Liekom na chudobu je práca. Len kde ju vziať?

Napriek dlhoročnému ekonomickému rastu je stále veľký počet obyvateľov Slovenska ohrozený chudobou. Minulý rok ich podľa Eurostatu bolo okolo 715-tisíc.

19.11.2014 10:00
úrad práce, nezamestnaní, práca, zamestnanie, Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (11)

Najväčšie riziko hrozí mnohodetným rodinám a osamelým rodičom s malými deťmi. Podľa analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív však príjem pod hranicou chudoby (u nás 346 eur) malo vlani aj takmer 370-tisíc seniorov a asi 187-tisíc ťažko zdravotne postihnutých. Chudobných je aj okolo 170-tisíc poberateľov dávok v hmotnej núdzi a ďalšie tisíce ich rodinných príslušníkov.

Logicky by malo platiť, že najlepším liekom na chudobu je práca. Lenže – primerane ohodnotená práca. Inak sa vytvára a rozrastá aj kategória „pracujúcich chudobných“, čo platí aj pre Slovensko. V budúcnosti bude zrejme ďalej pribúdať aj chudobných seniorov, z malých miezd budú malé penzie. Dočkajú sa ich najmä ľudia s mesačným príjmom nižším ako 750 eur. Takých je zhruba 1,3 milióna z celkovo asi 2,3 milióna všetkých slovenských zamestnancov.

Plus treba myslieť na živnostníkov, ktorí si na starobu odvádzali minimum. Oproti mužom sú na tom výrazne horšie ženy. Chudoba sa koncentruje v zaostalých regiónoch. Podľa údajov Štatistického úradu SR vlani najviac ohrozovala obyvateľov Prešovského kraja (19,9 %), najmenej Bratislavského (6,3 %). Najviac oproti roku 2012 stúpla v Žilinskom kraji.

Znížiť počet ľudí ohrozených chudobou je ďalšia veľká výzva aj pre Slovensko. Ako ju naplniť? „Predovšetkým treba zreálniť cenu práce, ktorá je u nás mimoriadne nízka, keďže pracovný trh sa roky deformoval, politici podliehali tlaku investorov a umožňovali im čo najvyššie zisky na úkor miezd zamestnancov,“ tvrdí sociologička SAV Monika Čambáliková.

Čambáliková oceňuje, že vláda robí potrebné kroky. Upravila podmienky živnostníkom, dohodárom, majiteľom eseročiek tak, že časť ich radšej prešla na riadny zamestnanecký pomer a odvádza viac. Na budúci rok rekordne dvíha minimálnu mzdu na 380 eur.

Podľa sociologičky však treba konečne dotiahnuť aj školskú reformu, aby školy neprodukovali nezamestnaných, ale ani pracovníkov pre pásovú výrobu. „Aj na Slovensku musia dostať šancu inovácie a dobre zaplatená sofistikovaná práca,“ mieni. Ako dodáva, investori do chudobných regiónov neprídu, kým tam nepovedú diaľnice. Lepšie podmienky, ako pokračuje, by mali dostať aj mladí rodičia, aby systém verejných jaslí, škôlok a ďalšej sociálnej pomoci umožnil matkám vrátiť sa do práce a zlepšiť príjem rodiny. Za vhodné nepovažuje ani vytesňovať z pracovnej činnosti starobných dôchodcov, aby si mohli k penzii privyrobiť a zostať čo najdlhšie aktívni.

Príspevky na podporu mobility za prácou

  • Na dochádzku za prácou – poskytuje sa najviac šesť mesiacov od nástupu do zamestnania v maximálnej sume 135 eur mesačne na úhradu cestovných nákladov. V roku 2014 bol doteraz pridelený 8 042 žiadateľom v sume 3,28 milióna eur
  • Na presťahovanie za prácou – jednorazová náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním z miesta trvalého pobytu, najviac v sume 1¤327,76 eura podľa vzdialenosti. Je možné ho získať raz za dva roky. V tomto roku ho dostalo 14 žiadateľov v úhrnnej sume 41,5-tisíca eur
  • Na dopravu do zamestnania – môže sa poskytnúť zamestnávateľovi, ak každodenne zabezpečuje dopravu zamestnancov do zamestnania a späť, vo výške najviac 50 percent vynaložených nákladov

ZDROJ: zákon o službách zamestnanosti

seriál Slovensko v Európe

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #chudoba #Slovensko v Európe #sociálna problematika