Keď bola Ivana Belákova malá, napísala v školskej slohovej práci o budúcnosti, že bude žiť v americkom Hollywoode, čo bol veľmi odvážny výrok mladej Slovenky žijúcej v socialistickom Československu. „Všetci sa mi smiali a učiteľ sa ma spýtal, ako si to predstavujem. Povedala som, že to ešte neviem, ale budem žiť v Amerike,“ spomína tatérka, ktorú svetové tatérske magazíny označujú za jeden z najvýraznejších talentov poslednej dekády.
Dvere má otvorené v najprestížnejších tetovacích štúdiách a pozvania na tetovacie konvencie (pozn. red. špeciálna tatérska výstava so súťažou) prichádzajú z rôznych kútov sveta. Zákazníci sú jej ochotní hradiť všetky cestovné náklady a niekedy za nimi letí cez pol zemegule. To všetko len preto, aby mali na svojom tele tetovanie Slovenky Ivany Belákovej, pričom sumy za jej diela na koži sa pohybujú na úrovni cien obrazov našich súčasných úspešných maliarov. Rádovo vyjde jedno tetovanie v stovkách dolárov. „Slovensko ako krajina mi nevyhovuje vôbec. Preto som odišla do sveta. Mám rada to, keď môžem veľa vecí vyskúšať, prežiť, a to všetko ma aj dotvára,“ hovorí Beláková. Začínala kariéru v tetovacom štúdiu u maminej kamarátky v Trenčíne, no neskôr sa rozhodla odísť do Austrálie, kde sa živila tetovaním a cibrila svoj vlastný štýl.
Foto: ARCHÍV IVANY BELÁKOVEJ
Tetovanie je tajomstvom do poslednej chvíle
Po štyroch rokoch u protinožcov sa stala kočovníkom a jej prechodnými bydliskami boli Nový Zéland, Karibik či USA. Ambície, vášeň pre prácu a túžba prekonávať sama seba sú hlavnými atribútmi, ktoré ženú Ivanu dopredu. Pre svoju prácu už prechodila celý svet, hoci sama tvrdí, že dobrý tatér nemusí veľa cestovať, je to ideálna možnosť naučiť sa robiť veci lepšie od tých najlepších.
Tatérov rozdeľuje do dvoch kategórií na umelcov a technických tatérov. „Keď je to umelec, znamená to, že človek má prirodzený talent, ktorý rozvíja. Tetovať sa môže naučiť každý, ale to sú takí technickí tatéri, je to pekne spravené, ale chýba mi tam väčší umelecký zážitok,“ hovorí tatérka a trvá na tom, že treba stále trénovať. „Som úspešná tatérka, lebo môj štýl je rozpoznateľný po celom svete. Nemôžem si dovoliť byť lenivá a zostať na jednej úrovni. Snažím sa byť lepšia pre seba, ale aj pre zákazníkov,“ dodáva Ivana Beláková.
Meradlom úspechu tatéra je, keď jeho práca dosiahne takú úroveň, že už o finálnej podobe tetovaní nerozhodujú zákazníci. Tí len poskytnú svoju kožu a nechávajú umelcovi voľnú ruku. Slovenka komunikuje pred tetovaním s klientom cez e-mail, potrebuje vedieť len dve veci: miesto, kde bude tetovanie, a kľúčové slovo. Ostatné zostáva na fantázii tatérky. Vždy zákazníkov upozorní, že potrebuje mať voľnú ruku, inak by objednávku nezobrala.
Prístup ku každému klientovi je individuálny. Keď ho uvidí, v hlave sa jej začínajú vynárať nápady a tiež farby, ktoré by sa k jeho osobnosti hodili. S klientom preberie, ako by tetovanie asi malo vyzerať, ale stáva sa, že to napokon dopadne úplne inak. Prispôsobuje svoju predstavu krivkám človeka a tiež farbe pokožky – čím je koža belšia, tým lepšie sa s ňou pracuje. V daný okamih vytetuje presne to, čo cíti. Tetovania si nepredkresľuje a vraj by na druhý deň už rovnaké tetovanie nespravila.
Foto: ARCHÍV IVANY BELÁKOVEJ
Zákazníkov si vyberá
O tetovania Slovenky majú záujem ľudia po celom svete. Svoj čas si plánuje maximálne na dva týždne dopredu, nie viac, pretože nikdy nevie, či bude v Amerike, Európe, Ázii alebo v Austrálii. Cez sociálne siete len oznámi svoju polohu v najbližších dňoch a ľudia sa jej hlásia. Zákazníkov si potom dôkladne vyberá, pričom rozhodujúcim kritériom je nápad – musí ju zaujať. A, samozrejme, musí ísť o otvoreného človeka, čo k nej priťahuje najmä mladších ľudí.
Tetovala však už aj staršiu dámu, ktorá dostala svoje prvé tetovanie k 60. narodeninám. „Chcela, aby som jej niečo len tak nakreslila na telo. Bolo to niečo úplne bláznivé a neviem si predstaviť, že by si to niekto na Slovensku dal spraviť,“ vraví so smiechom tatérka. Jej tetovania sú spojením fantázie s realitou a ľudia si môžu byť istí, že budú mať na tele originálne dielo.
Týždenne pracuje na štyroch až piatich tetovaniach, no vždy si berie len jedného človeka na deň. Medzi jej zákazníkmi je veľa hudobníkov a ľudí z umeleckých kruhov. Dokonca sa jej bežne stáva, že dostane ponuku, aby letela za klientom tisícky kilometrov. Dvakrát sa takto dostala do Ázie, ale dnes sa už radšej podobným krokom do neznáma, keď sú klienti pre ňu neznámi ľudia, vyhýba.
