Kusá: Garantom slušného života musí zostať štát

O fenoméne chudoby, jej znakoch, dôsledkoch a východiskách hovorí sociogička SAV a aktivistka Slovenskej siete proti chudobe Zuzana Kusá.

, 19.11.2014 11:30
Zuzana Kusá Foto: ,
Sociologička Zuzana Kusá.
debata (10)

Čo je to vlastne chudoba? Je chudobný len ten, kto nemá čo jesť a kde bývať?

Ľudskoprávne dokumenty chudobu definujú ako nedostatok zdrojov a možností, ktorý obyvateľom danej krajiny znemožňuje žiť taký život, aký sa v nej považuje za slušný. Tento stav im prináša poníženie, pocit druhoradosti, vylúčenie zo spoločnosti. Najčastejším dôvodom chudoby sú chýbajúci či nízky príjem z práce, slabé dávky zo sociálneho poistenia, nízke rodinné a sociálne dávky. Chudobu prehlbujú aj chýbajúce, cenovo nedostupné a nedostatočné služby vrátane bývania, verejnej dopravy, zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho poradenstva.

Slovensko však ako civilizovaná krajina má predsa stanovené životné minimum.

Áno, ale už viac ako desaťročie nie je garantované. Je to len fiktívna hranica. Ak príjem domácnosti klesne pod ňu, posudzuje sa na hmotnú núdzu a môže dostať dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi. Ich sumy sú však nastavené tak, že drvivá väčšina odkázaných nemá šancu dosiahnuť ani na životné minimum. A čím je v rodine viac detí, tým viac sú aj otvorené nožnice medzi životným minimom a maximálnou sumou dávky, príspevkov k nej a detských prídavkov.

Aké dôsledky má chudoba a aké spoločenské vzťahy formuje?

Ak sa na chudobe príliš „šetrí“, chudobní prestávajú žiť v súlade so spoločenskými normami a starajú sa o živobytie, ako sa dá. Aj za cenu porušovania zákona. To vyvoláva odpor „nechudobných“. Ľútosť a súcit miznú, požaduje sa tvrdá ruka, zdisciplinovanie chudobných, ich ďalšia izolácia. Ak takéto vylúčenie, spojené navyše s koncentráciou na jednom mieste, pretrváva, odlišnosť ich spôsobu života sa zvyšuje. Aj keď sa im niekedy naskytnú príležitosti dostať sa z chudoby, už ich nedokážu využiť. Žiaľ, aj politici vykresľujú chudobných ľudí ako bremeno, posilňujú názor, že pomoc nie je povinná a samozrejmá a treba si ju (a možnosť prežiť) zaslúžiť.

Aké sú príčiny koncentrácie chudoby?

Vládnuca ideológia, nielen tejto vlády, u nás považuje za hlavný liek proti chudobe prácu. Lenže štát sa zároveň postupne zbavil veľkej časti nástrojov na zabezpečenie dostatku slušnej práce. Stratou východných trhov a účasťou v globálnej súťaži Slovensko stratilo státisíce pracovných príležitostí. Celé sektory ekonomiky, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, baníctvo a spracovateľský priemysel prepúšťali aj počas krízy. Najmä na juho- a severovýchode, ale aj na strednom Slovensku. Okresy ako Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Kežmarok, Sabinov majú preto najvyššiu nezamestnanosť a najvyšší podiel ľudí odkázaných na dávky. Ľudia tam strácajú pracovné návyky alebo ich nikdy nenadobudli. A padajú do chudoby, alebo sa do nej už rodia.

Aké sú východiská z chudoby?

Na to nie sú ľahké odpovede. Ľahko je povedať, bolo by treba zvýšiť príjmy, dôchodky, dávky… Mnoho zahraničných výskumov totiž potvrdzuje, že nízky príjem ľudí paralyzuje, a, naopak, vyššia sociálna pomoc im umožňuje väčšiu aktivitu, prácu na sebe a lepšiu pripravenosť využiť ponúknutú príležitosť. Ťažká je však odpoveď, ako má štát získať viac prostriedkov na prerozdeľovanie a tiež ako preň získať viac verejnej podpory. Široká verejnosť podporuje skôr represívne opatrenia proti chudobným. Zástancovia ľudskoprávneho riešenia sú dnes v zanedbateľnej menšine.

Čo by s chudobou mala robiť vláda, čo neziskovky?

Mimovládne organizácie môžu chudobným poskytovať asistenciu, no rozhodujúcu rolu v zaistení možnosti prežiť, hoci skromne, ale slušne, má štát. Ak bude ľuďom poskytovať nehorázne nízke sociálne dávky, ak budú obce tak ako doteraz zanedbávať bytovú politiku, starostlivosť o deti a uprednostňovať izoláciu a represiu chudobných, úsilie mimovládok vyjde naprázdno. V okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť, zamestnávatelia radi využívajú prevahu dopytu po práci a platia nižšie mzdy. Zákonite sa tam nedarí živnostníkom, pretože ich služby si nemôžu dovoliť ani pracujúci. Štát by preto mal pôsobiť na zamestnávateľov, aby si znížili zisky a platili ľuďom za prácu primerane.

Ako môže pomôcť Európska únia?

EÚ nám poskytuje dostatočne veľký balík peňazí na znižovanie regionálnych nerovností a podporu ich ekonomického a spoločenského rozvoja. Pre toto programové obdobie sa nekompromisne vyžadovali aj jasné stratégie pre jednotlivé oblasti. Prísľubom rozumného využitia prostriedkov je pred tromi rokmi vypracovaná Stratégia integrácie rómskych spoločenstiev do roku 2020, ktorá do značnej miery ovplyvňovala prípravu operačných programov. V tomto programovom období budú mať aj mimovládky väčšiu možnosť získavať zdroje na svoju činnosť. Zásadným problémom je však nesúlad v chápaní príčin a východísk z chudoby a nedostatok spolupráce medzi rôznymi úrovňami verejnej moci a občianskou spoločnosťou.

seriál Slovensko v Európe
10 debata chyba
Viac na túto tému: #chudoba #nedostatok peňazí #Zuzana Kusá #Slovensko v Európe
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy