Keď Maxim po dvojročnej známosti požiadal dvadsaťpäťročnú Allu o ruku, už snívala o krásnom obrade s rodinou a priateľmi a o krásnej bielej róbe nevesty. Plánovali, že svoj veľký deň usporiadajú na jeseň. Ale na jar vypukla vojna. Jeseň prešla, v kalendári rok 2014 vystriedal rok 2015 a mladý pár na svoj svadobný deň ešte stále čaká.
„V súčasnej dobe si nemôžeme robiť plány do budúcna, keď nevieme, čo prinesie zajtrajšok,“ hovorí Alla Syrovacká, ktorá pracuje ako predavačka.
V hlavnom meste Donbasu sa zdá, že život je len o prežívaní. Mzdy, ak sa vôbec vyplácajú, sú nízke, a aj sama budúcnosť Doneckej ľudovej republiky, ktorá v apríli jednostranne vyhlásila nezávislosť na Ukrajine a ktorú neuznala žiadna iná krajina, je neistá.
Kyjev v povstaleckej republike uzavrel všetky svoje úradovne, a tak sa milenci na východe ocitli pred ďalšou dilemou. „Nevie sa ani, či by naše manželstvo bolo platné. Nikto si tým nie je istý, a tak sme svadbu odložili, kým to budeme s určitosťou vedieť,“ zdôraznil Maxim Kondakov, pracujúci ako robotník v oceliarni.
Ani na matrikách im nikto nedokáže odpovedať. Teoreticky by Donecká ľudová republika mala od Nového roka vydávať vlastné sobášne listy, ale – pretože chýbajú nové zákony – matrikári stále používajú staré ukrajinské…