Andrea Rajňáková má v ďalekom Singapure vlastnú kliniku a špecializuje sa na liečbu ochorení súvisiacich s tráviacim traktom. Slovenka sa v krajine presadila spomedzi lekárov ako jediná Európanka. Dá sa to takto posúdiť vzhľadom na zloženie členov lekárskej komory. Prečo špičková lekárka nezostala na Slovensku? Do srdca Ázie odišla za svojím manželom, tiež Slovákom, ktorý si tam našiel prácu. Ešte pred odchodom do cudziny získala atestáciu v bratislavskej Nemocnici Ladislava Dérera.
Lekárske začiatky v Singapure neboli jednoduché. „Slovenský diplom mi uznali až po absolvovaní diferenčných skúšok a našu atestáciu neuznali nikdy,“ povedala Rajňáková. Ázijská krajina ako bývalá anglická kolónia uznáva len členov britskej lekárskej komory. Bez absolvovania skúšok britského Spoločenstva národov (Commonwealthu) si v Singapure neškrtne ani lekár s diplomom z prestížnej francúzskej, nemeckej alebo talianskej univerzity.
V Singapure sú najlepší študenti medicíny vysielaní vládou na ročnú až dvojročnú prax do zahraničia. „Mňa poslali do talianskeho Ríma študovať jednu techniku diagnostikovania chronickej pankreatitídy,“ priblížila Rajňáková. Po zvládnutí zahraničnej praxe priniesla nové liečebné metódy priamo do Singapuru.
Keď naša lekárka prišla do Singapuru, zaskočilo ju najprv najmä stravovanie. „Pred dvadsiatimi rokmi nebol v Singapure ani kúsok chleba. Domáci ho totiž vôbec nejedia a chýbali aj európske reštaurácie,“ spomína na svoje začiatky lekárka Andrea Rajňáková. Tiež nájsť v ázijských obchodoch čerstvé mlieko je umenie, keďže organizmus miestnych ľudí je laktózovo intolerantný, čo z mlieka robí na Ďalekom východe luxusný tovar vyhľadávaný hlavne ľuďmi zo Západu. O pacientov lekárka nemá núdzu. Niektoré ochorenia majú súvislosť s pitím alkoholu. Miestni ľudia síce pijú alkohol len veľmi málo, keďže ázijské rasy ho znášajú veľmi ťažko, a tak sú krajine na chronickú pankreatitídu liečení väčšinou zahraniční pacienti. Singapur totiž funguje nielen ako ekonomické, ale aj zdravotné centrum celej Ázie, kde sa chodia dať operovať pacient z Číny, Indie či blízkej Austrálie.
Pozor na tradičnú čínsku medicínu
Veľké problémy spôsobuje ľuďom aj tradičná čínska medicína. „Jednou z najčastejších príčin transplantácie pečene je otrava tradičnou čínskou medicínou. Mali sme prípad dvadsaťročnej herečky, ktorá si z Číny objednala tradičné prípravky na podporu trávenia a po troch mesiacoch jej skolabovala pečeň. V jej prípade bola transplantácia pečene jedinou šancou, ako jej zachrániť život,“ opisuje Rajňáková. Problém bol však v tom, že v Singapure je nedostatok darcov orgánov, keďže miestni ľudia veria, že telo má ísť do hrobu v neporušenom stave. Odoberanie orgánov po smrteľnej autonehode je tak veľmi zložité, aj keď je nariadené zákonom. „V prípade herečky tak bol nakoniec darcom jej priateľ, ktorému odobrali časť pečene, keďže tento orgán dokáže zdravým ľuďom veľmi rýchlo dorásť. No na takúto operáciu museli mať súhlas miestnej etickej komisie, lebo takéto darovanie orgánov je dovolené len medzi členmi rodiny a mladému páru musela byť udelená výnimka,“ pokračovala Rajňáková. Všetko nakoniec dobre dopadlo a mladí herci sa vzali tesne po absolvovaní transplantácie.
„Ľudia si neuvedomujú, že prípravky tradičnej čínskej medicíny sa pripravujú z rôznych rastlín, ktoré sú ošetrované všelijakými chemickými postrekmi. Aj panenská príroda je dnes zasiahnutá znečistením z fabrík a kyslými dažďami,“ vysvetľuje Rajňáková. Takto znečistená rastlina síce sama osebe nemusí byť toxická, ale v kombinácií s ďalšími môže spôsobovať vážne zdravotné problémy. „Keď nám laboratórium analyzovalo prípravky tradičnej čínskej medicíny, bolo v nich zistených až 500 rôznych látok. Z toho pri dvesto ani nevedeli identifikovať pôvod,“ pokračovala Rajňáková. V Singapure tak tradičnú čínsku medicínu môžu poskytovať len certifikovaní lekári. Pri objednaní cez internet však nemajú ľudia nijakú záruku užívania bezpečných liekov.
Foto: ARCHÍV ANDREY RAJŇÁKOVEJ
Pracovať musí každý Singapurčan
V Singapure miestna vláda reguluje absolútne všetko, vrátane počtu študentov navštevujúcich vysoké školy. Malá ostrovná krajina si nemôže dovoliť prebytok vzdelaných ľudí nenachádzajúcich uplatnenie na trhu práce. V Singapure prezentovanom často ako ekonomický vzor Slovenska musí mať prácu každý jeden dospelý človek. Prísna regulácia má za účel zabezpečiť optimálny počet zamestnancov pre jednotlivé odvetvia ekonomiky. Ďalším výrazným rozdielom oproti slovenskému trhu práce je, že sobota je bežným pracovným dňom.
