Tento zásadný obrat podľa agentúry Reuters odráža klesajúcu úlohu Afganistanu v prioritách zahraničnej politiky Obamovej vlády, ktorej najvyšší činitelia teraz obracajú pozornosť ku konfliktu v Sýrii, k mierovým rozhovorom na Blízkom východe a ku kríze na Ukrajine.
„Pozícia USA sa veľmi líši od tej z roku 2009,“ hovorí Shamila Chaudharyová, ktorá pracovala v minulosti ako špecialistka na Pakistan a Afganistan pre Biely dom a americké ministerstvo zahraničia. „Afganistan je teraz krajina, v ktorej prejavujeme minimálnu zainteresovanosť,“ dodáva.
Zdržanlivé USA
Rok 2013 sa od roku 2009 líši markantne. Vtedy, krátko po tom, čo sa Obama ujal úradu, bol konflikt v Afganistane vnímaný Obamovou vládou ako „správna vojna“, na rozdiel od konfliktu v Iraku. Do Afganistanu prúdila pomoc, a rovnako aj americkí vojaci, keď sa Obama rozhodol vyslať proti povstalcom Talibanu šesťdesiattisícové posily.
Vojaci USA a NATO sa snažili zmariť pokusy Talibanu narušiť hlasovanie a ochromiť oveľa menšie zložky vtedy neskúsenej afganskej armády. Mimo oficiálnej scény sa americkí predstavitelia snažili posilniť vyzývateľa Hamída Karzaja, ktorý kedysi býval favoritom Washingtonu, ale postupne sa stal pre mnohých Američanov symbolom slabej, skorumpovanej vlády.
Dnes sa americkí vojaci postupne sťahujú z Afganistanu domov. Americká verejná mienka ukazuje, že podpora vojny slabne. Po roku 2014 môže zostať v Afganistane istý malý počet vojakov, Biely dom sa však podľa všetkého rozhodol dlhú, nákladnú vojnu v krajine ukončiť, hoci afganské a americké záujmy sú stále vážne ohrozované.
V uplynulých mesiacoch americký veľvyslanec James Cunningham a ďalší diplomati viedli rozhovory s radom kandidátov súperiacich o to, kto nahradí Karzaja, ktorý podľa ústavy nemôže tretíkrát po sebe kandidovať. Americké veľvyslanectvo v Kábule však vo všetkých vyjadreniach týkajúcich sa volieb, volilo zdržanlivý tón.
Keď sa po decembrových predvolebných prieskumoch verejnej mienky financovaných Spojenými štátmi objavili obvinenia, že sa USA snažia takto ovplyvňovať hlasovanie, americkí činitelia rýchlo prestali prieskumy sponzorovať. „Poučili sa z minulých rokov,“ hovorí analytička Caroline Wadhamsová. „Zámerne zaujímajú rezervovaný postoj a pri podpore procesu sú veľmi opatrní,“ dodala.
Kritici varujú pred vlažným prístupom
Akého kandidáta by vysokí americkí činitelia radi videli na Karzajovom mieste, nie je jasné. Všetci traja favoriti afganských volieb – bývalý minister zahraničia Abdulláh Abdulláh, niekdajší predstaviteľ Svetovej banky Ašraf Ghaní a bývalý šéf diplomacie Zalmáj Rasúl – sú umiernení politici, ktorých plány na boj proti chudobe a sľuby modernizácie afganskej ekonomiky vyzerajú veľmi podobne. Všetci tiež už naznačili, že podpíšu bezpečnostnú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by mala umožniť zotrvanie menšieho počtu zahraničných vojakov v krajine po roku 2014.
Niektorí kritici však varujú pred vlažným prístupom Spojených štátov k voľbám, ktoré môžu rozhodnúť, či Afganistan po odchode NATO zostane stabilný, alebo sa vráti do občianskej vojny. Sarah Chayesová, ktorá bola v roku 2009 poradkyňou vysokého amerického veliteľa v Afganistane, sa obáva, že Obamova vláda by mohla znovu premeškať príležitosť zabezpečiť, že hlasovanie bude skutočne odrážať priania afganských voličov.
„Existujú predpoklady, že pôjde o skutočné odovzdanie moci a koniec Karzajovej éry. Domnievam sa však, že v tomto je Karzaj podceňovaný… Môžeme sa dočkať scenáru typu Putin-Medvedev, keď bude Karzaj pokračovať vo vedení krajiny zo zákulisia,“ konštatovala Chayesová.