo si pod tým predstavujú, ale asi sa im to zdá "dospeláckejšie“, zodpovednejšie.
V nadšení zo situácie nás však brzdí názor odborníka Ondreja Sliackeho. Šéfredaktor detského literárneho časopisu Slniečko pripúšťa, že aj v slovenskej pôvodnej literatúre sa nájdu zaujímaví autori a tituly, ale nedá sa to porovnať s nasadením predchádzajúcich generácií a už vôbec sa nedajú porovnávať náklady týchto kníh s vysokými nákladmi kníh pre deti v minulosti, keď boli dotované. Upozorňuje aj na finančné problémy, ktoré v tejto oblasti vznikli v súvislosti s celkovým vývojom – knižky sú drahé. Za alarmujúce považuje, že sa o detskej literatúre málo píše, nerecenzuje sa, čitatelia majú málo informácií, ťažko sa v ponuke kníh, ktorá je naozaj rôznorodá, orientujú.
Pomocník Osmijanko
Našťastie sú tu knižnice, ktoré sa snažia, aby vkus záujemcov o knižky neklesal, aby sa, či už deti, ale aj dospelí, dostávali ku kvalitnej literatúre. A veľkým pomocníkom je aj projekt Čítame s Osmijankom, ktorý spolupracuje s knižnicami a školami po celom Slovensku. Podnecuje čítanie, tvorivé myslenie, pestuje literárny vkus a motivuje deti súťažami. Je pomocníkom aj pre učiteľov.
„Za desať rokov sa na Osmijankovej súťaži zúčastnilo vyše 110 000 detí. Každoročne dostávajú školy a knižnice súťažný zošit, ktorý ilustruje vždy niektorý známy mladý slovenský ilustrátor, napríklad – Martina Matlovičová, Vlado Král, Katarína Ilkovičová, Mária Neradová, Silvia Sekelová. Počas štyroch mesiacov hravou formou riešia deti Osmijankove literárne hádanky. Na školách a v knižniciach práve prebieha desiaty ročník súťaže, školské kolektívy do konca apríla riešia osem súťažných otázok. Potom pošlú odpovede do Osmijankovej redakcie,“ približuje Miroslava Biznárová, riaditeľka neziskovej organizácie OSMIJANKO.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Získali sme aj hlasy priamo z terénu: Pracovníčka knižnice v Bánovciach nad Bebravou Helena Klobučníková sa nám zdôverila, že oni sa snažia podchytiť budúcich čitateľov, ešte kým sú malí. „Keď oslovíte prváčikov alebo druháčikov, je väčšia nádej, že ich zaujmete, ako skúšať to vo vyššom veku. My napríklad dávame týmto deťom prvý rok zadarmo členské. Už to ich ovplyvní – zvyknú si chodiť do knižnice. Teraz budeme mať okolo 230 nových čitateľov, prvákov.“
A aké knihy sa deťom páčia? „Všimla som si, že väčšinou ich priťahuje vzhľad knižky. Najmenším vyberáme maľované čítanie, obrázkové knihy o abecede, baví ich to. Keď podrastú, priťahuje ich dobrodružné čítanie. Ošiaľ okolo Harryho Pottera už pominul, ale ešte stále si ho požičiavajú. Úspech majú aj knižky Thomasa Brezinu o zvieratkách, potom dievčenské romány napríklad od Šulajovej, Wilsonovej, Solčanskej. Hitom je stále Grázlik Gabo či Traja pátrači. Verneovky sú na ústupe. Možno by sa im zišlo nové, osviežené vydanie. Ja sama čítam malej vnučke o Guľkovi Bombuľkovi, to sa deťom páči. Kedysi som mala najradšej Búrlivé výšiny, Annu zo Zeleného domu a Jana Eyrová – teší ma, že stále zaberajú. Už desiaty rok zapájame do projektu Čítame s Osmijankom základné školy a práve máme 250 nových prihlásených.“
Helena Klobučníková priznáva, že k projektu sa pred rokmi pridali, keď sa s kolegyňou pozreli na mapu Osmijanka (označuje všetky zapojené mestá) a zistili, že na nej nie sú Bánovce: "Boli sme práve na školení v Piešťanoch, a tak sme to hneď rozpumpovali. Deti posielajú odpovede na súťažné otázky do Bratislavy, ale robíme si Osmijanka v Bánovciach aj len pre seba. Býva tam asi 300 detí, prichádzajú aj s rodinami, žrebujeme a rozdáme asi tridsať cien, to je motivácia – v každej škole je súťažné družstvo. Myslím si, že vzťah k čítaniu veľmi ovplyvňuje osobnosť učiteľa. Je to asi dôležitejší činiteľ než vplyv rodiča. My máme pekné výsledky – asi osemdesiat čitateľov príde do knižnice priemerne každý deň. Ponúkame deťom aj internet – je to lepšie, ako keby boli niekde na ulici. Sociálne slabšie rodiny si internet nemôžu dovoliť, my sme najprv mysleli, že budeme poskytovať iba hodinu, ale už sme od toho upustili. Nemáme to srdce vyhadzovať niekoho z knižnice.“
Na Orave je hitom Basta fidli
Na Slovensku sa knihám pre deti vždy venovali tí najlepší umelci. Tak to aj pokračuje. Nielen samotnou tvorbou kníh, ale aj rôznymi projektmi, súťažami, výstavami a ďalšími aktivitami zameranými na čítanie detí.
