Medveďa fascinovali zbrane odmalička. „Už ako chlapec som bol celkom zručný "kutil“. Dnes majú tínedžeri možnosť zastrieľať si z paintbalových alebo airsoftových zbraní, ale voľakedy nie. Preto si na dedine každý zhotovil, čo vedel. A u mňa to začínalo naberať nebezpečné rozmery. Chcel som strieľať – a gumipuška mi už nestačila. Dokonca som bratrancovi zobral náboje a bol z toho problém," spomína s úsmevom na mladícke časy.
Keď sa u Medveďovcov objavili funkcionári z biatlonového klubu, aby zlanárili Jánovho staršieho brata, otec im potisol aj druhého syna. Reku, keď chce toľko strieľať, nech strieľa. V biatlone je to predsa legálne. A tak sa štrnásťročný Janko Medveď oddal populárnemu zimnému športu, ktorý je kombináciou behu na lyžiach a streľby na terčíky. „Brat bol dobrý bežec na lyžiach, dosahoval lepšie výsledky. Ale aj mne sa v tvrdej konkurencii za bývalého Československa podarilo získať zopár úspechov,“ referuje.
Mladý biatlonista dostal do rúk zbraň, ktorá mu však nesedela. Zle sa mu držala, a tak začal špekulovať, ako by ju vylepšil. „Najskôr som ju len upravoval, potom som prišiel na to, že nemá zmysel ju prerábať. Ľahšie bolo vziať kus dreva a zhotoviť novú pažbu. Už to nebol len taký prílepok. Nie som vyučený rezbár, ale práca s drevom ma bavila,“ vysvetľuje. V sedemnástich si vyrobil prvú vlastnú pažbu, potom už pomáhal aj kamarátom. Dnes sa výrobou drevených pažieb živí.
Kuzminová ako magnet
„Rok som bol v Anglicku. Šiel som za bratom zarobiť si nejaké peniaze. Potreboval som nejaký priestor, stroje, mal som víziu. Moje pažby vyrábam ručne, ale nestrúham ich nožíkom. Pracujem s týmito poloautomatickými strojmi,“ ukazuje Medveď a porozhliadne sa po svojom drevenom kráľovstve. „Zboku používam javor, v strednej časti je lipa, ale zhotovím aj pažby z orechového dreva, ktoré sú ťažšie, no pekné.“
Kde berie inšpiráciu? „Na pažbe je vždy čo vylepšiť. Niekde len tak sedím, zrazu mi niečo brnkne do hlavy, dostanem nápad a idem na to,“ zareaguje.
Biatlonové malokalibrovky ponúkajú v súčasnosti dvaja veľkí svetoví výrobcovia – nemecký Anschütz a ruský Izhmash. Dodávajú ich aj s pažbami, ale tie sú podľa Medveďa nepružné, preto si biatlonisti dokupujú aj ďalšie. „Jedna veľkosť nemusí vyhovovať každému, lebo ľudia nie sú rovnakí. Jedni sú vysokí, iní zasa nižší. Ja vyrábam štyri základné vyhotovenia v dvoch veľkostiach a šiestich modifikáciách. A potom ešte pažby celkom na mieru – ako topánky. Najdôležitejšie sú dva rozmery – úchop ruky a vzdialenosť do pleca.“
Medveďovmu biznisu pomohol rozmach biatlonového areálu v Osrblí v druhej polovici 90. rokov. „Chodím aj do zahraničia, ale keď príde svet za vami, je to fajn. V Osrblí mám stánok, rozdám letáčiky. Výhoda je, že potenciálny klient si môže vziať pažbu do rúk, vyskúšať ju.“ Najväčším reklamným ťahákom je však nepochybne jeho najúspešnejšia klientka – Anastasia Kuzminová.
Rodáčka z ruskej Ťumene, ktorá od roku 2008 reprezentuje Slovensko, sa u Medveďa zastavila pred zimnou olympiádou 2010 vo Vancouvri. S pažbou, ktorú jej zhotovil, získala v Kanade zlato a striebro. Dnes ju Medveď opatruje v dielni ako vzácnu relikviu. Podobne aj Kuzminovej plagát s ďakovným vyznaním. „Nastin triumf vo Vancouvri zapôsobil ako magnet, lebo my ľudia sme takí, chceme napodobňovať šampiónov. Zrazu som sa zviditeľnil. Ozvali sa noví zákazníci, skúsili, boli spokojní.“
Aké mala Kuzminová požiadavky? „Anastasia je vysoká, čiže potrebuje inakšiu pažbu, ako je štandard. Má pekné dlhé palce, ktoré obopínajú túto časť,“ opisuje Medveď prehadzujúc si v rukách vancouverskú pažbu. Pred zimnými hrami v Soči zhotovil pre slovenskú biatlonovú hviezdu ďalší kúsok.
