Z Champs-Elysées sa stala 'obchodná ulica'. Kam zmizla kultúra?

Champs-Elysées, tradičné miesto pre vychádzky, ktoré Francúzi považujú za najkrajšiu avenue na svete, by mali znovu napĺňať aj svoju kultúrnu funkciu, ktorá utrpela v 80. rokoch prílišným obchodným rozmachom. Slávnemu parížskemu bulváru predovšetkým hrozí, že stratí svoju špecifickosť v porovnaní s inými svetovými obchodnými tepnami, píše agentúra AFP.

08.12.2014 15:15
debata (2)

„Champs-Elysées majú svoju legendárnu dimenziu, ako pre Parížanov, tak aj pre zahraničných návštevníkov,“ vysvetľuje Jean-Noel Reinhart, predseda výboru pre Champs-Elysées, ktorý spolu s architektmi, historikmi, politikmi a zástupcami popredných módnych značiek nedávno v Paríži rokoval o budúcnosti ulice.

Bulvár, ťahajúci sa v dĺžke takmer dvoch kilometrov medzi Place de la Concorde a Víťazným oblúkom, navštívi denne 300-tisíc ľudí, z toho 40 percent cudzincov, ktorých sem priťahujú kaviarne, kiná a luxusné obchody.

Champs-Elysées, ktoré sa zrodili v roku 1616, vďaka želaniu Márie Medicejskej vybudovať promenádu vedúcu od Tuilerijského paláca, majú bohatú históriu plnú kontrastov.

V 18. storočí mala ulica zlú povesť, ale v nasledujúcom storočí sa stala elegantnou promenádou druhého cisárstva. Bola postupne symbolom monarchie i dejiskom revolúcie (stála tu gilotína) a schádzali sa tu jasajúce davy, či už po oslobodení Paríža v roku 1944 alebo po víťazstve Francúzska vo svetovom pohári vo futbale v roku 1998.

Podľa Reinharta sa tu dnes prelínajú tieto tradície s rozkvetom obchodu, ktorý sa začal koncom 80. rokov minulého storočia. V posledných tridsiatich rokoch tu počet obchodov vzrástol z 80 na 125, zatiaľ čo návštevnosť kín od roku 1995 klesla na polovicu. „Hyperkomerci­alizácia povesť Champs-Elysées trochu poškodila a prispela k istej strate identity,“ myslí si Marc Restellini, prezident múzea Pinacothéque.

„Budúcnosť triedy musí spočívať v novej rovnováhe, musí tu byť viac možností kultúrneho vyžitia,“ usudzuje architekt Jean-Paul Viguier, ktorý navrhuje umiestniť kultúrnu ponuku do vyšších poschodí budov. Rovnako je podľa neho potrebné upraviť prevádzku, aby sa Champs-Elysées vrátila ich pôvodná dimenzia promenády.

Štúdia, ktorú tento rok v novembri na vzorke 1 177 osôb vyhotovil ústav pre prieskum verejnej mienky Kheolia, ukazuje, že bulvár je využívaný predovšetkým pre prechádzky (47 percent), zatiaľ čo nákupy tu podniklo len 23 percent opýtaných.

„Na Champs-Elysées je potrebné posilniť ponuku služieb a zachovať nezávislé obchody,“ zdôrazňuje Reinhart. Túto požiadavku je však neľahké skĺbiť s tým, že parížska trieda je dnes najdrahšia v Európe a platí sa tu 13 255 eur za meter štvorcový plochy.

Podľa mnohých expertov by mohlo byť riešením oživenie siedmich obchodných galérií, ktoré sú dnes trochu odstrčené. Avšak musí pokračovať aj rozvoj obchodnej škály, ktorý sa začal v roku 2005 príchodom svetového lídra v kategórii luxusu, skupiny Vuitton. Klenotníctvo Tiffany nedávno obsadilo lokalitu, ktorú predtým zaujímal reťazec s rýchlym občerstvením Quick, a Galeries Lafayette v roku 2018 zaujmú miesto Virgin Megastore.

Avšak je potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa Champs-Elysées stali len sídlom obchodov. Je potrebné tu vytvoriť vyváženú ponuku zábavy, architektonického dedičstva a kultúry, tvrdia šéfovia Inditex France (Zara) a Galeries Lafayette Jean-Jacques Salaün a Philippe Houzé.

„Máme vo svojich rukách krásku, ktorá dvadsať rokov spala. Musíme jej vrátiť jej prestížne postavenie a zachovať harmóniu,“ vyhlasuje Reinhart.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #obchody #Francúzsko #kultúra #Paríž