Ešte pred niekoľkými mesiacmi to bol starý hrdzavý bicykel, aký má možno každý odložený na povale po dedkovi. No Pavol Adamkovič alias Ewžen tieto kusy šrotu pretvára s kolegami na jedinečné dizajnérske diela. Je to len niečo vyše roka, čo existuje značka Eg riders a už sa ich retrobicykle objavili v Rakúsku, Španielsku či dokonca v Dubaji.
Úplne na začiatku však bol bicykel Velamos Super de Luxe. Ewžen ho kúpil od smetiara za 40 eur. To bolo minulé leto, keď ešte pracoval ako čašník v jednej topoľčianskej kaviarni. Doma ho privítali s hláškou, že čo s tou „šaragľou“ mieni robiť. „A ja som im vtedy povedal, že vy ešte uvidíte, čo z toho bude,“ usmieva sa popod fúzy.
Bola z toho investícia za asi 250 eur s novým výpletom, pedálmi, rúčkami. Nakúpil spreje, šmirgle, majstroval to celé za domom a hoci by s výsledkom dnes nebol spokojný, bol to moment, kedy sa zrodila značka. So skladaním mu totiž pomáhal skúsený bratranec Juraj Gráčik alias Gračo, ktorý si neskôr postavil svoju retro Libertu a časom z iniciálov svojich prezývok vytvorili názov Eg riders. Vozili sa po meste, priťahovali pohľady, fotky zavesili na Instagram, vytvorili si stránku na Facebooku a prišlo to.
Retroboom
„Retrobicykle sa vo svete stali módnym doplnkom. Ľudia na nich jazdia vyobliekaní, úradníci v Holandsku bežne chodia na bicykloch v saku. A už aj nás sa to pomaly prebúdza,“ mieni 28-ročný muž. O bicykloch ako o luxusných módnych doplnkoch priniesla pred pár dňami správu aj agentúra AFP a dokazuje to príkladom bicykla Flaneur od francúzskeho módneho domu Hermes s klasickým vzhľadom, karbónovým rámom a cenovkou 8 100 eur. Tokijský výrobca jácht Sueširo Sano ponúka mahagónový bicykel za 14 500 eur…
Bicykle od Eg riders sa nešplhajú do takýchto výšav a nakoniec, ide im aj o čosi iné a ťažko vyčísliteľné. Ľuďom vracajú napríklad spomienky, elán. Jeden pán im priniesol tri staré bicykle, aby ich prerobili. Jeden mal po otcovi, ktorý na ňom chodil každý deň do práce do pivovaru. „Na tomto bicykli sa príroda navyvádzala. Pršalo naň možno 30 rokov, boli na ňom preliačiny. No pre toho pána to bola cennosť a bol hotový z toho, keď uvidel, čo sa dá zo starých bicyklov spraviť.“ Jeho ďalšou objednávkou bol švagrov starý bicykel, prekvapenie pod stromček. Aby si spomenul, ako sa na ňom za mladi preháňal.
Ewžen má za sebou najazdené kilometre po okolitých dedinách a presedené dlhé hodiny za počítačom na virtuálnych bazároch, kde hľadá „stariny“. Ľudia ich však už poznajú a sami im nosia hrdzavé rámy, ktoré našli v pivniciach, na záhradách alebo kdesi v prístreškoch za domami, kde sa povaľuje staré železo. Niektorí si úsmevom spomínajú na časy, keď sa aj bicykle kupovali do zásoby a tak nezriedka objavia na povale 50-ročný nikdy nepoužívaný starý ruský bicykel, ktorý má len vyfučané a dopraskané plášte. Iní objavujú svoje staré lásky. „Ľudia si začínajú uvedomovať, že starý bicykel nemusí ísť do šrotu a že si človek nemusí kupovať hneď nový,“ dodáva Ewžen.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Nemusí to byť vždy bicykel po babičke. Retromagnet sa dá vyrobiť aj horského bicykla. Presvedčil sa o tom aj basgitarista Tublatanky Juraj Topor. Miluje motorky Ducati a tak mu jeho starý horský „bajk“ prerobili v Eg riders na singlespeed – moderný bicykel do mesta v neprehliadnuteľnej červeno-čierno-bielej kombinácii a s nápisom Život alebo Ducáty.