„Nasťa je hrdá, že reprezentuje Slovensko a chcela to nejako vyjadriť. Tak som jej navrhol trikolóru a symbol slovenskej štátnosti Kriváň. V podobe samolepky sa to objavilo na pažbe,“ hovorí Medveď.
Kuzminová: Pažba je pre biatlonistu ako topánky pre tanečníka
Pred štyrmi rokmi zažiarila biatlonistka Anastasia Kuzminová na zimnej olympiáde vo Vancouvri ziskom zlatej a striebornej medaily. Po hrách v Soči je už dvojnásobná olympijská šampiónka. Pažby od Jána Medveďa si rodáčka z ruskej Ťumene nevie vynachváliť.
Ako ste sa pred olympiádou vo Vancouvri dostali k výrobcovi pažieb Jánovi Medveďovi?
Riešili sme v tom čase pažbu. Tréner Juraj Sanitra nám ho odporučil ako starého známeho. Vravel, že všetko zhotoví presne na mieru, a skutočne, tie pažby sú veľmi dobré.
Čo znamená dobrá pažba pre biatlonistu?
Viete, aká je streľba v biatlone dôležitá. Pustiť sa do pretekov bez dobrej pažby je podobné, akoby šiel tanečník tancovať bosý, bez topánok. Keď je pažba dobrá a sedí, je to výborné, ak nepasuje, nastanú problémy. Určite má vplyv aj na pohodu pretekára.
Koľko pažieb momentálne máte?
Doma mám jednu pretekársku a jednu náhradnú. Prvú, s ktorou som získala medaily vo Vancouvri, som Jánovi Medveďovi vrátila, nechal si ju na pamiatku.
Už ste nejakú aj zlomili?
Zatiaľ nie, pfuj, pfuj, pfuj. Jeho pažby vydržia veľa. Som s nimi spokojná a robím im rada reklamu. Berieme so sebou kartičky, rozdávali sme si ich aj na Novom Zélande alebo v Kanade. Tí, čo si ich vybrali, sú spokojní.
Aj na známke
Na parkovisku pred dielničkou sa zvyknú zastaviť aj športovci z Česka, Bulharska, Maďarska, Poľska či pobaltských krajín. To sú takí, ktorí preferujú osobný kontakt. Ďalší vybavuje Medveď prostredníctvom internetu. Jeho výrobky sa dajú priamo zakúpiť alebo objednať v USA, Kanade i v Japonsku. Pažby nesú príznačné meno Bear (po anglicky medveď). „Poradil mi to človek, ktorý mi robil kedysi aj internetovú stránku. V tom čase sa všetko poangličťovalo. Tá značka sa mi páči. Vyjadruje moje priezvisko, je výstižná.“
Medveď robí bežne desať-dvanásť hodín denne a keď treba aj viac. „Keď majú ľudia peniaze, tak si myslia, že môžu všetko dostať hneď. Ale ja mám štandardnú dodaciu lehotu štyri až šesť týždňov. Keď prídu slovenskí reprezentanti, ktorým sa niečo pokazí, treba to opraviť do troch dní. Mám brigádnikov, lebo roboty je dosť a už by som potreboval aj zamestnanca.“
Slovenský výrobca pažieb sa so svojimi produktmi dostane napríklad na preteky Medzinárodnej biatlonovej únie IBU, na majstrovstvá Európy, nie však na elitné podujatia Svetového pohára. „Tam sa platí vysoký ročný poplatok. Môže to byť vízia, ale zatiaľ zostávam pri zemi,“ vysvetľuje.
Kedy by sa mohol pridať k top výrobcom? „Ja som top výrobca,“ zdôrazní. „Mohol by som vyrábať viac, ale inak ako doteraz. Na to by sa zišiel investor,“ dodá.
Pri rozlúčke ešte Medveď zaloví vo vrecku, vytiahne peňaženku. „Pozrite sa, aj tu je moje dielo,“ vraví s pýchou v hlase a opatrne berie do rúk malú známku, ktorú vydala Slovenská pošta k zimným olympijským hrám v Soči. Je na nej zobrazená biatlonistka Anastasia Kuzminová počas streľby v stoji. Puška s medveďom vystrieľala v Krasnej Poľane ďalšie olympijské zlato!