Patrí tam aj už spomenutý projekt Čítame s Osmijankom, o ktorom hovorí aj knihovníčka Alena Javorková z Knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne: „Do celoslovenskej súťaže Osmijanka zapájame 14 tried, takže sa číta Guľko Bombuľko, Čin – Čin, Smelý zajko… Veľkým hitom je Analfabeta Negramotná od Jána Uličianskeho, stále sa číta Gabriela Futová, Marta Šurinová a obľúbený je Valentín Šefčík, ktorý píše básničky. Napríklad jeho Basta fidli je doslova hitom, aspoň v Dolnom Kubíne! Veľa je tých obľúbených kníh! Máme aj klub zameraný na fantazijnú literatúru, máme veľa besied so spisovateľmi a výtvarníkmi – boli u nás Futová, Brat, Regitko, Kellenberger, máme aj spoločné projekty s Poľskom a s Českom. Myslím, že deti čítajú. Najhorší je možno prechod zo štvrtého do piateho-šiesteho ročníka, ale potom sa skonsolidujú.“
Alena Javorková sa nestotožňuje ani s názorom, že by sa vďaka Harrymu Potterovi začalo viac čítať. "Deti čítanie bavilo a baví, záleží už len, ako sa ku knihám dostávajú, napríklad – aj od umiestnenia knižnice. Do knižnice chodia rady. Zažila som situáciu, že sa učitelia povadili o hodinu v knižnici. Chceli prísť v jednom čase, a bol už plný kalendár. Deti majú rady hodiny v knižnici – ukážeme im, čo tu máme, a potom im predvedieme program: pripravujeme rôzne témy. Napríklad – spracujem si novú knihu do zážitkového čítania a potom to deťom predvediem. Na Orave je momentálne najobľúbenejšia knižka Pán Gum, Pipi Dlhá Pančucha, Grázlik Gabo a Dobšinského Slovenské rozprávky.“
Kreslený životopis je dobrý nápad
Foto: Archív Vladimíra Krála
Vladimír Kráľ, výtvarník, ktorý spolupracuje na súťažných zošitoch projektu Čítame s Osmijankom, má veľmi dobré nápady. Páči sa nám najmä jeho výtvarný návrh pre kreslený životopis detí. On však hovorí, že nápad mali organizátorky, zrejme riaditeľka neziskovej organizácie Osmijanko Miroslava Biznárová: „Ja ako výtvarník mám každú zadanú úlohu v súťažnom zošite iba vizuálne stvárniť – nevymýšľam ich. A či deti radšej píšu alebo kreslia? Mám pocit, že je to individuálne. To dieťa, ktoré vie kresliť, radšej kreslí, verbálne zdatnejšie dieťa zasa radšej píše. A to, ktorému nejde ani jedno, ani druhé, možno radšej hrá futbal… Mne sa v detstve páčila Zelená kniha rozprávok Ľubomíra Feldeka s ilustráciami Albína Brunovského. Osmijankove rozprávky som tiež poznal, myslím, že sme mali vydanie z Mladých liet s ilustráciami Miroslava Cipára.“