Malá hrdza zostane
Na každom bicykli sa snažia zachovať čosi z jeho histórie. Nenapodobiteľnú patinu majú napríklad staré kožené strunové sedlá. Stačí len pochrómovať pružiny, ošetriť kožu. Na bicykli pre priateľa Dominiky Cibulkovej to boli zas kľuky, na ktorých sa zachoval nápis výrobcu Premier, čo je dnes rarita. Na kolesá namontovali klasické leštené oceľové ráfiky, starú pákovú brzdu a tiež svoju najnovšiu parádu – kožené rúčky. Kožu, nity a moridlá nakupujú vo veľkosklade v Hornej Strede, v Martine si dali vyrobiť špeciálnu raznicu pre kožené výrobky s logom.
Tajným poznávacím znamením ich bicyklov je však aj malý kúsok hrdze. „Vždy necháme niekomu niečo hrdzavé. Na sedlovke, alebo na nejakom malom starom kompotente, ktorý si človek ani nevšimne.“ Je to čosi ako zvláštny punc, alebo skôr dôkaz toho, že bicykel bol vyrobený ručne a nie je to nejaký nový model z pásovej výroby vystavený v obchode.
K moderným prvkom, ktoré používajú, patrí napríklad výstelka prúteného košíka s vreckom na mobil ale tiež špecifický náboj zadného kolesa. Ten umožňuje meniť prevody jednoducho s pomocou nôh a dizajn tak nešpatia žiadne prehadzovačky a páčky navyše. „Toho sa stránime, výnimkou sú však špeciály ako Bianchi, Peugeot či Favorit,“ prízvukuje konštruktér.
Keď je silnejší mesiac, tak majú rozrobených asi 10 bicyklov. A predsa to Ewžena uživí, ktorý po siedmych rokoch a 112-tich dňoch odišiel z kaviarne a naplno sa venuje svojmu hobby. „Niekomu sa 10 bicyklov môže zdať málo, no v skutočnosti je to dosť. Každý jeden bicykel prechádza pomerne zdĺhavým procesom. Treba ho rozobrať do posledného šróbika, objednať nové komponenty, perfektne to zladiť. Rám sa opieskuje, potom nalakuje práškovacou farbou. Takýto bicykel sa dá zložiť aj za dva týždne, ale my zákazníkom dávame lehotu jeden mesiac. Všetko musí byť tip-top.“
Piknik v Dubaji
S netradičným nápadom ich cez Instagram oslovila jedna letuška. Kdesi na internete zbadala obrázok piknikového bicykla. V strede má drevený vyklopný stolček a dnu fľašu kvalitne vypáleného ovocia a pár štamperlíkov. Lietala po celom svete, nikde ho nemohla zohnať a tak si ho dala rovno vyrobiť. V Topoľčanoch. „Vyrobili sme zatiaľ len jeden kus, ale už máme ďalšiu záujemkyňu,“ poznamenáva Ewžen.
Letuška sa medzitým pochválila novým bicyklom pilotovi Boeningu a ten si nadšený objednal retrobicykel pre manželku na Vianoce. Smeroval s ním do Dubaja. Ďalší fešák z Topoľčian jazdí vo Viedni, jeden Sobi 20 v Nemecku. Krásny ružový „cukrík“ Lady 26 išiel zákazníčke do Španielska. Pomaly sa črtá spolupráca s obchodmi v Holandsku a v írskom Dubline.
