Za nekompromisnej vlády islamistov v rokoch 1996 až 2001 afganské hnutie Taliban zakazovalo ženám vzdelávať sa, hlasovať vo voľbách a tiež vykonávať väčšinu zamestnaní. Ženy nesmeli opúšťať domov bez dovolenia a bez mužského sprievodu.
Dnes je Sarabiová jednou z troch žien, ktoré boli nominované ako kandidátky na funkciu viceprezidenta v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Päťdesiatsedemročná farmaceutka a bývalá provinčné guvernérka Sarabiová má najväčšie šance na úspech, pretože kandiduje po boku jedného z favoritov volebného súboja Zalmája Rasúla, niekdajšieho ministra zahraničia podporovaného bratmi prezidenta Hamída Karzaja.
Političky sú v Afganistane častým terčom útokov
Sarabiová, ktorá sa v roku 2005 stala prvou ženou na poste guvernéra v Afganistane, chce znemožniť konzervatívnym vodcom, aby oslabili ťažko vybojované práva pre ženy po tom, čo sa ku koncu roka stiahnu z krajiny zahraničné bojové jednotky. Už v uplynulom roku sa znížil počet miest, ktoré majú byť pre ženy rezervované v miestnych radách, čo vyvolalo kritiku zo strany organizácií pre ľudské práva a západných demokratov.
„Presviedčam ženy, aby za mňa hlasovali, a uvedomili si tak, že sú súčasťou politickej moci,“ vysvetľuje Sarabiová, ktorej po boku stojí mohutný osobný strážca. Ako väčšina význačných afganských žien Sarabiová hovorí, že vyhrážky smrťou namierené voči nej možno len ťažko spočítať.
„Situácia v oblasti ženských práv sa zhoršuje a obávam sa, že tento trend bude pokračovať,“ hovorí Favzía Kúfiová, afganská poslankyňa a aktivistka, ktorá prežila niekoľko pokusov o atentát. Snahy Kúfiovej postaviť násilie na ženách mimo zákon neuspeli. Namiesto toho sa zákonodarcovia pokúsili znovu zaviesť kameňovanie cudzoložníc a zákon zamedzujúci obetiam svedčiť proti príbuzným v prípade domáceho násilia. Prezident Hamíd Karzaj, ktorému ústava znemožňuje uchádzať sa o tretí mandát, v oboch prípadoch zasiahol a zabránil tomu, aby sa spomínané návrhy stali zákonom.
‚Aj dcéra môže byť prospešná‘
Ak Sarabiová v hlasovaní zvíťazí, jednou z jej priorít bude dostať do škôl viac dievčat. Jej vlastný otec ju pri štúdiách vraj nepodporoval a jej farmaceutický titul mu bol ľahostajný, kým mu nezačali zlyhávať obličky. Jeho dcéra mu vtedy vedela pomôcť. „Využila som svoje schopnosti a dokázala som, že aj dcéra môže byť prospešná. V našej spoločnosti panuje presvedčenie, že dcéry nevedia pomôcť, že to dokážu len synovia,“ vysvetľuje Sarabiová.
Habíba Sarabiová vyhlasuje, že ako guvernérka provincie Bámján prispela v tomto regióne k neprehliadnuteľnému pokroku. Táto horská provincia sa preslávila predovšetkým dvoma obrími sochami Budhov, ktoré v 6. storočia vytesali do pieskovcovej skaly. Taliban nechal sochy zhruba štyri roky po tom, čo sa ujal vlády, vyhodiť do povetria.
V provincii nepôsobili žiadne policajtky, teraz ich tam je 21. Takmer polovica detí, ktoré navštevujú školu, sú dievčatá, zdôrazňuje Sarabiová. Vybudovala sa tiež 150 kilometrov dlhá dláždená cesta a zriadili tam prvý národný park.
Niektorým voličom to však nestačí. Demonštranti vztýčili na križovatke v centre mesta Bámjánu mohutnú olejovú lampu, aby upozornili na to, že sa Sarabiovej nepodarilo zabezpečiť rozvod elektrickej energie. Sarabiová namieta, že centrálna vláda v Kábule príliš pomaly uvoľnovala fondy na infraštruktúru.
Foto: SITA/AP, Muhammed Muheisen
Vzdelané mestá verzus konzervatívny vidiek
Sarabiovú podporujú mladí vzdelaní voliči v mestách, ktorí sa obávajú neslávne známych kmeňových bojovníkov. Tí kandidujú na post viceprezidenta po boku ďalších dvoch favoritov hlasovania. „Budem voliť Sarabiovú, pretože pozná utrpenie afganských žien,“ hovorí osemnásťročná študentka Farana Šahídaniová. „Proti ženám sa pácha príliš veľa násilností a to musí skončiť.“
Študentky v hlavnom meste možno o voľbách diskutujú, na konzervatívnom vidieckom juhu bude ale hlasovať len málo žien, konštatuje Šahída Husajnová, členka mierovej rady – zoskupenia, ktoré je poverené dohľadom nad rozhovorom vlády s Talibanom. „V týchto okresoch určite ženy hlasovať nebudú. Najväčšou prekážkou je nízka úroveň vzdelania,“ dodáva Husajnová pri rozhovore v Kandaháre, druhom najväčšom afganskom meste. Ženy tu len zriedkakedy vidieť na uliciach a žiadna nevychádza bez burky zahaľujúcej celé telo. Za hranicami mesta ženy sotva opúšťajú dom, a ak áno, tak spravidla len s mužským sprievodom.
Husajnová odvážne propagovala ženské práva, keď za vlády Talibanu pracovala ako pôrodná asistentka. Ani dnes však nemôže odchádzať z domu bez burky. V Kandaháre majú ženské práva podľa nej len malú podporu. „Všetky peniaze, ktoré sú určené pre ženy, miznú kvôli korupcii. Takže nie sú žiadne úspešné projekty, ktoré by postavenie žien posilňovali,“ sťažuje sa Husajnová.