Slovensko malo šťastie na šľachtiteľov. Teraz v povedomí spoločnosti silno rezonuje meno Doroty Pospíšilovej. Práve jej odrody obrátili pozornosť zahraničia na slovenské červené vína. Svetovým objavom roku 2014 na Concours mondial de Bruxelles sa stalo cuvée z Pospíšilovej odrôd Hron, Váh, Rimava a Rudava. Z veľkého množstva krížencov vybral tieto cenné odrodové typy otec Ondreja Korpása – tiež Ondrej.
Dnes tridsaťtriročný Ondrej Korpás ml. sa narodil do rodiny šľachtiteľa a nemohol sa nestať šľachtiteľom. Korpásovci sú hrdí slovenskí Maďari. Vinič a víno nepozná hranice, je to ovocie, ktoré zveľaďovali a zveľaďujú mnohé národy.
Rodina šľachtiteľov
Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo prežívajú zvláštne časy. Na jednej strane sa dočkali úspechov generácie šľachtiteľov 20. storočia. Zdalo by sa, že teraz už môže byť len dobre, opak je však skôr pravdou.
Z pôvodných výskumných centier a overovacích experimentálnych pracovísk zostali torzá. Pani Dorota Pospíšilová, nestorka šľachtenia, je po 60 rokoch aktívnej práce na dôchodku, priamo šľachtením sa dnes zaoberá už len tandem Korpásovcov vo svojom súkromnom vinohrade v Rúbani a na PD v Strekove neďaleko Nových Zámkov. Tu v skromných podmienkach vznikajú odrody, vďaka ktorým slovenské šľachtenie nielen prežíva, ale je rovnocenným partnerom zahraničných šľachtiteľských pracovísk.
Slovensko je v Európe jedným z najsevernejších výbežkov, kde ešte možno pestovať teplomilný vinič. Kým pri bielych muštových odrodách severná poloha umožňuje produkciu nádherných bielych vín so sviežimi kyselinkami a s bohatou škálou vôní, pri červených nevedeli slovenskí vinári súperiť s juhoeurópskymi, slnkom prežiarenými červenými vínami. Tento hendikep začala odstraňovať Dorota Pospíšilová – skrížila juhoeurópske odrody so slovenskými. Túto líniu šľachtenia teraz rozvíja Ondrej Korpás mladší.
Korpásovci na Slovensku predstavujú obdobu slávnych šľachtiteľských rodín – vo Francúzsku Bouchetovcov či v Taliansku Pirovanovcov. Ondrej Korpás starší sa narodil v roľníckej rodine vo Veľkých Lovciach v Novozámockom okrese. Rodičia mali obyčajné hospodárstvo a vinič v ňom nemal privilegované postavenie. Syn však vyštudoval na vysokej škole záhradníctvo a jeho pedagógom nebol nik iný ako otec moderného česko-slovenského vinohradníctva a vinárstva profesor Vilém Kraus.
Ešte počas vysokoškolských štúdií sa stal Korpás jeho asistentom pri šľachtení viniča. Takmer o štvrťstoročie neskôr začína u Krausa v Lednici študovať Korpásov najstarší syn – Bandi, Ondrejko. Vraví sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Ondrej Korpás brával syna do vinice v útlom veku. Rodina trávila vo vinohrade aj víkendy, pretože otec nestíhal vyhodnocovať desiatky pokusov počas pracovného týždňa. Syn sa mu tmolil okolo nôh – vinohrad, ani nevedel ako, sa mu stal prirodzeným životným prostredím.
Zvodnejšie ako biblické jablko
Na čom dnes pracujú Korpásovci? Na vývoji nových muštových a stolových odrôd, ktoré najlepšie vystihnú prírodné možnosti južného Slovenska.
Chvalabohu, že Ondrejovi Korpásovi sa narodil syn, ktorý sa našiel v šľachtení a ktorý môže zhodnotiť dedičstvo otca a silnej generácie slovenských, českých, maďarských a vôbec európskych šľachtiteľov.
Predstavme najprv stolové odrody, ktoré sú na Slovensku stále v tieni muštových sort viniča. "Južné Slovensko má nebývalý potenciál na pestovanie výnimočných odrôd, ktoré vyplývajú práve z polohy územia,“ vraví Ondrej Korpás mladší. Jeho hranice ohraničuje troma bodmi – mestami Nové Zámky, Komárno a Štúrovo, medzi ktorými sa nachádza územie s potenciálom zásobovať hroznom celé bývalé Československo a nie hocijakým.
