Šperky živej prírody brúsi Slovák do dokonalosti

Z obyčajného chalana, ktorý vyrastal v Pezinku na podhorí Malých Karpát, sa najprv vypracoval na svetoznámeho tanečníka. Aby napokon zakotvil v Prahe, kde sa dnes venuje svojej druhej vášni - kvetinám. Volá sa Mário Wild a každý sa ho najprv spýta, či je to jeho umelecké meno.

17.01.2015 11:00
Mário Wild, florista, kvetinár, Úspešní Slováci Foto:
Treba si veriť aj pri krokoch do neznáma. Nedržať sa stereotypov a otvoriť dvere novým myšlienkam, hovorí Mário Wild, európsky top florista.
debata (1)

„Nie, je pravé. Mário, to sa páčilo mame, ktorá miluje Taliansko. No a Wild, čo znamená ‚divý‘, som získal po nemeckých predkoch,“ s úsmevom hovorí štíhly 40-ročný muž, ktorého dnes v Česku považujú za špičku v odbore floristika.

„Už v detstve som bol živel, stále v pohybe. Vždy ma tiež zaujímalo všetko, čo sa spájalo s estetikou: móda, dizajn, architektúra, maľovanie, keramika…“ vymenúva. Miloval však najmä živú prírodu. Rád sa s otcom túlal po malokarpatských kopcoch lemovaných vinohradmi. Až neskôr si uvedomil, že ten kraj vlastne pripomína malé Toskánsko. Vnímal všetky jeho farby, nasával energiu, objavoval krásu.

Aby sa kvetom mohol venovať viac, vybral si strednú záhradnícku školu v Malinove. Zároveň ho však veľmi lákal latino tanec. Kvôli nemu hneď po roku 1989 vyrazil do Belgicka a začal sa mu venovať profesionálne. Majster Slovenska, dvojnásobný majster Beneluxu, postupne sa vyšvihol až na desiatu priečku svetového rebríčka latinskoamerických tanečníkov. „Ten výkon však moje športové ambície naplnil. Dostal som chuť na zmenu,“ opisuje, ako ho to okľukou znovu priviedlo k flóre.

Presnejšie, ako vysvetlí, vlastne sa jej nikdy nevzdal. Počas pobytu v Bruseli totiž objavil množstvo tamojších nádherných kvetinových obchodov. Keďže popri tancovaní mal denne aj zopár hodín voľna, v jednom z nich pracoval. Zadarmo, pretože táto práca ho nesmierne bavila. „Až tam som vlastne pochopil, aké úžasné veci možno s kvetmi robiť,“ zdôrazní Mário. A dodá, že pre túto prácu už síce mal isté základy a nadanie, ale až tu v praxi dostal šancu spolupracovať na rozmanitých a zaujímavých projektoch, ktoré mu odkryli širšie možnosti profesie.

Nový domov našiel v stovežatej

Aj klasické kytice sa Mário od počiatku snažil viazať s fantáziou, obohatiť ich istou myšlienkou so vzťahom darcu k obdarovanému. Nikdy to neboli žiadne, ako vraví, „tri klasické socialistické karafiáty“. „Pri tejto činnosti treba myslieť slobodne a kreatívne. Je síce krásne vytvoriť trebárs kyticu z 20 ruží, no čo tak radšej zobrať konár obrastený lišajníkom, pridať k nemu vzácnu tropickú heligóniu a jeden veľký zelený list? Nie je v tom akosi menej všednosti a viac emócií a energie?“ porovná.

Interiér jednej pražskej reštaurácie s... Foto: archív Mária Wilda
Mário Wild, florista, kvetinár, Úspešní Slováci Interiér jednej pražskej reštaurácie s dekoráciou z vŕbového prútia.

Priučil sa však aj robote na veľkých priestorových dekoráciách. V práci, ktorá si bezpochyby žiada aj istú fyzickú zdatnosť, sa s kvetmi a všetkým, čo k nim patrí, učil priam čarovať. Kombinovať ich pestré farby, zdobiť nimi interiéry tak, aby sa rozžiarili, rozhýbali a zaplnili pocitmi. „Nebolo to jednoduché, no keď vás niečo veľmi baví, ide to ľahšie,“ hovorí.

Z Belgicka sa po čase presťahoval do Prahy. Mesto plné romantiky mu učarovalo a na dva roky zakotvil v obchode s kvetmi, ktorý vlastnili jeho známi. Potom si však, ako hovorí, navzájom prestali rozumieť. Tak nabral odvahu a osamostatnil sa. Keď zakladal vlastnú značku Mario Wild Flowers, mal vo vrecku 10-tisíc českých korún. A hoci ich investoval iba do nevyhnutných vecí, nezostalo mu ani na chlieb. Do podnikania išiel bez skúseností, musel sa priučiť účtovníctvu a iným pridruženým veciam, ktoré s kvetinami vôbec nesúviseli.

Po zložitých začiatkoch sa však „chytila“ jedna pražská, dnes už nejestvujúca reštaurácia Záhrada v Opere, ktorá fungovala pri Národnom divadle. Vďaka známej architektke Báre Škorpilovej dostal príležitosť urobiť jej redizajn. „Bára si ma sama našla a oslovila na spoluprácu pri úprave pomerne veľkého priestoru reštaurácie. Táto objednávka rozhodla o mojej budúcnosti,“ zdôrazní. Nebolo to však už len o kvetoch. Do diela zapojil aj iné materiály, najmä drevo, pohral sa s jeho tvarmi, štruktúrou, farebnosťou. Výsledkom boli originálne dekorácie pripomínajúce skutočnú záhradu, ktoré v návštevníkoch vyvolávali jedinečné pocity a vzbudzovali záujem o autora.

Zrazu objednávky začali pribúdať. „Vždy som sa snažil neopakovať sa, vniesť do každého priestoru novú emóciu, nabiť ho energiou, dať mu svoj autogram,“ hovorí. Najnovšie je tak napríklad hrdý na interiér pražskej reštaurácie Soho, s unikátnou dekoráciou z vŕbového prútia, ktoré vo veľkom vyzbieral pri brehoch Vltavy, keď sa tam robili terénne úpravy. Mohlo vyjsť úplne navnivoč, namiesto toho žije druhý život v úplne inom „leveli“.

V Mongolsku utkal koberec z obilia

Na ktorú prácu si Mário Wild osobitne spomína? „Asi keď som pripravoval veľkú svadobnú dekoráciu pre klientov z Mongolska,“ tvrdí. Spoznal ich v Prahe, kde študovali. Túžili pripraviť doma dcére európsku svadbu, s krásnou kvetinovou výzdobou. Zhruba pre 800 ľudí, čo je v tejto ázijskej krajine bežný počet svadobčanov. Čo táto úloha obsahuje, pochopí iba ten, kto Mongolsko navštívil. V krajine pokrytej len stepou či púšťou je každý strom, nieto ešte kvet, veľmi vzácny. „Mali sme však voľné ruky a neobmedzený rozpočet,“ pokračuje Mário.

Prípravy vrátane inštalácie zabrali niekoľko týždňov. Kvety im priviezli z Pekingu aj zo Soulu v dvoch plných kamiónoch. Časť zásielky s gypsofilou, rastlinou s drobnými bielymi kvietkami, však nedorazila. Bolo treba zaimprovizovať. Využili ešte zelené klasy pšenice, ktoré skosili priamo na farme, ktorú vlastnili objednávatelia. Vytvorili z nich hustý koberec, ozajstný obilný lán s plochou 20 štvorcových metrov. Zavesili ho na stenu, pod ktorou sa odohral obrad. Pod ňou do kruhu, podľa budhistickej symboliky, rozmiestnili šesť obilných „slávobrán“ vysokých 4,5 metra. Celkom na dekoráciu museli kombajnom skosiť asi dva hektáre obilia.

Mário si pochvaľuje, ako dobre sa mu pracovalo s miestnymi disciplinovanými Mongolmi. Bolo ich takmer sto, s kvetmi predtým nikdy nepracovali, ba sotva ich niekedy „naživo“ videli. Šírili však pozitívnu energiu prameniacu z ich viery. Pyšný je aj na svadobnú kyticu. „Bola dlhá asi 80 centimetrov, zložená z drobných kvietkov zázvoru, naviazaných na takmer neviditeľný drôtik. Z kvetov sa šírila nádherná sladkastá vôňa, neveste prepadávali z ruky ako biely vodopád,“ opisuje.

Medzičasom však už chystal aj svadbu pre indického šejka. Robil tiež výzdobu pre pražský Ples v Opere, kde obrovská dekorácia s priemerom šesť a výškou asi 12 metrov symbolizovala Kambodžské kráľovstvo a dominoval jej farebný luster, z ktorého viseli orchidey druhu vanda. Iba nedávno dokončil objednávku pre českého klienta, ktorý kúpil ostrov v Maldivách a vybudoval na ňom sedemhviezdičkový hotel. „Tam bola logistika mimoriadne dôležitá. Potrebný materiál sa na ostrov štyri mesiace dovážal loďou, nesmelo sa na nič zabudnúť, tam si len tak kdesi neodbehnete do Baumaxu,“ naznačí.

Klienta dokáže aj odmietnuť

Na každú veľkopriestorovú „fajnovosť“, pokračuje Mário, však vždy treba mať nachystaný podrobný scenár a pripravený tím desiatok zohratých ľudí, z ktorých každý presne vie, čo má kedy robiť. Ťahajú často v kuse viac dní, so živými kvetmi nemožno robiť s väčším časovým predstihom.

