Väčšina z mojich spolužiakov už na začiatku štúdia vedela, že učiť nebude. Chceli mať vysokoškolské vzdelanie a keďže škôl je veľa a každá potrebuje produkovať absolventov, náročnosť štúdia a tým aj jeho kvalita klesajú, čo považujem za veľký problém.
Mnohí z nich po škole pracujú ako obchodní zástupcovia, lákala ich aj predstava kariéry v Policajnom zbore. Väčšina spolužiakov pristupovala k štúdiu zodpovedne, ale našli sa aj takí, ktorých si neviem predstaviť ako učiteľov.
Ja sám som však o inom ako o vyučovaní telesnej výchovy vtedy vôbec neuvažoval, venujem sa mu od roku 2003. Ako mladý učiteľ s nízkym nástupným platom som bol pre školy atraktívny, čím nechcem povedať, že platy učiteľov so všetkými možnými kvalifikáciami a dlhoročnou praxou sú úžasné.
Mzda je určite jednou z najslabších stránok tohto povolania, ide už o dlhoročne neriešený problém. Aj ja som na rok vymenil učenie za prácu v zahraničí, aby som zlepšil svoju finančnú situáciu. Napriek vyššiemu zárobku ma to však stále ťahalo domov.
Našťastie, v Bratislave je o niečo viac možností privyrobiť si v oblasti športu. Bez trénerských aktivít by som len ťažko uživil rodinu, zabezpečil istý štandard, splácal hypotéku, najmä teraz, keď je manželka na materskej.
Moja práca ma napĺňa, hoci čo všetko okrem samotného vyučovania predstavuje, som nakoniec zistil, až keď som sa stal triednym učiteľom. Mnoho povinností vyvažuje spokojnosť detí. Je príjemné počas návratu z lyžiarskeho výcviku počuť, že sa nevedia dočkať, kedy si znova zalyžujú, alebo vidieť ich radosť z úspechu na športových súťažiach.
Za 1 500 eur v hrubom by som učil ďalej – a rád
Ivan Masaryk (33), analytik v IT firme
Čo ste vyštudovali a ako dlho ste učili študentov?
K vedeckému smeru teoretickej matematiky som vyštudoval aj pedagogické minimum. Následne som si spravil doktorát z vyučovania matematiky. Učil som na vysokej škole a potom približne dva a pol roka na druhom stupni osemročného gymnázia pre mimoriadne nadané deti. Táto práca ma napĺňala a dodnes vo chvíľach voľna doučujem matematiku. Je to môj koníček.
Čo vás na práci učiteľa tešilo najviac?
Veľmi pekný je „ahá efekt“, keď deti pochopia, čo sa im snažíte vysvetliť. A je viac-menej jedno, či prichádza po piatich minútach, alebo po polhodine, hlavné je, že ich daná problematika zaujala a chcú pracovať ďalej.
O učiteľskom kolektíve sa často hovorí ako o takmer čisto ženskom prostredí – ako to bolo vo vašom prípade?
Aj u nás bolo viac učiteliek ako učiteľov, ale pomaly sa ten pomer vyrovnával. Keď som prišiel, boli sme asi piati muži a postupne nás bolo desať, takže približne pätinu učiteľského zboru tvorili učitelia.
Prečo ste sa rozhodli zo školy odísť?
Ja som bol učiteľ, manželka bola učiteľka, a keď išla na materskú, z platu by nám ostalo akurát na nájomné. Pravdupovediac samotní žiaci sa ma pýtali: Prečo učíte, veď ste šikovný, tak prečo tu ste?
Ocitli sa v podobnej situácii aj ďalší vaši kolegovia?
Boli aj takí, na druhej strane niekedy učitelia odchádzajú aj preto, že nezapadnú do kolektívu alebo koncepcie školy. Ideálny je, samozrejme, ustálený kolektív. Ale nie je jednoduché dosiahnuť, aby pedagógovia boli zároveň kvalitní, spokojní s platom a aby ich učenie aj bavilo.
Na akej pozícii pracujete teraz? Ste spokojný?
Som analytik v programátorskej firme a som veľmi spokojný. Pracovať a rozmýšľať ma baví a vo väčšine prác sa dá rozmýšľať. Vyhovuje mi pracovná náplň, ako aj určitá sloboda a zodpovednosť, ktorú na svojej pozícii mám. Nikto mi nediktuje, ako mám vyrobiť softvér, ak je výsledok dobrý.
Čo vám z práce učiteľa chýba najviac?
Keď pracujete s deťmi, tak ich istým spôsobom nadchýnate a vychovávate. Ide o veľmi zmysluplnú činnosť, ktorá sa však v mojej aktuálnej práci robiť nedá – okrem výchovy mojich vlastných detí, samozrejme. Celkovo vzdelávanie chápem ako prostriedok výchovy, tá je, myslím, hlavným cieľom – a to nielen k hodnotám osobným, ale aj spoločenským. Chcel by som, aby deti boli škole a učiteľom vďačné za vzdelanie, ktoré im poskytli.
Čo by sa muselo zmeniť, aby ste sa k učeniu vrátili?
