Zachránení Židia nedajú na Oskara Schindlera dopustiť

21.10.2014 14:00
Oscar Schindler, Oskar, Schindlerov zoznam,...
Budova továrne Oskara Schindlera v Krakove. Autor:

Bol členom neslávne známej Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) a spolupracovníkom nacistickej vojenskej výzvednej služby. Počas vojny tiež zarábal na lacnej pracovnej sile, ktorú tvorili prevažne Židia. Nemecký obchodník Oskar Schindler však na sklonku vojny zachránil 1 200 Židov pred deportáciou do koncentračných a vyhladzovacích táborov a tým aj od istej smrti. Zomrel pred 40 rokmi, v októbri 1974, v Nemecku.

Nezabudnuteľnému záchrancovi životov 1 200 prenasle­dovaných Židov – stojí na Schindlerovom náhrobnom kameni na kresťanskom cintoríne na hore Sion v Jeruzaleme. Je to rovnaký nápis ako na pomníku vo Svitavách, kde sa Schindler narodil.

Schindlerova osoba dodnes budí emócie kvôli jeho nacistickej minulosti. Kritizovaný bol tiež kvôli tomu, že jeho konanie malo údajne iba komerčný základ. Milovník večierkov a krásnych žien zarobil na otrockej práci miliónový majetok. Neskôr ale stavil vlastný majetok a riskoval život kvôli tomu, aby svojich židovských zamestnancov zachránil pred tábormi smrti. Zachránení Židia a ich potomkovia nad kritikou Schindlera len krúti hlavou.

„Napriek všetkým svojim ľudským chybám je slávny oprávnene,“ myslí si americký historik a Schindlerov životopisec David Crowe. „Videla som v ňom muža, ktorý neustále riskoval svoj ​​život pre to, čo robil. Bol to človek. Musel mať srdce zo zlata,“ spomínala naňho jeho vtedajšia sekretárka Mimi Reinhardtová.

Kontroverzný záchranca

Schindler vyrastal vo Svitavách v multietnickom prostredí, kde vedľa seba žili Nemci, Česi a Židia. Už ako študent viedol búrlivý život a v dvadsiatich rokoch sa oženil s Emiliou Pelzlovou zo Starého Maletín. V kritických 30. rokoch sa stal členom Sudetonemeckej strany (SdP) Konráda Henleina a neskôr aj Hitlerovej NSDAP. Do svojich služieb ho tiež zlákala nacistická vojenská spravodajská služba Abwehr.

Po prepadnutí Poľska Nemeckom v roku 1939 získal tento – dovtedy stále neúspešný podnikateľ – v Krakove bývalú židovskú smaltovňu. V továrni najprv zamestnával Poliakov, ale postupne začali medzi zamestnancami prevažovať Židia z krakovského geta, ktorí boli lacnejšou pracovnou silou. Už vtedy bolo podľa svedkov jeho podnikanie založené na dobrých kontaktoch a úplatkoch. Stále tiež viedol bujarý nočný život. V tom čase však zároveň začal spolupracovať so Spoločným distribučným výborom so sídlom v Budapešti, ktorý finančne a materiálne pomáhal Židom.

Ale v roku 1943 bolo krakovské geto zlikvidované a jeho obyvatelia boli buď povraždení, alebo deportovaní do koncentračného tábora Płaszów, zriadeného na predmestí Krakova. Keď sa potom rozhodlo, že všetci väzni budú prevezení do Osvienčimu, Schindler pomocou úplatkov a kontaktov dosiahol, že nielen svojich zamestnancov, ale aj ich rodiny mohol previezť do svojho ďalšieho podniku, muničnej továrne v Brněnci na Morave. Tým ich zachránil od istej smrti v plynových komorách vyhladzovacích táborov. Jeho povestný „zoznam“ obsahoval mená asi 700 mužov a 300 žien a do tábora Schindler neskôr prijal aj ďalších Židov.

S blížiacim sa koncom vojny sa Oskar Schindler začal obávať príchodu sovietskej armády. Po výsluchu v americkom zajatí a svedectvách zachránených Židov bol spoločne s manželkou Emiliou (1907–2001) prepustený a pokračoval v ceste na západ. V roku 1949 odišli do Argentíny, ale na konci 50. rokov sa Oskar vrátil do Nemecka, no bez manželky. Tá neskôr spomínala na svojho manžela s horkosťou. Môže za to alkohol a dlhy. V rozhovoroch pre médiá Emilie trvala na tom, že zachránila viac Židov ako jej muž.

Neznámy hrdina, známy vďaka náhode

Po návrate do Nemecka žil Schindler vo Frankfurte nad Mohanom prakticky ako neznámy človek. Šikovný manažér, ktorý za vojny dokázal oklamať esesákov, stále nemal podnikateľské šťastie. Prostriedky, ktoré dostal od vlády a od zachránených Židov, sa mu rozplynuli v neúspešnom podnikaní a údajne aj v alkohole.

Až v roku 1966 dostal v Nemecku čiastočné uznanie – udelili mu Spolkový kríž za zásluhy 1. triedy. A dostal aj celý rad ďalších ocenení, bol napríklad držiteľom rádu pápeža Pavla VI. V Izraeli bol vyhlásený za Spravodlivého medzi národmi. Pardubický kraj ho v roku 2007 zaradil do dokumentu Tvár Pardubického kraja, ktorý stanovuje symboly kraja a tiež, okrem iného, zoznam jeho osobností a rodákov.

Dlhé roky vedeli o osude Schindlera len zachránení. V roku 1982 však vyšiel román austrálskeho spisovateľa Thomasa Keneallyho Schindlerovho archa (Schindler 's Ark), ktorý vznikol vďaka spisovateľovmu náhodnému stretnutiu s jedným zo zachránených Židov. Schindlerov život sa tak otvoril verejnosti a podľa tejto knihy potom nakrútil americký režisér Steven Spielberg svoj ​​slávny oscarový film Schindlerov zoznam (1993), v ktorom si Oskara Schindlera zahral Liam Neeson.

#židia #Nacisti #2. svetová vojna #Schindler
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku