Detská železnica chytila vďaka nadšencom druhý dych

Ľubomír Lehotský približuje historickú železnicu pre deti na východnom Slovensku. Je predsedom občianskeho združenia Detská železnica Košice a zároveň jej riaditeľom. Odmalička ho bavili vlaky a k tým sa neskôr po jednej ére profesionálneho života vrátil a teraz im venuje všetok svoj čas.

01.11.2014 07:00
Ľubomír Lehotský, vlak Foto:
Ľubomír Lehotský je jeden z mála rušňovodičov s oprávnením jazdiť na parných a motorových rušňoch.
debata

„Pamätám si, ako sme spolu s rodičmi cez víkendy trávili veľa času na Alpinke a v niekdajšom Areáli zdravia. Tam premávali vlaky často. Mal som plné ruky práce, keďže som vlaky vypravoval, mával ostatným cestujúcim. To sú zážitky, ktoré si pamätám.“ Ďalší dôležitý moment sa udial počas vysokoškolských štúdií cez túru, keď so svojou budúcou manželkou prechádzal z Oravy na Kysuce.

„Vo vysokej tráve som zakopol o koľaje. Kým niekto iný by si ponadával, pre mňa to bola inšpirácia a doslova osudné zakopnutie. Historické a úzkorozchodné trate mi odvtedy učarovali na celý život,“ zaspomínal si na prvé vážnejšie stretnutia so železnicou.

Neskôr sa snažil zisťovať, ako fungujú železniční nadšenci. „Ako pracujú na obnove lesných úzkorozchodných železničiek, aký mali rovnaký neradostný osud a ako ťažko sa to teraz dáva dokopy. Najprv som im začal pomáhať ako novinár. Mimo svojho záberu a regiónu som vo voľnom čase robil reportáže na podporu týchto železničiek,“ opísal prvé kontakty s historickými železnicami.

Po úzkokoľajke premáva aj parná lokomotíva. Foto: Archív Ľubomíra Lehotského
parná lokomotíva, železnica Po úzkokoľajke premáva aj parná lokomotíva.

„Malo to atmosféru a určitú romantiku. Po 2. svetovej vojne sa, bohužiaľ, v bývalom Československu rozhodlo o tom, že parné rušne sa budú postupne likvidovať a nahradia ich modernejšie, dieselové alebo elektrické. Časovo to aj tak celkom nevyšlo a parné lokomotívy ešte bolo bežne vidno v 60. a aj 70. rokoch minulého storočia,“ vysvetlil železničný nadšenec. Časom sa z toho vyvinula špecializácia na úzkorozchodné parné železnice.

Rušňoparáda v košickom depe

Pre svoj koníček absolvoval aj kurz, vďaka ktorému sa stal rušňovodičom parných a motorových rušňov. „Chytilo ma to až tak, že pred zhruba šiestimi rokmi som sa stal rušňovodičom parnej aj dieselovej trakcie. V podstate môžem ísť jazdiť aj na "veľkej“ železnici, ale zatiaľ sú mi najmilšie práve tie úzkorozchodné mašinky. Výnimkou sú historické vozidlá na veľkej železnici.

Získať rušňovodičské oprávnenie pritom nie je jednoduché. Sú to riadne skúšky, ktorým predchádzajú prísne zdravotné a psychologické vyšetrenia, zhruba ročné štúdium, teoretické a neskôr praktické overenie znalostí a tiež kuričský kurz. Napokon dvojročná prax a štátne skúšky. Aktuálne nie je na Slovensku veľa parných rušňovodičov. Tí, čo ešte pamätajú skutočnú prevádzku, sú dnes na dôchodku. No a mladých pribúda len pomaly. Je to drina, náročná na čas, prácu a financie. Bez nadšenia sa to v dnešných podmienkach robiť nedá," poukázal na neľahké podmienky.

V posledných rokoch si Košičania už nevedia predstaviť apríl bez tradičnej Rušňoparády v košickom depe. Doteraz ju robili štátne železnice, no práve tento rok došlo k zmene. "Spolu so Železničnou spoločnosťou a Železnicami SR sme sa dohodli, že sa aj v tomto roku pokúsia Rušňoparádu zorganizovať nadšenci a tvrdo profesionálny prístup doplniť o nadšenie neziskového sektora.“

Jazda detskou železnicuo v košickom Čermeľskom... Foto: Archív Ľubomíra Lehotského
železnica, deti, reflexné vesty Jazda detskou železnicuo v košickom Čermeľskom údolí na Alpinku je nezabudnuteľným zážitkom pre deti aj dospelých.

Treba uznať, že nachystali zaujímavý program, deti najviac ocenili možnosť povoziť sa na parnom či dieselovom rušni, mohli si vyskúšať prácu železničiarov či sprievodcov. Pre verejnosť prvý raz sprístupnili aj vodnú vežu v košickom depe. Do viacerých kútov východného Slovenska boli vypravené nostalgické vlaky.

Všetko bolo nastavené tak, aby počas víkendu, keď akcia trvala, mali nielen veľkí, ale hlavne malí návštevníci čo robiť. „Je náročné dostať sem zaujímavé železničné „kúsky“ zo zahraničia. „Do Košíc je to ďaleko aj pre nadšencov z Čiech a navyše je to aj finančne náročné. Ale posnažíme sa, aby to bolo v budúcom roku ešte lepšie,“ sľubuje Lehotský.

Ako kúpiť železnicu

Medzníkom bola situácia, ktorá pred niekoľkými rokmi nastala na košickej detskej železnici, ktorej prakticky hrozil zánik. „Tak sme sa niekoľkí kamaráti spojili a zmobilizovali, zhodou okolností traja novinári a dvaja železničiari. Vytvorili sme občianske združenie a dali sme dokopy peniaze na to, aby sme mohli detskú železničku pre naše občianske združenie odkúpiť,“ hovorí Ľubo Lehotský o neľahkých začiatkoch, ktoré si vyžadovali veľké riziko.

Riziko existovalo nielen v podobe podpory a pochopenia rodiny, ale aj množstva krokov do neznáma. Veď na to, aby občianske združenie mohlo vlastniť nielen lokomotívy a stroje, ale aj trať, si museli zobrať pôžičku. Hoci súčasný riaditeľ železničky neprezradil sumu, o akú išlo, bolo to viac, ako je cena nového osobného auta. Ale oplatilo sa a spolu s kolegami svoj krok neľutuje.

Po železnici premáva taktiež dieselová lokomotíva. Foto: Archív Ľubomíra Lehotského
dieselová lokomotíva, železnica Po železnici premáva taktiež dieselová lokomotíva.

„Mohli sme začať nielen prevádzkovať, ale aj zachraňovať a opravovať. Nielen občania, vedenie mesta či štátne orgány, ale aj turistickí operátori vnímajú to, že železnička nabrala nový dych. Ožila ešte viac ako v minulosti.“ Čísla hovoria za všetko. V roku 2010 prepravila železnička 15-tisíc cestujúcich za 50 dní fungovania, v minulej sezóne to bolo 40-tisíc cestujúcich a jazdilo sa 130 dní.

Ľubo Lehotský detskou, kedysi pionierskou železničkou viackrát cestoval ešte ako chlapec. „Ja si už prvú jazdu nepamätám, ale moja mama mi prednedávnom ukázala staré fotografie, kde ako dvojročný sedím na drevenej lavičke, ktorá sa takmer vôbec nezmenila. Ide o záber, kde som sa fotil pred rušňom Danka. No právom hrdí môžu byť na parný rušeň Katka, ktorý je najstarší funkčný parný rušeň v strednej Európe. V tomto roku oslávila Katka 130. narodeniny, čo aj patrične oslávili výstavou a programom. Navyše už majú aj ďalší prírastok. Je ním parná lokomotíva Krutwig ČKD 900 BS 20. Jazdiť ešte nemôže, len musí prejsť dôkladnou renováciou, na ktorú treba peniaze.“

Turisti z Ruska, Japonska aj Anglicka

Do roku 1989 bola detská železnička pionierskou a mala svoje špecifikum. O technické záležitosti sa síce starali dospelí, no „vládli“ jej deti. „Tradíciu niekdajšej Pionierskej železnice sme obnovili a opäť dostali priestor deti v rovnošatách a uniformách. Svoje pôsobenie zobrali s plnou vážnosťou, kontrolujú lístky, informujú, prehadzujú výhybky či vypravujú vlaky. Samozrejme, pod dozorom dospelých. Učia sa tak zodpovednosti a komunikácii s návštevníkmi,“ približuje Lehotský ďalšie poslanie železničky.

Obnovená železnička je miestom na rôzne podujatia. Foto: Archív Ľubomíra Lehotského
Mikuláš, deti Obnovená železnička je miestom na rôzne podujatia.

„Priznám sa, že naším veľkým cieľom bol aj rozvoj železničky, čo sa nám darí. Košičania, ale aj návštevníci z celého Slovenska to vnímajú pozitívne. V zahraničí patria takéto železničky medzi najväčšie turistické atrakcie a majú svojich priaznivcov. Našinca môže prekvapiť informácia, že malé železničky prežívajú veľký boom v Rumunsku, kde ich obnovujú a vďaka nim ožil v mnohých oblastiach turistický ruch,“ hovorí o pozitívach Lehotský. Aj na košickej železničke už mali návštevníkov z Japonska, Ruska, Číny či Thajska. Ale zo zahraničných hostí prevažujú Poliaci, Maďari, Česi, ale aj Nemci, Rakúšania a Angličania, ktorí sú fanatici do historických či úzkorozchodných železničiek.

Lehotský chce pomôcť aj iným železničným nadšencom na Slovensku. No spolu s kolegami sa chce v prvom rade venovať košickej železničke. „Po našom úspešnom štarte záchrany a obnovy Košickej detskej historickej železnice sa mi ozvalo viacero ľudí s prosbou o radu, pomoc a dokonca i prevzatie patronátu nad inými železničkami. Rád pomôžem, veď nám pri rozbehu pomohla kopa ľudí. Myslím si však, že práce so záchranou a rozvojom tej našej v Košiciach bude viac ako dosť, a tak nechceme trieštiť sily v inom kúte Slovenska či Česka,“ hovorí o forme pomoci. „Pre záchranu niektorej zo železničiek je totiž najdôležitejšie vytvoriť podhubie nadšencov a dobrovoľníkov, ktorí nebudú hľadieť na obetovaný čas ani peniaze.“

Pozorne sleduje postupné zastavovanie osobnej dopravy na regionálnych tratiach východného Slovenska a toto je jedna z jeho ďalších výziev alebo snov – obnoviť turistickú či inú atraktívnu podobu dopravy na týchto tratiach. „Je to však zatiaľ hudba budúcnosti, aj keď, musím priznať, s celkom založenými rukami nesedím a dlhodobo sa o problematiku zaujímam a dokonca aj niektoré kroky v tomto duchu podnikám,“ dodal na margo ďalšieho sna.

Železničku chcú obnoviť do posledného detailu

Nielen Košičania tvrdia, že jazda detskou železničkou v Čermeľskom údolí na Alpinku je nezabudnuteľným zážitkom pre deti aj dospelých. V dnešnej dobe už nie je veľa miest, kde sa v lesnom údolí zo zákruty vynorí odfukujúca parná lokomotíva. Trať má v súčasnosti dĺžku 3,9 kilometra, s unikátnym rozchodom 1¤000 mm, ten je len na električkovej trati v Bratislave a na Tatranských elektrických železniciach. Navyše okrem motorového rušňa sú všetky dráhové vozidlá zapísané v

Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky ako hnuteľná národná kultúrna pamiatka. Občianskemu združeniu pod vedením Ľuba Lehotského sa podaril aj ďalší kúsok, ktorý bol kedysi nemysliteľný – vláčik jazdí aj v zime. Vtedy používajú kryté vagóny. Nechýbajú ani nočné jazdy. No má aj jasnú predstavu o budúcnosti železničky. "Bol by som rád, ak by sa mi podarilo spolu so všetkými, ktorým na železničke záleží, obnoviť ju do podoby, v akej sa zrodila. Aby bola historická, detská, a aby robila dobré meno Košiciam pred veľkým zástupom turistov.

Rád by som obnovil všetko, čo na nej kedysi fungovalo – staničné budovy, návestidlá, zabezpečovacie zariadenie či nástupištia. Ale rád by som železničku posunul aj vpred, doplnil vozidlá, zázemie, posunul ju myslením a flexibilitou medzi atraktívne a moderne fungujúce turistické a kultúrne body. Teda využiť všetky dostupné a uskutočniteľné poznatky, ktoré tento špecifický druh pamiatok posúvajú na čelo cestovného ruchu," uzavrel Lehotský.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vlaky #deti #Košice #železnica #rušeň #história #Úspešní Slováci