Na pravoslávnych weboch si možno prečítať veľa argumentov, prečo je strhávanie Lenina zlé a nemoderné, upozornil ruský internetový denník Gazeta.ru.
Protestovali by snáď prví kresťania, keby dav zničil pomníky cisára Nera či Diokleciána, ich najkrutejších prenasledovateľov? Sotva. Vladimír Iľjič ich prekonal. V dejinách ruskej cirkvi sa nevyskytol väčší škodca, ktorého vinou by sa prelialo viac krvi veriacich.
Tatári nepodpaľovali kostoly a nezabíjali kňazov, iba ak pri nájazdoch. Aj Stalin sa za vojny obrátil k cirkvi, za čo si ho niektorí pravoslávni ctia.
Lenin bol úhlavný nepriateľ. Ako možno ľutovať ničenie jeho pomníkov, navyše v cudzej krajine?
Obracia sa cirkev ku komunizmu?
Príznačné sú dva príspevky igumena a profesora moskovskej univerzity Filippa Simonova. V jednom tvrdí, že Leninove pomníky sú síce modly, ale že mu neprekážajú. V druhom hanobí iný idol: Alexandra Solženicyna, ktorý ako žiadny iný spisovateľ urobil toľko pre tradičné ruské hodnoty, velebené pravoslávnymi. Vraj už nie je potrebný, pretože zmizlo Solženicynovo publikum: sovietska inteligencia.
Problém nie je v argumentoch, šokuje tón: neprekáža Lenin, ale Solženicyn!
Keď sa k tomu priráta, že patriarcha Kirill udelil cirkevné vyznamenanie predsedovi ruských komunistov Gennadijovi Ziuganovovi, znamená to obrat cirkvi ku komunizmu?
Iľjič zovšednel, zvykli sme si
Iste, všetko je zložitejšie. Pre niekoho predstavuje strhávanie Leninových pomníkov neklamnú známku, že sa časť ukrajinskej spoločnosti pokúša opustiť „ruský svet“, obývaný všade Leninovými pomníkmi na hlavných námestiach. Sú ako brezy či drevené bábiky, proste etnické príznaky, a vôbec nie ideologické. Iľjič zovšednel, zvykli sme si na neho.
Niekto môže závidieť: my nedokážeme celé roky ani premenovať stanicu moskovského metra Vojkovská, hoci je pomenovaná po organizátorovi vyvraždenia cárskej rodiny. Len vedieme nekonečné debaty a nič nerobíme. Ukrajinci sú však ľudia činu.
Hitlerov pomník by neobhajovali
Nájdu sa aj takí, čo si myslia, že nie je správne búrať vôbec žiadne pomníky. Nech stoja a pripomínajú krušné časy. Isté však je, že by to nehovorili o Hitlerovom pomníku v Berlíne či Tallinne.
Tiež sa hovorí, že ničenie pamätníkov rozvášneným davom je symbol onej búrky, od ktorej sa Rusko s hrôzou odvracia. Pamätník vraj samozrejme mal byť odstránený, ale po rozhodnutí úradov, civilizovane, bez fanatizmu a hanobenia. Skrátka, keď časť spoločnosti vnucuje ostatným svoju vôľu, nie je to najlepšie a hrozí to aj občianskou vojnou, ako ukazuje Ukrajina.
S tým sa dá do značnej miery súhlasiť, ale na pamäti treba mať, že nebyť onej živelnej vzbury davu, nemali by sme súčasné Rusko.
S ničím nehýbte
Ale prečo sa práve ukrajinské Leninove pomníky sa stali „zhromaždiskom“ pravoslávnej verejnosti?
Pravoslávni sú z princípu konzervatívni. Konzervativizmus však býva rôzny. Taký Solženicyn je pre hockoho spiatočník, šovinista, antisemita. Ale nikto mu neuprie tvorivý prístup a snahu riadiť sa mravnými ideálmi.To sa nemusí hodiť. Solženicynovo meno sa už pokúšali využiť v polovici 90. rokov, po návrate do vlasti: najlepší bojovník proti komunizmu pomôže v politickom boji sa Ziuganovom! Ale Solženicyn začal biť do neprístojností divokého kapitalizmu …
Vybrané citáty z už pochovaného klasika sa nedávno zase začali vyťahovať z úložiska: tradičné hodnoty, zjednocovanie ruského územia, Krym. To si západní liberáli za klobúk nedajú!
Ale zase sa prerátali. Solženicyn ukázal, že ruské impérium nezahubili boľševici a cudzí agenti, ale predovšetkým neschopní vládcovia, vojna pod falošnými heslami, pasivita jedných a prchkosť druhých. A Súostrovie Gulag varuje pred nebezpečenstvom všemocného štátu, ktorý ľudí ľahko mení v spotrebný tovar.
Foto: SITA/AP, Sergei Chuzavkov
Konzervatívne heslo našich čias znie: s ničím nehýbte, lebo sa to skončí oveľa horšie. Na to je Lenin vôbec najlepší symbol: Vidíte? Nestačilo? Chcete ešte? Na nič nesiahajte! Hlavne nie na Lenina!
V 90. rokoch zúrila bitka medzi „komunistami“ a „demokratmi“. Teraz panuje národná zhoda: všetci sme víťazi a všetko je u nás najlepšie. Aj Lenin. A tak novodobí mučeníci za vieru spolu s nacionalistami a komunistami hlasujú za cára.