Foto: SITA, Hadi Mizban
Členovia IS najprv prikázali, aby sa všetci jezídovia z dediny prihlásili k islamu. Potom im ukradli všetky šperky, peniaze a mobilné telefóny a ženy oddelili od mužov.
O ďalšom dianí v dedine má správu tiež OSN. Podľa nej radikáli zhromaždili v škole všetkých mužov a chlapcov starších ako desať rokov, odviezli ich von z dediny a postrieľali. Bol medzi nimi i Janin otec a starší brat.
Ženy IS rozdelil na staré a mladé a tie druhé priviezol do Mosulu. Radikáli ich nahnali do trojposchodovej budovy, v ktorej už boli stovky iných mladých žien. Muži z IS potom prichádzali pravidelne a vyberali si vždy tri štyri dievčatá a odviedli ich so sebou.
„Zaobchádzali s nimi ako s dobytkom. Boli vystavené sexuálnemu a fyzickému násiliu, boli systematicky znásilňované a zotročované. V Mosule ich predávali na trhoviskách,“ tvrdí poradkyňa kurdskej regionálnej vlády Nazand Begikhaniová. Žije v Európe a pôsobí aj na univerzite v Bristole, kde sa zaoberá otázkou násilia páchaného na ženách. Jej skupina zistila, že IS uniesol vyše 2 500 žen z komunity jezídov.
Aktivistka Narin Šiech Šamová z irackého Kurdistanu však zostavila zoznam, na ktorom je 4 601 mien nezvestných jezídskych žien. Po prvých únosoch veľkých skupín žien jej telefonovalo s prosbami o pomoc 70 žien denne. Teraz nie je schopná spojiť sa s jedinou z týchto rukojemníčok.
Foto: SITA/AP
CNN hovorila tiež s niekoľkými mužmi, ktorých v súčasnosti Kurdi väznia a ktorí bojovali v radoch IS. Jeden vypovedal, že IS nováčikov láka okrem iného sľubom, že im obstará manželky. IS sa touto praxou unášania jezídskych žien nijako netají a otvorene o tom píše vo svojom propagandistickom časopise. „Je treba si uvedomiť, že zotročiť si rodiny neveriacich a urobiť si z ich žien konkubíny je plne zakotvené v islamskom zákone šaría,“ píše sa na stránkach Dabiq.
Kurdským úradom se podarilo dostať zo zajatia 100 jezídskych žien s pomocou výkupného, ktoré zaplatili arabským kmeňom, ktoré pôsobili ako sprostredkovatelia. Tisíce ich však zostávajú v zajatí a pomalý vývoj bojov proti IS nedáva nádej na to, že sa skoro dostanú na slobodu. Begikhaniová hovorila so ženami zo skupiny oslobodených a povedala, že väčšinu z nich pravidelne znásilňovalo niekoľko mužov.
Jana sa neusmieva a nie je schopná sa z ničoho radovať. Vykazuje známky ťažko traumatizovaného človeka. Jej matka a dvaja bratia sú zrejme stále v rukách IS, sen o medicíne pochovala. Na otázku, čo by povedala sedemdesiatročnému Arabovi, ktorý si ju odviedol domov a pred hlavňou svojej pušky ju prinútil k prestupu na islam, odpovedala: „Nechcela by som mu povedať nič, chcela by som ho zabiť.“