Preč sú už tie časy, keď ženy po dvadsiatke porodili prvé dieťa a sotva vyrástlo z plienok, priviedli na svet druhé. V Paríži sa schéma rodiny čoraz menej podobá klasickému modelu otec plus matka plus dve deti. „Takmer polovica parížskych rodín má len jedno dieťa,“ uvádza Nathalie Couleaudová z Národného ústavu pre štatistiku a hospodársky výskum.
To má najrôznejšie príčiny. Parížanky často dlho študujú a na pracovný trh prichádzajú neskôr. To nevyhnutne vedie k odsúvaniu materstva na neskoršie. Ženy z metropoly sa tešia z prvého dieťaťa vo svojich tridsiatich troch rokoch. To je v priemere o tri roky neskôr než v ostatných častiach krajiny. Sú plne zaujaté svojím povolaním a túžba po dieťati musí ísť bokom, až kým si neuvedomia, že biologické hodiny tikajú…
„Vďaka možnostiam umelého oplodnenia ženy prepadajú ilúzii, že môžu rodiť vo vyššom veku. To je ale klam, pretože proti znižovaniu počtu ovocytov a strate ich kvality nič nezmôžeme,“ hovorí psychiatrička a psychoanalytička Muriel Flisová-Trevesová. Mnohé ženy sa potom čudujú, že s blížiacou sa štyridsiatkou nemôžu druhýkrát otehotnieť.
Bývanie v Paríži je drahé, deti náklady ešte zvyšujú
A niekedy to nie sú biologické hodiny, ale neochota narušiť doterajšiu rovnováhu trojice. „Pred niekoľkými rokmi som veľmi chcela otehotnieť, ale prešlo ma to. Dnes mám štyridsaťdva a moja dcérka má štyri a pol roka. Na ďalšie dieťa nemám dosť odvahy. Navyše naše rodiny bývajú príliš ďaleko, aby nám mohli pomáhať, a náš byt je malý. Museli by sme sa presťahovať. Skrátka všetko sa mi zdá príliš zložité,“ opisuje svoju situáciu Sofie.
Sociológ François de Singly pripomína, že Paríž opúšťajú početné rodiny, v ktorých pribudol ďalší člen domácnosti. Bývanie mimo Paríža je výrazne lacnejšie. Nemôžeme však z toho vyvodzovať, že vysoké ceny bývania v metropole sú príčinou nízkej pôrodnosti, ktorá je tu 1,59 dieťaťa na ženu, zatiaľ čo v ostatných častiach Francúzska dve deti na jednu ženu. To by bolo zjednodušené.
Túžbu po dieťati ovplyvňujú nielen ekonomické faktory, ale aj rozvody, v Paríži obzvlášť početné. „Štatistiky ukazujú, že ženy po rozvode zostávajú na rozdiel od svojich bývalých partnerov samy,“ uvádza Nathalie Couleaudová. Za takýchto podmienok je ťažké priviesť potomkovi na svet bračeka či sestričku. „Vo veku tridsaťštyri rokov som mala Liu a ako tridsaťpäťročná som sa rozviedla. Pomyslel som si vtedy, že na druhé dieťa nemôžem ani pomyslieť. Bola som presvedčená, že kým si niekoho nájdem, budem príliš stará,“ hovorí Nadia. Ani po štyroch rokoch nie je u nej na obzore žiadne dieťa. „Môj nový priateľ býva 500 kilometrov ďaleko a už sa stará o svoje dve deti. Keby som mu povedala, že chcem ďalšie dieťa, určite by ma opustil,“ usudzuje.
Mať jedno dieťa je aj pohodlné
Okrem týchto sklamaných žien, ktoré majú jedináčika z nutnosti, sú aj také, ktoré si ho vyslovene želajú. „Som spokojná, že mám len jedno dieťa. Keby som mala druhé, musela by som sa tomu vo svojom povolaní prispôsobiť. Tiež keď sa rozhliadnem okolo seba, vidím, že niektoré deti sú ťažko zvládnuteľné. Nikde nie je napísané, že by moje druhé dieťa bolo také dobré ako moja Flora,“ tvrdí tridsaťštyriročná Parížanka Elodie.
Dá z tohto všetkého vyvodzovať, že v Paríži žijú hyperaktívne matky jedináčikov? Laurent Toulemon z Národného ústavu pre demografické štúdiá to zatiaľ odmieta. „Na rozdiel od iných krajín nemajú Francúzky jedináčikov rady. Pochybujem, že Parížanky budú konkurovať Číne s jedným dieťaťom v rodine. Ibaže by išlo o takú novú tendenciu, že by ešte bola v našich štatistikách neviditeľná. To však nie je nemožné,“ dodáva.