Ostreľovači aj filmári
Pažby Jána Medveďa nevyužívajú iba športovci. „Pred summitom Bush – Putin v Bratislave v roku 2005 sa u mňa zastavili naši ostreľovači, aby som im upravil pažbičky,“ vraví majster, ktorého dielka sa objavili aj vo filmoch. „Zhotovil som pažby aj do francúzskeho historického filmu, názov netuším. Bolo to na staré pušky, predovky,“ dodáva Medveď.
Príbehy úspešných
Slovensko je krajinou, kde žijú výnimoční ľudia. Denník Pravda prichádza s novým seriálom, ktorý bude pravidelne prinášať príbehy síce menej známych, no vo svojej oblasti mimoriadne úspešných Slovákov. Za ich uznaním je popri talente aj veľká pracovitosť.
Slováci sú aj podľa štatistík s 1 750 odpracovanými hodinami ročne desiatym najpracovitejším národom na svete. Sme ochotní pracovať za podstatne nižšie mzdy ako ľudia vo vyspelejších krajinách. A v regióne má Slovensko aj najvyššiu produktivitu práce.
Ako prvý prináša Pravda príbeh Jána Medveďa. Horehronec s typickým menom vyrába do sveta drevené pažby pre športovcov či policajné jednotky. Pracuje v oblasti, ktorej sa venoval odmalička. Na druhej strane relatívne chudobný región mu nedával príliš na výber a o to väčšia bola snaha Jána Medveďa presadiť sa.
Základom úspechu je však popri pracovitosti pri väčšine úspešných príbehov vzdelanie. Podiel vysokoškolsky vzdelaných Slovákov za priemerom EÚ stále zaostáva, i keď sa za posledných viac ako desať rokov zdvojnásobil a aktuálne sa pohybuje okolo úrovne 15 percent.
Vysoká škola naštartovala aj skupinu mladých ľudí, ktorí vymysleli unikátny detský koberec. Možno z neho zložiť kreslo či poličku. Príbeh autorov výrobku, ktorý má na trhu veľký potenciál, Pravda tiež prinesie.
Slovensko často ťaží z úspešnej minulosti, ktorá vyprodukovala výnimočných ľudí. Tí odovzdávajú svoje skúsenosti. Skvelých ľudí možno nájsť aj v tradičnom vinohradníctve. Pravda prinesie príbeh šľachtiteľa viniča, ktorý je autorom odrôd hrozna výnimočných veľkosťou, aromatikou, farebnosťou aj chuťou.
Svoje ovocie prináša aj postupné zvyšovanie takzvanej digitálnej gramotnosti. Výsledkom tohto trendu je, že na Slovensku sú ľudia, ktorí dokážu programovať pre celý svet. Podľa posledných prieskumov vie takmer 80 percent Slovákov obsluhovať internet a počítač. V tomto smere sme v rámci EÚ dokonca piati najlepší, a to napriek tomu, že na jeden počítač pripadá až šesť študentov, kým priemer únie sú štyria.
V minulosti boli Slováci zvyknutí na obrovské triumfy športovcov. Šport stále produkuje výnimočné talenty, ale Slovensko postupne stráca top pozície. Oproti krajinám, s ktorými sme stáli na jednej štartovej čiare, tak zaostávame, aj keď vo svete na tom nie sme zle.
Dokumentuje to posledná medailová bilancia zo zimných olympijských hier v Soči, kde sme s jednou zlatou skončili z 88 krajín 21. mieste. Na letnej olympiáde v Londýne sme obsadili 59. miesto z 204 účastníckych štátov. V hokeji a tenise (najmä ženskom) stále patríme medzi svetové veľmoci a futbalisti sú na 60. mieste v rámci 209 krajín sveta.
Základom úspechu je vzdelanie a potom pracovné podmienky. Dobré nápady ľuďom nechýbajú. „Je potešiteľné, že pribúda veľa inovatívnych biznis plánov. Nie sú to len kópie modelov z iných krajín, ktoré chcú aplikovať na Slovensku, keďže krajina ako taká je veľmi malý trh,“ hovorí Ivan Štefunko, riaditeľ spoločnosti, ktorá poskytuje služby pre výskumno-vývojové inštitúcie a firmy.
V súčasnosti sa start-up komunita na Slovensku nachádza v porovnaní so zahraničnými krajinami vo fáze počiatočného rozvoja, no slávi už svoje prvé celosvetové úspechy. (lb,mar)