V roku 2008 som mal sen s názvom „Chceme mať 18“ – vtedy som tým myslel 18 000 korún mesačne ako nástupný plat v čistom, denne najviac 18 administratívnych podpisov, ale nerátame podpisy na opravených písomkách. Každý ďalší administratívny podpis by sa už mal premietnuť do platu. Číslicu 18 som vnímal aj ako symbol zodpovednosti, teda aby mi zaplatili školenie ako služobnú cestu a prípadne aj výlet s deťmi alebo ich sprevádzanie pri reprezentácii. Možnosť nepodpísať sa ani pod „malú“ nepravdu – napríklad vypisovať a podpisovať učivo podľa plánu tvoreného rok vopred, ktorého som sa vedome nedržal – aby som dosiahol lepšie výsledky. Pričom nie som ochotný ani prepisovať plán po každej hodine.
A čo spomínané finančné nároky?
V roku 2009, 2010 som dostával tabuľkový plat, teda približne 480 eur v čistom, čo bolo za plný úväzok bez triednictva spolu so seminárom a konzultáciami. Vďaka riaditeľke sme našťastie mali aj trinásty a niekedy aj štrnásty plat, ale nikdy sme s nimi nemohli rátať naisto. Pritom po rozrátaní vám zdvihli bežnú výplatu o desať-dvadsať percent. Zvýšenie platu učiteľa o 20 %, teda približne o 100 eur za mesiac, znamená, že nemusíte po zaplatení účtov a stravy týždenne vyžiť z 10 eur, ale ostane vám približne 35 eur, čo je nárast na 350 %.
Aký by ste museli mať plat, aby ste v školstve zostali?
Keby som mal 3 000 eur v hrubom, zostal by som učiť. Myslím, že táto suma zodpovedá faktu, že vychovávate a vzdelávate mládež. Ale, samozrejme, stačilo by mi aj 1 500 eur v hrubom – teda asi trojnásobok mojej pôvodnej výplaty. Myslíte, že je to veľa? Ja nie. Za takýto plat by som rád učil ďalej. Čo sa týka spodnej hranice prežitia učiteľa v Bratislave, malo by ísť o nástupný plat 600 eur v čistom bez príplatkov. Myslím si, že výška platu by bola adekvátna vtedy, keby sa vyrovnal počet mužov a žien v učiteľskej profesii.
Berú vás ľudia ako analytika v IT firme inak ako učiteľa? Máte teraz lepší status?
Asi ma neberú inak, ale dôležitejšie je, že vidím sám seba inak. Trochu paradoxne, keď som chcel niečo vybaviť, viac som využíval, že som učiteľ. Ľudia vám skôr pomôžu, dajú zľavu a sú k vám milí. Myslím, že boli radi, že stretli spokojného učiteľa. Okrem toho, takmer každý už v rodine má alebo pozná nejakého učiteľa a všetci vedia, že ide o náročné povolanie. Na ilustráciu: počas učenia som nemal čas ani sledovať správy, lebo som opravoval písomky, pripravoval sa na hodinu a rozmýšľal, ako vyriešiť výchovné problémy študentov. Takýto stav je zlý, pretože učiteľ by mal vedieť, čo sa deje vo svete. Počas učenia sa negatívne zmenil môj pohľad na seba samého, čo som si vtedy neuvedomoval.
Aj známe tváre dnes mohli učiť
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Adriana Kučerová
Pedagogiku vyštudovala aj jedna z najznámejších slovenských operných speváčok Adriana Kučerová. Hoci sa ako učiteľka nikdy nezamestnala, učiteľský chlebík na chvíľu okúsila. „Mala som päťtýždňovú prax na výberovej škole. Doteraz na to spomínam ako na veľmi krásne, hoci veľmi kratučké obdobie. Prišla som deti ešte párkrát pozrieť a je to nádherné, keď sa na vás tridsať žiačikov vrhne a žiaria im oči,“ prezradila operná sólistka.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Peter Cmorik
Ako učiteľ pracoval aj jeden z najúspešnejších slovenských víťazov SuperStar. Z platu v prepočte okolo 300 eur mal problém vyžiť. „Ako učiteľ, ktorý popri práci navyše študoval, som zarábal zopár korún. Zistil som, že mi nestačia. Vtedy prišla ponuka na hranie v Japonsku, ktorú som prijal… Bol som si vedomý, že keď zostanem učiť vo Veľkom Krtíši, do sveta sa veľmi nedostanem,“ spomína dnes Peter Cmorik.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Zdeněk Svěrák
Jedným z najznámejších učiteľov v československej filmovej brandži je Zdeněk Svěrák. Ako viackrát priznal, na časy za katedrou spomína rád, najmä na gymnáziu. Pocity po podarenej hodine s nadšenými žiakmi prirovnáva k pocitu po dobrom predstavení. Napriek tomu školstvo opustil. Na rozdiel od svojho vzoru – učiteľa a spisovateľa Aloisa Jiráska – popri opravovaní písomiek mu na vlastnú tvorbu nezostával čas.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Anna Šišková
Niekoľko rokov na pedagogickej fakulte si vyskúšala aj herečka Anna Šišková. Školu nedokončila, pretože sa preorientovala na herectvo, ktorému sa venovala už počas štúdia. Neskôr sa vyjadrila, že hoci má deti rada, v štátnej škole by asi nevydržala a skôr by si otvorila svoju vlastnú.