Rainer Höss, ktorý má teraz 49 rokov, sa trápi s prekliatím vlastnej rodovej línie od svojho dospievania. Na tele má vytetovanú Dávidovu hviezdu a čísla niekoľkých bývalých väzňov z Osvienčimu, s ktorými sa stretol. A prechádzal sa po pozemkoch vily svojho deda, ktorej okázalé záhrady a bazény boli na dohľad od komína krematória.
Oslobodenie nacistického koncentračného tábora v roku 1945 malo zásadný vplyv na spoločnosť. Svet obleteli snímky mŕtvych tiel a ako steblá trávy krehkých preživších, ktoré odhalili podstatu genocídy a rozprášili názory, že tvrdenia o ohavnostiach páchaných nacistami sú prehnané. Záujem verejnosti o Osvienčim neustále stúpa; počet návštevníkov múzea a pamätníka v minulom roku prvýkrát prekročil 1,5 milióna.
Rainer Höss sa chce stretnúť s tými, ktorí koncentračný tábor prežili, a nechať kolovať petíciu proti extrémizmu a neonacizmu. Odkaz jeho rodiny pritom bude neustále prítomný – na okraji tábora stojí drevené popravisko, kde bol v roku 1947 jeho starý otec Rudolf Höss obesený za svoje zločiny. „Poznám svoje dedičstvo. Nemôžem to zmeniť,“ hovorí Rainer. „Účinnejšie je to meno použiť a ukázať, že zlo nie je v krvi – to boli tie veci, čo tvrdili nacisti – že toto nie je pravda.“
Minulosť sa nedá vymazať
Potomkovia prominentných nacistov zvolili rôzne spôsoby, ako sa s rodinným osudom vyrovnať. Niektorí, ako Niklas Frank, syn vojnového nacistického správcu Poľska, sa verejne zriekli činov svojich predkov. Iní ich však nezavrhli, tvrdia tí, ktorí sa zaoberajú nacistami a ich spojencami.
Rainer sa rozhodol venovať na plný úväzok boju proti nacizmu. Svoje meno používa ako zbraň proti doktríne, ktorú kedysi reprezentovalo. Prednáša na 70 školách ročne, pomáha viesť anti-extrémistickú skupinu nazvanú Loud Against Nazis (Hlasno proti nacistom) a podporuje množstvo ďalších projektov.
Vo svojich prejavoch Höss opisuje históriu svojej rodiny a apeluje na toleranciu. Vyzýva mladých ľudí, aby odmietali bigotnosť v akomkoľvek ohľade. Často varuje, že Európa zažíva obrodu extrémizmu a v posledných týždňoch kritizoval protiislamské hnutie Pegida v Nemecku.
Možno nie je všetko tak, ako sa zdá
Osvienčim navštívil Rainer Höss desaťkrát, aj keď najprv oficiálni činitelia váhali, či ho tam vôbec vpustiť. „Občas si tu pripadám ako nepriateľ,“ povedal. „Ale akceptujem to.“
Kým niektorí oceňujú, že sa Rainer rozhodol využiť svoje meno na boj proti tomu, čo svojho času predstavovalo, iní jeho úprimnosť spochybňujú a tvrdia, že so svojím menom obchoduje v záujme vlastného zisku.
Izraelský novinár Eldad Beck, vnuk bývalých väzňov z Osvienčimu, ktorí prežili, sa objavil v dokumente s Hössom. Teraz ho však obviňuje, okrem iného, aj z toho, že chcel zo svojej histórie profitovať a snažil sa predať predmety, ktoré patrili jeho dedovi, izraelskému pamätníku holokaustu Jad vašem.
Hovorca pamätníka uviedol, že Rainer v minulosti navrhol, aby táto inštitúcia kúpila predmety jeho dedka. To ale Höss popiera.
„Rainer Höss je motivovaný čistým oportunizmom, a to ho ženie k snahe využiť svoje priezvisko ako prostriedok na získanie majetku a slávy,“ napísal Beck v novinovom stĺpčeku v roku 2011. A v nedávnom e-maili dodal bez ďalších podrobností: „Nechcem mať s tým zločincom nič spoločné.“