Podľa viacerých médií a spoločností, ktoré koncom uplynulého roka opisovali hlavné trendy pre rok 2015, budú tento rok v kurze všetky aktivity, ktoré ľuďom prinavrátia pocit skutočnosti a originality.
Realita bude žiadaná, ale aj predávaná. Masami a pre masy. Veľmi pekným príkladom môže byť najnovší videoklip speváčky Beyoncé, typickej predstaviteľky súčasného stredného prúdu. Namiesto nákladného videa za milióny dolárov si v novembri k piesni 7/11 nakrútila video sama v kvalite, akej by bol schopný vari každý fanúšik s mobilným telefónom vybaveným kamerou. Reakcia? Slová chvály! Presne na takéto niečo ľudia čakali. Na skutočnú popovú hviezdu, nie na jej nablýskaný mediálny obraz vytvorený drahou produkciou.
Realita na predaj
Je to však naozaj tá požadovaná realita? Áno, je pravda, že speváčka bola v domácom oblečení, bez mejkapu, pôsobila ležérne a mohlo sa zdať, že je to naozaj len spontánny nápad, ako zabaviť svojich fanúšikov. V skutočnosti však samozrejme išlo o dobre pripravenú produkciu, v ktorej sa žiadne logo značky neocitlo náhodou. Aj to je obraz súčasného sveta – skôr ako ľudia začali to „skutočné“ reálne požadovať, firmy mali pre nich pripravenú realitu vo všetkých „veľkostiach“ a „tvaroch“. Vo svojom článku na to upozornil aj magazín Vice.
Foto: Youtube.com
Clive Martin v článku nazvanom Prestaňte sa zahrávať s našimi subkultúrami upozornil na črtu tejto doby – že sociálne médiá hubia skutočné subkultúry. Tie v posledných desaťročiach vznikali často ako prejav vzdoru proti hlavnému prúdu a dlho sa viezli na tejto vlne odporu, kým ich stredný prúd napokon pohltil. No subkultúru to nezničilo, lebo si už stihla vytvoriť vlastný, skutočný svet a identitu. Dnes však pre rýchlosť sociálnych médií firmy zachytávajú zaujímavé subkultúry tak rýchlo, že ich zároveň ničia.
Aj „skutočnosť“ v klipe Beyoncé je teda len napodobovaním subkultúrneho trendu. Ale paradoxne, môže pomôcť, aby ľudia žili naozaj skutočnejšie. Ako? Vysvetľuje Jane Helperová zo známeho videoštúdia Smashbox Studios: „Modelom, vzorom mladých sa zrazu stanú celebrity či modelky, ktoré nemajú mejkap, majú kruhy pod očami a nie sú vyretušované do neskutočného ideálneho výzoru.“ Celebrity tak tento rok môžu napomôcť k tomu, aby ľudia prezentovali samých seba na webe reálnejšie, prirodzenejšie.
Chceme sa báť
Hoci obavy z veľkého konfliktu sú od vlaňajška v západnom svete asi najväčšie od konca studenej vojny, ľudia v prvom svete žijú svoje dni uniformne, často až bezpečne nudne. Pred rokmi sa vyhľadávanie adrenalínových aktivít týkalo najmä znudených boháčov, dnes zážitky, ktoré sú spojené so strachom, lákajú všetky sociálne vrstvy. Aj preto by v roku 2015 mal pokračovať trend zážitkových akcií, ktoré dostávajú ľudí mimo ich komfortnej zóny, a tým im dávajú pocítiť, že naozaj žijú, nielen prežívajú.
Aj u nás v tomto smere relatívne veľký úspech zožali takzvané hry na vyslobodenie z izby – escape rooms. Vlani vzniklo na Slovensku viacero miestností plných záhadných predmetov, z ktorých sa ľudia mali bez akéhokoľvek návodu vyslobodiť do časového limitu. Tento rok by podľa reklamnej agentúry JWT, ktorá sa už niekoľko rokov zaoberá rôznymi trendmi v spoločnosti, mali byť v kurze ešte temnejšie aktivity, ideálne také, kde ľuďom hrozí kontrolované, ale reálne nebezpečenstvo či riziko. Ľudia budú ochotní za strach platiť.