Vinič prekypuje neuveriteľnou variabilitou a práve túto vlastnosť využívajú šľachtitelia na to, aby uspokojili rôznorodé nároky konzumentov.
"Zoberme si len dve vlastnosti – chuť a farbu, a to v podobe bielej, červenej a modrej, či skôr zelenobielej až žltej, ružovej, červenej, fialovej, modrej až čiernej, respektíve jednoduchej, aromatickej a muškátovej chuti. Hneď dostaneme súbor 24 (8×3) ideálnych odrôd,“ vysvetľuje mladý šľachtiteľ.
Čo dnes majú ľudia najradšej? Na to nie je jednoduchá odpoveď, pretože chuťové preferencie sa menia, ale šľachtitelia už vedia, ako funguje podvedomie spotrebiteľov. Žlté a modré bobule hrozna vyvolávajú v ľuďoch pocit zrelosti, preto ich uprednostňujú pred zelenými a fialovými bobuľami. Stále však platí slávny Cicerov odkaz ľudstvu Varietas delectat – rôznorodosť je príjemná.
Nuž a práve rôznorodosť predstáv o ideálnej chuti, vôni, farebnosti či tvare strapca napĺňa svojimi novými odrodami rodinný tandem Korpásovcov. Otec pritom poukazuje pri šľachtení na synov podiel, jeho silné teoretické zázemie a komunikáciu s medzinárodným prostredím. Syn otcovi vracia poklonu v podobe jeho obrovských praktických šľachtiteľských skúseností, encyklopedických znalostí a citu pri výbere vhodných rodičov a ich potomstva.
Dnes sa pestovanie stolových odrôd sústreďuje zväčša do záhrad. Veľkovýroba, o ktorú sa kedysi pokúšalo JRD a potom PD Rúbaň-Strekov, sa rozpadla. Ale nádej na chuťovo výnimočné slovenské stolové hrozno žije. Smer ukazuje pestovateľ Viliam Zsidek zo Sv. Petra, ktorý odskúšava 60 odrôd šľachtiteľov Korpásovcov.
Jedno- až dvoj- či päťhektárové výsadby stolových odrôd by podľa Ondreja Korpása staršieho mohli byť obohatením regionálnych trhov od konca augusta až po november. Zsidek pestuje vinič na tzv. ypsilonovom vedení, ktoré umožňuje dobrú úrodu i presvetlenie strapcov. Čo ochutnať z produkcie Korpásovcov? Povedzme skorú odrodu Kajman, ktorá vznikla skrížením sort Čauš ružový a Velika. Mohol by to byť aj Carbon so slivkovitým tvarom bobúľ alebo Grandus, odroda s neuveriteľne veľkými modrofialovými bobuľami, ktoré sú zomknuté do nespŕchavých strapcov.
Vína s puncom originality
Na jar tohto roku sa konala u Korpásovcov jedna z kontrolných "šľachtiteľských“ degustácií. Šľachtitelia pozývajú na ne ľudí, ktorých názor je v brandži smerodajný. Napospol ide o priateľov, ale zároveň prísnych oponentov, akými sú Miroslav Petrech zo Château Belá, či žiaľ, už pred rokom zosnulý profesor Vilém Kraus alebo miestne vinárske autority – Tomáš Kasnyik, predseda strekovského družstva. Tentoraz pozvali Pavla Pavlouška z Mendelovej univerzity v Brne, maďarského šľachtiteľa Pála Kozmu, slovenskú enologičku a medzinárodnú degustátorku Editu Ďurčovú a strekovského vinára Zsolta Sütőho. Na stole sa ocitli novošľachtenia z ambiciózneho projektu Korpásovcov Lavína. Dovedna tri desiatky vín, ktoré vznikli skrížením odrody Doroty Pospíšilovej Dunaj s francúzskym Merlotom a Cabernetom franc.
Korpásovci sa nespoliehajú pri šľachtení len na svoj šľachtiteľský inštinkt, to, či idú správnou cestou, im ukazuje názor oponentov. Z 250 semenáčov sami zúžili výber na 32 potomkov, ale aj túto zostavu treba okresať a vybrať z nej to najlepšie. Jesenné degustácie zahŕňajú ochutnávku hrozna, muštov a vína krížencov, jarné už len vína. Pri budúcej odrode porovnávajú mladé vína so staršími.