Foto: ARCHÍV IVANY BELÁKOVEJ
Európania sú odvážnejší
Európa je starý kontinent a často sa javí aj ako konzervatívny. V prípade tetovaní to však neplatí. Podľa Ivany Belákovej je európska tatérska scéna vyspelejšia a otvorenejšia. Američanom zväzuje ruky ich história. Začiatkom 20. storočia prišli v Spojených štátoch do módy nové oldschoolové témy ako srdce, hady, ruže, plachetnice či draky a orly, a tých sa ľudia držia dodnes.
„V Amerike sa ľudia držia štýlov a tradície, ktorá tu je, a hoci sa im veľmi páči európska tatérska scéna, ešte sa toho boja,“ hovorí Slovenka, ktorá sa popri tetovaní venuje spolu so svojou kamarátkou dizajnérkou výrobe limitovaných sérií umeleckých printov a stále tvrdí, že je to len začiatok toho, čo by chcela robiť. „Nechcem len snívať o veciach bez toho, aby som sa na nich podieľala. Milujem svoj život a mám rada všetko, čo robím,“ uviedla ambiciózna umelkyňa.
Napriek úspechu a spokojnému životu jej kroky pravidelne smerujú na Slovensko za rodinou. Ani po rokoch v zahraničí sa nedokázala vyrovnať so životom bez svojich blízkych. „Hodnoty sa mi troška zmenili a veľmi mi chýba rodina. Vždy, keď som v Európe, tak aspoň na pár dní prídem,“ priznáva tatérka, ktorá má domov na Slovensku, ale už aj v americkom meste anjelov.
Tetovanie môže mať aj prezident
Mýtus, že potetovaní ľudia sú len väzni, blázni a cirkusanti, je síce založený na historických faktoch, keďže v minulosti sa naozaj označovali tetovaním práve tieto skupiny ľudí, no dejiny tetovania siahajú oveľa hlbšie. Prvým dôkazom o záľube našich predkov v tetovaniach je Ötzi, ľadový muž, ktorého potetované telo staré viac ako 5¤000 rokov našli zamrznuté v rakúskych Alpách v roku 1991. V minulosti sa tetovaniu pripisovali okrem estetickej funkcie aj magické a liečivé účinky, keď sa do farieb na zvýraznenie tetovania pridávali rôzne bylinky. V Iraku tetovanie liečilo neplodnosť, reumu či výrony a v arktickej oblasti zase označovalo status manželiek, lovecké úspechy mužov a tiež odprevádzalo mŕtvych na večný odpočinok.
Aj keď je Slovensko stále vnímané ako konzervatívna krajina, predsudky voči tetovaniam sa pomaly vytrácajú, čoho dôkazom je množstvo ľudí na uliciach s viditeľným tetovaním. „Odsudzujú to hlavne niektorí zamestnávatelia a babičky, ktoré nejdú s dobou. Tetovanie však rozhodne expanduje a onedlho bude mať rukávy (pozn.: tetovanie celej ruky) aj náš prezident,“ hovorí tatér Riccardo z bratislavského štúdia Body Gallery a ak zoberieme do úvahy české prezidentské voľby v roku 2013, keď kandidoval na post hlavy štátu aj vysokoškolský profesor Vladimír Franz s potetovanou tvárou, tak toto tvrdenie nie je veľmi vzdialené od možnej reality.
Ľudia často siahajú po večných obrázkoch na koži, aby im pripomínali významný moment v živote ako narodenie dieťaťa či zrod veľkej lásky. Práve z vyznaní lásky sa potom neskôr stávajú aj čierne tetovania prekrývajúce mená bývalých milencov. Večný charakter tetovaní trápil ľudstvo už v 6.¤storočí, keď lekár Áetios z Amidy opísal bolestivý návod na odstránenie tetovania za pomoci zmesi z vápna, jedlej sódy, čierneho korenia a medu. Proces trval asi mesiac a jeho výsledkom malo byť úplné zmiznutie tetovania. Dnes je to s ich odstraňovaním našťastie jednoduchšie, ale stále nie bezbolestné.
K vyhľadávaným patria akvarelové tetovania vytvorené z farebných machúľ a fľakov ozdobené kvetmi alebo inými motívmi. Ani tradičné tetovania však nevychádzajú z módy. „Stretávame sa aj s ,tuctovými‘ motívmi, ktoré sa opakujú dookola. S prosbou o vtáčiky, pierka, rozfúknutú púpavu, sovy, vlka alebo kvetinové ornamenty príde hádam každý štvrtý zákazník,“ uviedol tatér, ktorý sa dostal k svojej práci prostredníctvom záľuby v kreslení a maľbe.
Služby tetovacieho štúdia vyhľadávajú najmä ľudia vo veku od 18 do 40 rokov. Aj keď prídu s premyslenými motívmi, požiadavku môže tatér odmietnuť. Stáva sa to najmä v prípadoch rasisticky orientovaných motívov, ktoré odporujú filozofii tetovacieho štúdia. Ak zákazník siahne po motíve, ktorý by mohol neskôr ľutovať, snažia sa ho inšpirovať k lepším nápadom. Móda rozšíreného tribalu, ktorý predstavuje ornamenty z geometrických obrazcov a zažil svoju slávu pred pätnástimi rokmi, je však podľa Riccarda nenávratne preč. „Ľuďom sa snažím poradiť, naviesť ich na tetovanie, s ktorým budem spokojný aj ja ako tatér, keďže je to moja vizitka, ale aj oni ako nositelia aj po niekoľkých rokoch, nielen v tomto okamihu,“ uzatvára Riccardo.