Vzhľadom na to, že sa obe krajiny recipročne trestali za špehovanie, britský veľvyslanec v Moskve Bryan Cartledge farbisto varoval pred nebezpečenstvom, ktoré by mohlo vyvolať vypovedanie diplomatov podľa zásady oko za oko, zub za zub. Oznamoval do Londýna: „Nikdy sa nepúšťajte so skunkom do súťaženia, kto dociká vyššie a ďalej – má totiž značné prirodzené výhody.“
Spor vyvolal útek agenta KGB Olega Gordijevského. Ten viac ako desať rokov prezrádzal Londýnu kremeľské tajomstvá, ale keď upadol do podozrenia, britskí agenti ho prepašovali z Ruska v kufri auta.
Historici spravodajských služieb považujú Gordijevského, krycím menom Hajtmana, za jedného z najdôležitejších špehov svojej doby.
Dokumenty sprístupnené štátnymi archívmi podľa pravidla o uplynutí 30 rokov pre odtajnenie tajných spisov, ukazujú, že Gordijevskij bol pokladaný za takého cenného, že premiérka Margaret Thatcherová schválila pokus dohodnúť sa s Moskvou: ak Gordijevského manželka a dcéry budú smieť za ním odísť do Londýna, Británia nevypovie všetkých agentov KGB, ktorých Gordijevskij odhalil.
Moskva ponuku odmietla – a Thatcherová nariadila vyhostiť 25 Rusov, aj napriek námietkam ministra zahraničia Geoffreya Howa. Ten chcel počet vypovedaných znížiť na deväť, pretože sa obával, že masové vyhosťovanie by mohlo zničiť vzťahy práve v čase, keď sa nový reformátorský sovietsky vodca Michail Gorbačov snažil nájsť východisko z patovej situácie medzi Ruskom a Západom.
Howe vo svojej správe varoval, že "Rusi by mohli zmraziť anglo-sovietsky dialóg, pravdepodobne na dva či tri roky.
Moskva odpovedala vyhostením 25 Britov, čo vyvolalo druhé kolo vypovedaní diplomatov, v rámci ktorého každá strana vyhodila ďalších šesť predstaviteľov. Ale, napriek Howovým obavám, neboli diplomatické vzťahy nikdy prerušené.
Odtajnené spisy odhaľujú, že Thatcherová súhlasila s odporúčaním ministerstva zahraničia „urobiť hrubú čiaru za Gordijevského epizódou“ a nevypovedať českých, bulharských a východonemeckých špiónov, ktorých dezertér prezradil.
Gorbačov a Thatcherová si vytvorili konštruktívny vzťah. Dokumenty obsahujú aj vrelé blahoželania k narodeninám, ktorá si posielali.
KGB ešte šesť rokov nepretržite sledovala Gordijevského rodinu po tom, ako jej v roku 1991 úrady dovolili presťahovať sa do Anglicka.
Kráľovná Alžbeta II. v roku 2007 vyznamenala Gordijevského nižším šľachtickým titulom rytiera Rádu svätého Michala a svätého Juraja.