„Súčasná vlna naozaj zahŕňa temné, niekedy až nepríjemné zážitky a miesta, ktoré pôsobia ako z utopistických románov. Ako napríklad undergroundová reštaurácia Wolfesmouth, ktorej pokrmy vyzerajú ako zvieratá, ktoré prešlo auto, a po večeri sa rozbíjajú taniere. Alebo ako klub Odložená Apokalypsa v Hongkongu, ktorý je postavený z betónu a je drsný a nepríjemný ako atómový kryt,“ píše sa v analýze agentúry JWT. Samozrejme, záujem o temné zážitky pôjde ruka v ruke s pokračujúcou popularitou adrenalínových aktivít.
Foto: Absolut.com
Spoznávanie s miestnymi
Ďalšou aktivitou, ktorú si hlavný prúd vypožičal od subkultúry, je spoznávanie miest s domorodcami. Takzvaný couchsurfing je populárny už dlhé roky. Funguje tak, že cestovateľ sa prihlási do databázy a následne ponúka svoj príbytok na prespanie turistom z cudziny, zároveň môže aj on podobnú službu využívať v zahraničí. Okrem ubytovania sa od zapojených ľudí očakáva, že sa hosťom budú aspoň trochu venovať a ukážu im svoje mesto – očami a tipmi od domorodca.
Spôsob spoznávania iných miest a krajín, ktorý využívali najmä vysokoškoláci či dobrodruhovia, má v roku 2015 zaujať aj masy. V Berlíne napríklad vznikla spoločnosť My Plus One, ktorá spája turistov s Berlínčanmi ochotnými uviesť ich do miestnej barovej scény, respektíve ukázať im zákutia, na ktoré turisti nemajú šancu naraziť. Vo svete sa rozmáhajú aj sprievodcovské túry po mestách, ktoré sú špecializované. Nejde teda o klasické spoznávanie histórie, ale o konkrétnu črtu mesta – kriminalitu, umenie, módu…
Aj podľa islandskej dobrodružky a expertky na cestovný ruch Vilborg Arny Gissurardóttir je budúcnosť cestovania v skutočných zážitkoch. V rozhovore pre Pravdu hovorila napríklad o edukatívnych dovolenkách, kde sa turisti naučia niečo od miestnych expertov. V Londýne už nejaký čas funguje spoločnosť, ktorá takto spája návštevníkov mesta s miestnymi umelcami a ich workshopmi. Istá celosvetová sieť hotelov zase spustila aplikáciu, aby sa v hoteloch mohli spoznávať ľudia, ktorí majú v meste rovnaké záujmy a ciele.
Bez signálu
Čo však ľudí motivuje hľadať takéto skutočné zážitky? Okrem globalizácie, ktorá vytvára uniformnú spoločnosť aj nové technológie. Ľudia sa stávajú ich otrokmi natoľko, že sú dokonca ochotní platiť niekomu, kto ich od nich násilím odstrihne. V americkej Južnej Karolíne už vznikol dovolenkový rezort, v ktorom treba pri vstupe odovzdať mobilný telefón a kľúče do auta. Výmenou za to dostanú hostia mapu oblasti a „súpravu na prežitie“. Viaceré kaviarne po celom svete zase náročky neponúkajú wifi – aby sa ľudia rozprávali.
O popularite sveta bez technológií svedčí aj rastúca popularita amerického festivalu Burning Man, ktorý sa koná v odľahlej púšti, kde je takmer nemožné a nežiaduce používať mobil. Práve minulý rok sa tento festival konečne dostal aj do hľadáčika más (dokonca ho parodovali v jednej novej epizóde Simpsonovcov), keďže sa zosúladil s aktuálnou vlnou – úniku od civilizácie, technológií a konvencií. To je presne, čo Burning Man návštevníkom ponúka – plus kopu iných rovnako naladených ľudí a trochu toho strachu.
V roku 2015 síce ľudia vo veľkom neprestanú žiť uniformne ani nezahodia mobily. Viac ako kedykoľvek predtým si však doprajú aspoň párkrát za rok skutočný zážitok. A možno sa zapoja do aktivít nejakého z de-technologických hnutí. Jedno napríklad ľudí nabáda, aby si na začiatku letnej dovolenky napísali na Facebook status, že sa vrátia až o nejaký čas a následne sa odhlásili na 99 dní. K skutočnej dovolenke si tak pridajú aj oddych od najpopulárnejšej sociálnej siete. A možno zistia, že sa dá žiť aj bez nej. Prinajmenšom tých 99 dní.
Desivá umelá inteligencia, praktickí roboti
Svoju predpoveď na každý rok ponúka aj svetoznámy technologický časopis Wired. Letopočet 2015 označil za rok robota. Určite to nie je prvýkrát, čo si ľudia myslia, že ich začnú obklopovať roboti ako zo sci-fi filmov. To sa zrejme nestane ani tento rok, možno preto, že to už dávno nie je hlavný ciel robotiky. Čím bude teda rok 2015 z pohľadu robotov a umelej inteligencie prevratný?
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
Ak sa čosi robotické na nás skutočne ponáša, nie sú to humanoidní sci-fi roboti, ale obyčajné mobilné telefóny, či lepšie povedané programy s umelou inteligenciou v nich. So Siri v telefónoch iPhone môžeme viesť siahodlhé a zmysluplné debaty, inteligentné hlasové ovládanie je čoraz viac spoločníkom, ako len bezduchým sluhom. Zatiaľ nás však tieto zariadenia nevedia oklamať. Alebo?
Boti v tajných službách
Sean Gourley píše pre decembrový Wired o robotickej propagande. Spojené štáty s ňou experimentovali už v roku 2008, keď vytvorili sociálnu sieť na Kube s robotickými propagandistickými prispievateľmi. V roku 2011 si americká armáda zase najala kalifornskú technologickú spoločnosť, aby vytvorila celý systém na vytváranie falošných robotických profilov na ovplyvňovanie verejnej mienky v iných štátoch.
Až do minulého roku však musel nad každým „robotom“ bdieť ľudský administrátor, aby sa profil nezdal byť podozrivým a nebol odhalený. V roku 2015 však podľa Gourleyho technológia prvýkrát umožní, aby robotické falošné profily dokázali šíriť propagandu v zahraničí bez nutnosti ľudského admina. A zďaleka ich nebude využívať len americká armáda, podobné projekty fungujú na celom svete.
„Botov“ si uplynulý rok zaplatili dokonca aj mexické drogové gangy, ktoré sa cez automatické robotické príspevky pod článkami na internete snažili zmeniť verejnú mienku vo svoj prospech. Rusi zase oznámili vznik projektu za 30 miliónov rubľov, ktorý má slúžiť na „vývoj špeciálneho softvéru, ktorý by automaticky pridával obsah na všetky hlavné sociálne siete“.
Uveria ľudia robotickej propagande? Nuž, na hackerských fórach sa robotickí „boti“ núkajú za 5 až 200 dolárov za tisíc príspevkov, pričom tým najdrahším určite časť populácie verí. Netreba zabúdať ani na to, že „bot“ prvýkrát oklamal človeka a presvedčil ho, že je reálny (a to pri priamom chatovaní) už v roku 1989. Stačilo na to, aby druhú stranu urážal (čo by človek od robota nečakal).
Rok mnohých robotov
Titulok 2015: Rok robota v magazíne Wired vlastne nie je celkom presný. Skôr by sa malo vravieť o roku robotov. Viacerých. Tak sa aspoň zdá podľa prognózy Jamesa Dysona, zakladateľa firmy Dyson, ktorá dizajnuje a predáva robotické vysávače. Jeho zdrojom optimizmu pre svetlú robotickú budúcnosť roku 2015 je práve fakt, že mnoho robotických výskumov sa pomaly blíži ku koncu. Vedci na univerzite v Sheffielde sú napríklad blízko k tomu, aby robotom implementovali GPS systém založený na tom, ako spolu komunikujú včely. Tím na Harvarde zase pripravuje program, na základe ktorého by tisícky malých robotov mohli navzájom spolupracovať a dopĺňať sa. A na Technickej univerzite v Košiciach idú učiť robotov, ako pomáhať pri terapii s ľuďmi trpiacimi stareckou demenciou.
Zlepšujú sa tiež batérie, ich kapacita a spôsob a rýchlosť dobíjania, čo je tiež kľúčovou ingredienciou moderných robotov. Možno sa teda ani v roku 2015 nedočkáme jedného robota, ako vystrihnutého zo sci-fi filmu, ale budeme svedkami toho, ako sa rôzni roboti so špecifickými úlohami a zručnosťami začnú stávať bežnou súčasťou nášho sveta. Žiaľ, niektorí na úkor ľudských pracovníkov.
„Všetky súčasné projekty sú skvelé, no skutočný prelom by nastal, keby sme naučili robotov vidieť veci tak, ako ich vidíme my ľudia. Vidieť a rozumieť sú dve rôzne veci. Nestačí, aby svet snímali kamerami, ale aby rozumeli, čo naozaj vidia,“ uzavrel Dyson. Podarí sa to v roku 2015. Uvidia roboti? Uvidíme.