Učarovala jej vôňa medovníka, teraz je majsterkou sveta

, 20.12.2014 11:00
Mária Muráriková, medovníky
Mária Muráriková s Večerou pre kráľa, ktorá je celá z medovníka. Autor: ,

Mária Muráriková sa od vyšívania, háčkovania a paličkovania dostala k medovníkom. Dnes patrí v príprave medovníkov k absolútnej svetovej špičke.

V roku 2008 sa zaskvela na celosvetovej kulinárskej olympiáde IKA (Internationale Kochkunst – Ausstellung) v nemeckom Erfurte, kde za medovníkovú kompozíciu Večera pre kráľa získala zlatú medailu. Zlato obhájila na tejto súťaži aj o štyri roky neskôr. Kulinárska olympiáda IKA je najväčšou a najstaršou stále existujúcou súťažou pre kuchárov a cukrárov, koná sa každé štyri roky v októbri v Nemecku. Jej tradícia siaha do roku 1900.

A pribúdali ďalšie a ďalšie ocenenia. Napríklad každoročne zlaté medaily na medzinárodných súťažiach Danubius Gastro v Bratislave v rokoch 2007 až 2011, Apislavia vo Varne v roku 2010 a Culinary World Cup v Luxemburgu v tom istom roku. Na prestížnom podujatí Culinary World Cup získala striebro v roku 2006 aj tento rok v novembri.

„Čím viac súťažím po svete, tým väčšiu pokoru si prinesiem. Veľmi si vážim konkurenciu, s úctou uznávam, že sú odo mňa lepší. Z každej súťaže sa vraciam obohatená o skúsenosti, ktoré by mi nikto domov nedoniesol. Dorástla som do štádia, keď pomocou medovníkového cesta komunikujem s okolím a nevidím v ňom len prostriedok mojej živnosti,“ zdôverila sa usmievavá Trenčanka.

Inšpiruje sa detstvom v rázovitom kraji

V obrovskej medzinárodnej konkurencii kuchárov a cukrárov sa Mária Muráriková presadila aj napriek tomu, že gastronómiu nikdy neštudovala, je absolventkou odevnej priemyslovky v Trenčíne. Táto škola bola vlastne dôvodom, ako sa rodáčka z malej dedinky Vernár pod Kráľovou hoľou dostala do Trenčína. Po maturite tu zostala a už 35 rokov sa venuje medovnikárskemu remeslu. Detstvo prežité v rázovitom kraji ju však inšpiruje dodnes.

Táto čipkovaná krása je celá z medovníka a...
Táto čipkovaná krása je celá z medovníka a cukrárskej polevy. Autor: Milan Kráľ, Pravda

„Moja práca je v typickom slovenskom tradičnom štýle a je charakterizovaná čistým ľudovým umením. Vo Vernári boli ľudové tradície veľmi živé, moja mama aj stará mama sa venovali všetkému, čo bolo ľudové, či to bolo vyškrabávanie kraslíc, vyšívanie alebo tkanie na ručnom stave. Ručné práce mi boli blízke, vyskúšala som ich, pri nich som sa zoznámila s ornamentom, typickým pre kraj pod Kráľovou hoľou. Osvojila som si ho a neskôr preniesla na medovníky,“ spomína Mária Muráriková.

Ornament mala od detstva zakódovaný vo svojej duši, ostatné bola už len voľba materiálu, na ktorom ho stvárnila. Na odevnej priemyslovke si vyskúšala mnohé textilné techniky, vyšívanie, háčkovanie, paličkovanie, všetko, čo súvisí s ručnými prácami. Vraví, že práca sa medovníkom má s tým veľa spoločné.

„Tak ako je v pletení základom očko, v háčkovaní stĺpik a pri vyšívaní steh, tak je pri zdobení medovníka bodka ornamentu,“ vysvetľuje.

Prvé bolo medovníkové srdce od starej mamy

Vo Vernári veľká tradícia medovníkov nebola. Jej prvý kontakt s medovníkom bol, keď jej stará mama priniesla medovníkové srdce z púte v Levoči, také klasické so zrkadielkom a typickou jarmočnou výzdobou. To, čím ona sama teraz zdobí medovníky, je celkom iná úroveň. V jej výzdobe sa snúbi čipka, výšivka aj paličkovanie. Ak sa jej spýtate, kde sa ich naučila tak krásne zdobiť, odpovie, že ju to naučila núdza. Keď začínala, z rúry vyťahovala medovníky všelijakých tvarov. Aby zakryla nedostatky, chcela ich čo najkrajšie vyzdobiť.

„Keď som si založila rodinu a chcela som mať byt vyvoňaný, moja voľba bola jasná. Začala som piecť medovníky, aby atmosféra Vianoc bola ešte viac zvýraznená. K pečeniu medovníkov ma priviedli spomienky na detstvo, k ich zdobeniu núdza, keď som sa snažila zakryť nedostatky,“ priznáva chýrna medovnikárka.

Darilo sa jej čoraz viac, až sa stala učiteľkou medových výrobkov, ktorú pozývajú na stredné hotelové školy alebo rôzne kurzy. Keď jej tri deti odrástli, začala chodiť aj na súťaže. A čím dlhšie súťaží, tým väčší dôraz dáva na to, aby jej diela mali dušu, aby prinášali nejaké posolstvo. Nechce byť autorom, ktorý sa vtiera do priazne okoloidúcich. Do každého diela vkladá osobnú výpoveď a svoj vzťah k stvárňovanej téme. Na každé svetové podujatie nesie kožu na trh a nikdy si nie je istá, či to svet prijme. Fascinuje ju proces, kým dielo vytvorí. Nie je to len pečenie. Vždy sa s obrovským zanietením pustí do štúdia témy, ktorú ide spracovať, chce ju mať podrobne zmapovanú.

