Prvé „umelecké“ pokusy grafickej dizajnérky sa spájajú s čiernou voskovkou dôsledne nanesenou na tapetu v detskej izbe a s plastelínou zadupanou do koberca. S reálnym grafickým dizajnom sa prvý raz stretla v Strednej škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru. Voľná grafika, kresba aj maľba išli vtedy bokom.
„Jednoducho som si sadla za počítač a začala som skúšať, čo všetko sa s ním dá robiť. A za tým počítačom sedím dodnes,“ hovorí absolventka grafického dizajnu na VŠVU. Svoju prvú zákazku dostala ešte počas štúdia na vysokej škole. Nebolo to však to pravé orechové. "Klient ma posúval zľava doprava a nakoniec to celé prerobil podľa svojho nevkusu. Táto práca sa nakoniec nedala použiť ani ako referencia.“
Foto: Štúdio Pergamen
Po tejto skúsenosti mala Lívia pocit, že s nedostatkom reálnych pracovných skúseností v kombinácii s „baby face“ sa jej bude v dizajne ťažko presadzovať a že by bolo lepšie stať sa súčasťou zabehnutého tímu.
K slovu sa dostala náhoda a štúdio, ktoré sa zaoberá obalovým dizajnom. Ponúklo jej prácu, napriek tomu, že bola ešte len študentkou s malými skúsenosťami. Do zohratého tímu zapadla pomerne rýchlo. Jej prvá práca boli obaly kníh pre edíciu českého vydavateľstva o ženách vo vede a umení.
Foto: Štúdio Pergamen
Ako vzniká dizajn obalu? „Najprv hľadáme tému pre obal a potom formu, akou ju prerozprávame. Jednoduchú myšlienku detailne spracujeme od kompozície cez typografiu až po výber farieb. Veľmi dôležité je aj produkčné spracovanie. Zlou produkciou sa dá totiž mnohé nakoniec pokaziť,“ vysvetľuje mladá dizajnérka.
Dobrý obal predá knihu aj víno
Lívia navrhuje aj obaly na potraviny – víno, nealkoholické nápoje, cukríky… Čo ju baví viac? „Pri knihách je navrhovanie o niečo voľnejšie ako pri obaloch. Klient nám nepredpisuje, či tam musí byť fotka produktu alebo návod na použitie v piktogramoch. Potrebujeme anotáciu, aby sme vybrali a spracovali najvýstižnejšiu tému knihy. Je to na nás, len sa treba trafiť do žánru. Kniha literárnych esejí by nemala vyzerať ako kriminálka. Keď je dobrá téma a zadanie, robím rada jedno aj druhé. Voľná ruka poteší, ale na druhej strane niekedy aj rôzne technologické obmedzenia pomôžu vytvoriť zaujímavý dizajn.“
Foto: Štúdio Pergamen
Podľa Lívie musí byť dobrý obal viditeľný na pulte, vizuálne príťažlivý a „jedlý“. Etikety na víno by mohli byť príjemné aj na dotyk. Zákazník by mal vedieť ľahko priradiť obal k značke, ktorú pozná. Mal by pomáhať zaradiť produkt. Obal na malinovku by nemal vyzerať ako saponát… Obal skrátka predáva.
„Ak zabalíte kvalitný produkt do kvalitného pekného dizajnu, ste na dobrej ceste. Zákazník často siahne po výrobku, lebo sa mu páči, a keď ho obsah nesklame, rád sa k nemu vráti. Stalo sa nám, že záujem o produkty v novom obale spôsobil kolaps vo výrobe,“ hovorí tridsaťdvaročná dizajnérka, ktorá pri nákupoch sama skúma obaly výrobkov. „Je to čiastočne profesionálna deformácia. Najmä v zahraničí sa nájde veľa pekných, originálnych a kvalitne spracovaných obalov. Na Slovensku je to, žiaľ, stále viac prehliadka podpriemernosti a čo najlacnejšej produkcie…“
Dizajnérka má aj svoj top rebríček v kategórii najhorší obal. „Pobavila ma zahraničná etiketa na víno, ktorá mala na prednej strane namiesto textu s popisom chuti a vlastností vína iba text Lorem ipsum, čo je latinsky „slepý text“, ktorý sa zvykne používať v návrhoch, predtým, ako sa nahradí finálnymi textami.“
Foto: Štúdio Pergamen
Obaly, na ktorých Lívia Lörinczová spolupracuje, majú ambíciu byť v iných rebríčkoch. Napríklad z tohtoročného Pentawards v Tokiu, jedinej celosvetovej súťaže obalového dizajnu, získali etikety na víno a farmárske jogurty zlaté a strieborné ocenenie a z Red Dot Design Award v Berlíne si etikety čajov a vína odniesli ocenenie v kategórii komunikačný dizajn.