V priestoroch spoločnosti zaoberajúcej sa... Foto: archív Mária Wilda
Mário Wild, florista, kvetinár, Úspešní Slováci V priestoroch spoločnosti zaoberajúcej sa optimalizáciou nákladov vytvoril florista z listov palmy "tancujúcu trávu".

Ak pracuje doma v Prahe, kvetiny v prvotriednej kvalite nakupuje dvakrát týždenne cez internet na holandskej kvetinovej burze. S klientmi, či si žiadajú len viazanú kyticu či veľkú interiérovú alebo exteriérovú dekoráciu, sa najprv dôkladne rozpráva, aby spoznal ich predstavu. Priestor, ktorý má upraviť, si osobne pozrie. „Na objednávateľa sa usilujem napojiť, vycítiť, čo chce, vyhovieť mu. Ak sa netrafím do jeho vkusu, snažím sa ho usmerniť, presvedčiť. No keď si zásadne neporozumieme, nedám sa nikam zatlačiť a aj veľmi lukratívnu ponuku odmietnem. Už sa mi to stalo,“ spomenie bez bližších podrobností.

Má mnoho ďalších plánov a cieľov. Mimoriadne ho láka ázijská kultúra. „Ázia je kolískou floristiky, rád by som dlhšie pobudol v Číne, Japonsku, Indii či Kórei – tam vznikajú projekty, ktoré nikde inde neuvidíte,“ uvažuje. Či je bohatý? „Nuž, na ostrov na Maldivách by som nemal,“ odpovie. Priznáva však, že finančné problémy, s akými zápasil kedysi, už dávno nemá. A čo je podľa neho podmienkou úspechu v tomto povolaní? „Nesmiete sa báť vykročiť do neznáma. Veriť si, nedržať sa starých stereotypov a otvoriť dvere novým myšlienkam. Potom už len takých desať rokov vydržať a tvrdo drieť,“ odporúča.

Povolanie, ktoré ho denne napĺňa a obohacuje, by za iné už rozhodne nevymenil. „Kvet je dokonalý produkt živej prírody, jej nádherný šperk. Vždy a znovu vás prekvapí vôňou, gráciou, pestrosťou farieb. Nič nenahradí ten pocit, keď človek človeku daruje čo i len jediný kvet. O kvetoch sa musíme stále učiť a nikdy o nich nebudeme vedieť všetko,“ vyznáva sa florista, ktorý sa, hoci už pôsobí v zahraničí, neprestáva hlásiť k rodnému Slovensku.

Kvet povie aj to, čo slová nikdy nedokážu

Kvet kopíruje ľudský život, jeho krása takisto spočíva v jeho pominuteľnosti, hovorí florista Michal Haut, majiteľ kvetinárstva Orchidea v Bratislave.

Prečo je práve kvet taký dôležitý v živote človeka?
Pretože sa ním dajú najlepšie vyjadriť emócie. Radosť, láska, smútok. Ak niekomu venujete kvety, poviete aj to, čo slovami nikdy nedokážete. Kvet je aj symbolom pominuteľnosti času. Najprv je to len puk, ktorý sa naplno rozvinie, až postupne vädne a umiera. V tom je kvet vzácny, že je tu s nami tak krátko, nie navždy.

Aké pracovné predpoklady musí mať florista?
Musí byť kreatívny, odvážny, musí mať srdce, ale zároveň byť realista. Je to ako u kuchárov, niektorí varia len podľa receptu, iní majú fantáziu a rozlet. Umeniu floristiky sa nedá celkom naučiť v škole, lenže aj škola je dôležitá. Máme floristov veľmi pracovitých, ktorí dobre zvládajú techniku, no nemajú dosť kreativity. Iní by zase fantáziu mohli rozdávať, ale chýba im časový odhad, alebo sa ich príliš smelé nápady nedajú technicky zrealizovať. Skutočne úspešný florista musí mať cit pre oboje.

Sú slovenskí floristi na dobrej úrovni? Pozná ich svet?
Naším limitom je malý domáci trh. Klientov, ktorí si žiadajú ozajstnú kvalitu a môžu za ňu aj zaplatiť, je tu málo. Určite sa však máme čím pochváliť, aj na medzinárodnej scéne. Sám som už bol v porote na majstrovstvách Európy. Tomáš Havala, Laco Földes a ďalší naši vynikajúci floristi by sa vonku nestratili. Mário Wild, ktorého dobre poznám a držím mu palce, sa v Prahe zaradil medzi európsku špičku.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kvety #kvetinárka #tanečník #Úspešní Slováci #floristika