SOS pre včely jej prinieslo striebro

Vidieť to aj na jej diele, s ktorým nedávno v Luxemburgu na Svetovom pohári získala v konkurencii dvoch stoviek súťažiacich striebornú medailu. Kolekciu medovníkových výrobkov nazvala SOS a na človeka pôsobí ako zúfalé volanie o pomoc pri záchrane včiel. Sú to vlastne tri súbory medovníkov, ktoré stvárňujú zrod včely, jej život a napokon ohrozenie človekom. A celá tá 20-kilogramová krása je na zjedenie, žiadne pomocné kúsky kovu, dreva či plastu. Na zhotovenie tohto diela spotrebovala tri kilogramy medu a päťdesiat vajec, pracovala na ňom 330 hodín, a to len pri samotnej výrobe. Ďalšie desiatky hodín strávila pri štúdiu tejto problematiky.

Medovníkové SOS je volaním za záchranu včiel.
Medovníkové SOS je volaním za záchranu včiel. Autor: Milan Kráľ, Pravda

„Nedá sa jednoznačne povedať, ktoré dielo je mi najmilšie. Sú to moje deti, každé je osobitné a jedinečné, každé vznikalo za iných okolností. Samozrejme, posledné dielo s názvom SOS je najčerstvejšie a možno zatiaľ najprepracova­nejšie. Dotkla som sa ekologickej témy, chcela som realisticky stvárniť problematiku znečisťovania našej prírody a jeho účinky,“ hovorí Mária Muráriková.

Dnes s úsmevom spomína na svoju prvú účasť na celosvetovej kulinárskej olympiáde IKA v Erfurte v roku 2008. Ale vtedy jej do smiechu nebolo, vraj sa jej podlomili kolená, keď videla konkurenciu z 53 krajín a ich výrobky. Vôbec neverila, že zaboduje, boli tam kolosy aj pol druha metra vysoké. Ale potom videla hodnotiacu komisiu pri práci. Komisári skúmali, či niekto pri výrobe nepoužil papier, drevo, umelú hmotu alebo kov. Špeciálnymi ihlami prepichovali výrobky, aby zistili, či nemajú kostru napríklad z plastu. Všetko muselo byť jedlé, na vystuženie alebo ozdoby sa nemohol použiť iný materiál.

Vtedy Mária Muráriková opäť získala istotu. Vedela, že svoje dielo robila poctivo, všetko z múky, medu, vajec, cukru a korenín. Kompozíciu, s ktorou súťažila v Erfurte, nazvala Večera pre kráľa. Tvoril ju napríklad podnos s rybou, ktorá bola obložená citrónom, olivami a zeleninou, karafa a poháre na víno, polievková misa s naberačkou, taniere, svietnik s piatimi sviečkami, jedna misa plná ovocia, druhá rôzneho pečiva. Všetko len z medovníka zdobeného bielou cukrárskou polevou, všetko v životnej veľkosti. Jej dielo sa dalo zjesť do poslednej omrvinky, od knôtu na sviečke až po naberačku v polievkovej mise.

„Celý deň sme čakali na rozhodnutie poroty, a keď pri zlatej medaile vyhlásili moje meno a názov krajiny, tak vtedy mi vypadli slzy,“ priznáva medovnikárka.

Má vlastný tajný recept

S malou dušičkou odchádzala aj v roku 2010 do Varny, kde prišla s kompozíciou Včela a svet. Predtým študovala rôznu včelársku literatúru, dozvedela sa, že včela sa nachádza na každom kontinente, dokonca aj v Antarktíde, kde pod vrstvou ľadu našli zamrznuté telíčka včiel. Jej dielo zobrazovalo včelu v nadživotnej veľkosti pri džbáne, z ktorého sa leje med. Podkladom bol včelí plást, v pozadí slnečnica, ktorej stred tvorila zemeguľa s bielymi kontinentmi.

Kým začala piecť, musela si dôkladne naštudovať anatómiu včely, jej proporcie a stavbu tela. Má facetové, zložené oči, chĺpky na hrudi, krídla pretkané žilkami. Všetko potom zhotovila z medovníkového cesta, ešte aj priehľadné krídla boli z jedlého materiálu.

Kompozícia venovaná včelám uspela na súťaži v...
Kompozícia venovaná včelám uspela na súťaži v bulharskej Varne. Autor: Milan Kráľ, Pravda

Postupne vyskúšala okolo päťdesiat receptov na prípravu medovníkov. Každý je iný, ale ani o jednom nehovorí, že je zlý. Napokon si zostavila ten svoj. Jeho detaily nechce zverejňovať, ale vraj nie je zásadne odlišný od bežne prístupných receptov. Zdôrazňuje však, že pri pečení medovníkov musíte na sto percent dodržať stanovený postup. Ak ho niekto obíde, pretože si chce prácu uľahčiť alebo urýchliť, zostane sklamaný.

Cesto musí vyzrieť, to je vraj alfa a omega dobrého medovníka. Nechať ho postáť aspoň 24 hodín, aby všetky ingrediencie vytvorili krásnu, zlatisto-hnedastú hmotu ešte pred pečením. Podľa skúsenosti úspešnej medovnikárky by mal med tvoriť tretinu hmotnosti múky. Napríklad na 900 gramov múky treba použiť 300 gramov medu.

„Keď medovník upečieme, je tvrdý. Ale med nasáva vlhkosť zo vzduchu, a to je úžasná vlastnosť medovníka. V obyčajnej škatuli na balkóne v tomto počasí krásne nasaje vlhkosť a zostane vláčny a mäkučký,“ radí Mária Muráriková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#súťaž #cukrári #medovníky #vianočné pečenie #Úspešní Slováci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku