Nejde však o samovraždu či nejaké iné nešťastie, ale o extrémny šport, napísala agentúra AFP. „Boli traja. Po dopade na zem rýchlo zložili svoje padáky, skočili do auta a odišli,“ opísala zážitok Parížanka. Base jumping je obdoba skoku s padákom, ale s tým rozdielom, že sa skáče z objektov na zemi, ako sú napríklad mrakodrapy, vysielače, konštrukcie mostov alebo skaly. Ide teda o aktivitu nesúcu oveľa väčšie riziká ako „obyčajné“ skákanie z lietadla.
Vo Francúzsku sa táto disciplína objavila v 80. rokoch 20. storočia a prišla z USA. Vtedy sa skákalo najmä z budov a mostov, ktoré sa považovali za bezpečnejšie ako hory. S rozvojom materiálov a techník však viac ľudí skáče z útesov ako z budov v meste. Base jumping sa odvtedy stal plnohodnotnou disciplínou. Zostáva však s desiatkou mŕtvych ročne jedným z najnebezpečnejších športov.
Zoskoky v meste sú zakázané, ale svedectvo tejto ohromenej Parížanky dokazuje, že v malej miere stále pretrvávajú. „V meste možno skočiť zo všetkého, čo je vyššie ako 60 metrov. Nesmie tam byť vietor a miesto dopadu musí byť voľné, bez stĺpov pouličného osvetlenia a tak podobne. Snažíme sa dostať na strechu či vyliezť po fasáde, bez toho, aby sme niečo poškodili,“ vysvetľuje Rodolphe, ktorý má za sebou 1 200 zoskokov v mestách a prírode. To znamená, že vo vzduchu vraj strávil okolo 15 hodín.
Zoskoky z najvyšších objektov Paríža, Eiffelovej veže, veže Montparnasse alebo mrakodrapov v podnikateľskej štvrti La Défense, zobrazujú videá na Youtube. Zoskoky sa spravidla uskutočňujú v noci a nasleduje po nich útek kvôli možnému zatknutiu. Tieto nelegálne skoky sú tŕňom v oku aj mnohým milovníkom disciplíny, ktorú chcú zbaviť nálepky nezodpovednej aktivity, ktorej prívrženci sú blázni. V roku 2005 sa zabil tridsaťjedenročný Nór, ktorý skočil s padákom z Eiffelovej veže.
„Prvé zoskoky som robila z mosta vysokého 105 metrov. Začínať z mosta je ideálne. Tiež som nelegálne skočila z budovy, ale úprimne povedané, neznášam stres, ktorý je s tým spojený. Dávam jasne prednosť pokojnému letu z krásnych útesov v horách, a to bez strachu zo smiešnych policajných represálií za to, že si robíme radosť,“ vysvetľuje švajčiarska atlétka Géraldine Fasnachtová. "Nechceme, aby náš šport mal takú povesť. Ľudia skákajúci v meste to robia hlavne preto, že tam bývajú. Môžem vás však ubezpečiť, že 90 percent skokanov má radšej útesy,“ tvrdí predseda francúzskej asociácie Base Jump Roch Malnuit.
„Všetko sa zdalo vypočítané. Boli zjavne veľmi profesionálni. Môže to však viesť k tomu, že ich budú nasledovať ľudia, ktorí nie sú zďaleka takí dobrí,“ strachuje sa obyvateľka parížskej výškovej obytnej budovy, z ktorej sa vrhli traja skokani. Base jumping skutočne vyžaduje dlhú prípravu a vhodné vybavenie. „Je potrebné uskutočniť 250 až 300 zoskokov z lietadla predtým, ako človek začne s týmto. To môže trvať roky a znamená nemalé výdavky. Skok z lietadla stojí okolo 35 eur a padák v priemere 2 500 eur. Sú ľudia, ktorí chcú skočiť raz, len aby to mohli dať na Youtube,“ hovorí odborník Jean-Philippe Gady. „Teraz si chce kúpiť vybavenie mnoho ľudí, ktorí o tom nič nevedia. Lenže keď robia hlúposti, poškodzuje to všetkých vyznávačov tejto disciplíny,“ ľutuje Malnuit.