Partia z Eg riders plánuje časom vytvoriť vlastnú módnu kolekciu oblečenia k bicyklom. „Vlastné tričká, retrosukne, bundy, tašky cez plece. Držiak na víno. Chceli by sme vytvoriť značku, ktorá vyrába retrodoplnky,“ uvažuje Ewžen. Rozpráva o tom, že sa už stihli dať dokopy aj so šikovným miestnym drevárom, ktorý by pre nich vyrábal drevené blatníky. A potom nenápadne upozorní na motýlika, ktorého ma uviazaného pod kravatou. Je z dreva! A na Ewženovom potmehúdskom a odhodlanom úsmeve sa dá tušiť, že bicyklovanie má aj na Slovensku svoj štýl a sľubnú budúcnosť.
Bicyklujte sa! prídete na iné myšlienky
Bolo by utópiou myslieť si, že dvojkolesový dopravný prostriedok, ktorý na pohyb potrebuje len energiu nôh, zachráni túto planétu. Ale určite dokáže zachrániť aspoň jeden vystresovaný človečí mozog.
„Keď si človek sadne do auta, tak sa takmer vždy niekam ponáhľa. Je v strese. Ale keď si sadnem na bicykel, prídem na úplne iné myšlienky. Odreagujem sa, odvetrám si hlavu. Je to zrazu úplne o niečom inom, v tomto smere je bicykel určite lepší,“ hovorí Pavol Adamkovič. Verí, že ak sa človek vezie na peknom, vynovenom retrobicykli, tak má do bicyklovania oveľa väčšiu chuť. A motivuje ostatných. „Myslím si, že už aj u nás chcú ľudia viac športovať, zdravo žiť. Chcú čo najviac obmedziť auto a viac sa pohybovať na bicykli,“ vysvetľuje Ewžen skryté motívy vlastného podnikania.
Silnou motiváciou môže byť tiež to, ak na bicykli jazdí aj významná osobnosť. V Kodani chodí bicyklom do práce asi 30 až 50 percent obyvateľstva. A do tejto veľkej skupiny patrí aj dánska kráľovná či minister životného prostredia. Na Slovensku môže byť jednou z prvých lastovičiek nový trnavský primátor Peter Bročka, ktorý tesne po voľbách vyhlásil, že mieni dodržať svoj sľub a bude jazdiť do úradu na bicykli. A možno dá vypísať aj verejnú súťaž na nákup služobných bicyklov pre zamestnancov úradu…
Už sa žiada len dodať, že k pohodovému bicyklovaniu chýbajú cyklotrasy, no v meste sú to predovšetkým kvalitné stojany. Väčšinou ide o obyčajné ohnuté kusy ocele, na ktorých bicykle padajú. Aj v tomto však plánuje Adamkovič zmeny. „Rád by som v Topoľčanoch navrhol, aby sa osadili nové, pohodlnejšie stojany vo farbách mesta. A budem tiež za to, aby sa zrušil nezmyselný zákaz pre bicykle v pešej zóne.“
Eg riders sú dobre zohratý tím
- Pavol Adamkovič alias Ewžen (28) – najskôr ho bavilo prerábať autá, no potom presedlal na bicykle, ktoré začal opravovať a rekonštruovať, okrem toho, že sa podieľa na konštrukcii, v tíme sa stará o marketing a objednávky
- Juraj Gráčik alias Gračo (29) – konštruktér, pre ktorého je skladanie bicyklov prácou a zábavou, k bicyklom ho priviedol jeho otec, ktorý sa im doteraz venuje
Foto: Tibor Kuna .
- Tibor Kuna (19) – profesionálny fotograf, človek, ktorý sa stará o to, aby hotový bicykel vyzeral v katalógu, na stránke a sociálnych sieťach čo najlepšie
- Veronika Kostková (29) – dizajnérka, ktorá sa špecializuje na textil, pomáha zladiť farby rámu a komponentov a prišla s nápadom, aby do košíkov na bicykle vyrábali elegantnú výstelku s vrecúškom na mobil
- Milan Vondra (65) – celému tímu poskytuje priestory, kde môžu montovať bicykle a skladovať staré kostry, je odborníkom na autá a nastupuje v okamihu, keď si mladí konštruktéri nevedia dať s niečím rady, strýco vraj zvládne všetko…