Aké sú teda novošľachtence z projektu Lavína? Enologička Edita Ďurčová ich označuje za perspektívne, pretože sú originálne, a to tak v aromatike, ako aj v chuti. "Aromatika novošľachtencov pripomína raz Dunaj, inokedy Merlot, potom sa objavia kabernetové tóny, celkove však víťazí viacvrstvovosť a komplexnosť,“ všíma si ich plusy degustátorka. Za najväčšiu prednosť však považuje to, čo je pre slovenské červené vína najdôležitejšie, a síce vyzretosť tanínov – trieslovín. Vína z novošľachtencov majú podľa nej veľmi ušľachtilé taníny a v kombinácii s kyselinami sú veľmi vyvážené.
Svet vo víne oceňuje harmóniu. "Atraktívna aromatika isteže upúta pozornosť každého degustátora, ale v okamihu, keď sa mu dostane víno na jazyk, hodnotí veľmi prísne najmä to, či sú taníny jemné, guľaté, vyzreté. A práve toto je prednosť korpásovských novošľachtencov z projektu Lavína,“ podotýka Edita Ďurčová. Inak povedané, otec a syn idú v šľachtení správnym smerom.
Pred rokom dostal od autora týchto riadkov Ondrej Korpás mladší otázku, aký zmysel má šľachtiť vinič, keď je na svete okolo päťtisíc odrôd. Vynašiel sa a odvetil myšlienkou talianskeho spisovateľa Giuseppe Tomasiho di Lampeduzu: "Preto, aby všetko zostalo tak, ako je, musíme všetko pozmeniť. Vyjadril som sa zrozumiteľne?“
Návrat k praotcom a pramatkám viniča
Slovensko na vinohradníckej mape sveta takmer nevidno. Plocha vinohradov a výroba vína sú z hľadiska globálnych čísel nepostrehnuteľné. A predsa máme v rukách jeden tromf. "Sme príťažliví originalitou svojich vín,“ tvrdí enologička Edita Ďurčová.
Svet sa kúpe v oceánoch vína. Čím môže upútať pozornosť slovenské víno?
Originalitou, osobitosťou, jednoducho pridanou hodnotou, ktorú nemajú žiadne iné vína. Čoraz častejšie sa hovorí o tom, že svet sa globalizuje, čiže stáva sa, aj pokiaľ ide o produkciu vína, svojím spôsobom uniformným.
Čo je vyjadrením tohto trendu?
Globalizácia prináša unifikáciu, obľúbenosť komerčne úspešných medzinárodných, najmä pôvodne francúzskych odrôd narastá, ale sortiment sa zužuje. Desať najpestovanejších odrôd zaberá takmer 40 percent a prvá tridsaťpäťka viac ako dve tretiny svetových vinohradov. Na čele modrých kultivarov, z ktorých sa vyrába červené víno, je napríklad aj na Slovensku obľúbený Cabernet Sauvignon.
Proti globalizácii sa stavia regionálna pestrosť, pôvodnosť. Uplatňuje sa aj pri vínach?
A ešte ako. Vo všetkých vinárskych oblastiach sveta je obrovská snaha vrátiť sa k pôvodným,
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
často zabudnutým odrodám. Hľadajú sa klony, ktoré sa prispôsobili novým podmienkam. Krajiny zo severných vinohradníckych oblastí, ako je Nemecko, Rakúsko, Česko či Slovensko šľachtia nové odrody. Nemci uspeli s Dornfelderom, Rakúšania s Zweigeltom. Vína z červených novošľachtencov majú vyzreté taníny a odstraňujú tak „klimatickú“ slabinu okrajových vinárskych krajín. Škola šľachtenia, ktorú u nás založila Dorota Pospíšilová a rozvíjajú ju dnes Korpásovci, je perspektívna.
Čo je jej podstatou?
Hľadanie praotcov a pramatiek odrôd, ktoré môžu po skrížení podarovať svojmu potomstvu vlastnosti dokonale využívajúce slovenský terroir, nielen pôdne, ale hlavne vrtošivé klimatické podmienky. Čas zároveň ukazuje, že aj novošľachtenia majú isté slabôstky a treba ich zlepšovať ďalším šľachtením. Práve to robia Korpásovci. Hľadajú a nachádzajú odrody, ktoré prinášajú unikátnosť, neopakovateľnosť, slovenskú pridanú hodnotu.