V krajine ázijského tigra sa na vysoké školy dostávajú len elitní študenti. „Stredoškolákom nestačí spraviť obdobu našej maturity na štyri jednotky, ale ak chcú byť úspešní, musia si pribrať ďalšie štyri predmety, z ktorých musia mať tiež jednotky,“ povedala Rajňáková. Ázijská spoločnosť je úžasne súťaživá a s deťmi sa začína pracovať už od mala. „Nie je to však systémom čínskej drezúry, ale vybudovaním motivácie. Napríklad môj syn sa začal venovať plávaniu. Najskôr ho zobrali na lokálnu súťaž, kde súťažil s rovnako začínajúcimi chlapcami, postupom času prišli medaily, čo u neho veľmi zvýšilo obľúbenosť plávania,“ priblížila Rajňáková. Jej dcéra zas odmalička hrala na klavír. „Učiteľka v škole si u nej všimla dobrý hudobný sluch a navrhla pridať ďalšie nástroje. Najprv som veľmi nechcela, ale dcéra ma presvedčila a dnes hrá na ôsmich nástrojoch,“ uzavrela Rajňáková. Po rokoch dobrovoľného tréningu sa jej dcéra prepracovala na prvé husle v miestnom orchestri.
Život v Singapure je iný ako na Slovensku. Ostrovný štát ležiaci v tesnej blízkosti Malajzie nepozná štyri ročné obdobia. V krajine ázijského tigra celý rok kraľuje leto s teplotami okolo tridsať stupňov Celzia. Európania po príchode do Singapuru podvedome márne aj roky čakajú na príchod jesene, ktorá však nikdy nepríde.
Špičková lekárka robí v Singapure Slovensku dobré meno. Nedávno si z rúk ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka prevzala ocenenie Vyslanec dobrej vôle.
V Singapure poisťovne neurčujú liečbu pacientov
Špičkové singapurské zdravotníctvo funguje na úplne inom princípe súkromného podnikania ako slovenské. V krajine pod Tatrami poisťovne prostredníctvom uhrádzania liečebných úkonov tlačia lekárov aj nemocnice do ekonomicky najefektívnejšej liečby. Takýto systém v Singapure nefunguje, keďže poisťovne sa tam zameriavajú len na svoj základný biznis, čo je schopnosť preplatenia celej liečby pacienta.
„Chudobní Singapurčania zaplatia za jeden deň v nemocnici 25 dolárov bez ohľadu na zložitosť operácie. V ich prípade zvyšné náklady plne hradí štát,“ povedala slovenská lekárka pôsobiaca v Singapure Andrea Rajňáková. Všetci ostatní musia mať súkromné poistenie, z ktorého si financujú návštevy u lekára či prípadné operácie. "Na rozdiel od Slovenska v Singapure nemocnice nemajú uzatvorené zmluvy so súkromnými poisťovňami. Jediný právny vzťah je medzi lekárom a pacientom,“ pokračovala Rajňáková. Nie lekári, ale pacienti si po skončení operácie nechávajú za hospitalizáciu zaplatenú sumu uhradiť priamo v poisťovni.
„Nechápem, ako mohlo na Slovensko dôjsť k tomu, že lekárom určujú liečbu poisťovne, veď ak sa niečo stane, tak zodpovednosť ponesie lekár, a nie poisťovňa. Poisťovňami ovládaný systém slovenského zdravotníctva nebude nikdy fungovať v prospech pacienta,“ upozornila Rajňáková. V Singapure síce tiež existuje možnosť automatického uhradenia hospitalizácie poisťovňou, deje sa tak však na základe vopred dohodnutých cenových stropov a vzniknutý rozdiel doplatí pacient z vlastného vrecka. Kľúčom k úspešnému fungovaniu systému je to, že Singapur na základe príjmov občanov vie zistiť, kto si môže hospitalizáciu dovoliť zaplatiť z vlastného a kto, naopak, potrebuje štátnu pomoc. Nejde totiž o lacnú záležitosť, keďže jedna noc v luxusnej nemocničnej izbe stojí okolo 1¤200 dolárov. Keď sa do toho započíta aj suma za operáciu, lieky, týždenný pobyt v singapurskej nemocnici vyjde na 50– až 100-tisíc dolárov. Bohatí pacienti zo zahraničia platia väčšinou kreditnou kartou a miestni ľudia majú povinné zdravotné poistenie.
Platiaci pacienti majú k dispozícií luxusné izby s vlastnou kúpeľnou, skriňami aj posteľou pre príbuzného. Samozrejmosťou je obedné menu, možnosť vybrať si vlastného chirurga aj ošetrovateľský personál. Chudobní ľudia ležia väčšinou v izbách po osem až pätnásť pacientov.
Akceptovať musia aj nemocnicou vybraný personál a pripravené obedné menu. No stále majú k dispozícií vlastný televízor a na operáciu čakajú rovnako dlho ako platiaci pacienti. Jedinou nevýhodou na rozdiel od Slovenska je, že štát ľuďom neposkytuje žiadny dôchodok a ľudia dostanú len to, čo si povinne našetria počas pracovného života. „V čínskej kultúre si však deti stále považujú za povinnosť postarať sa v starobe o svojich rodičov. Takže starí ľudia určite netrpia nedostatkom, aj keď musia počítať s prepadom životnej úrovne,“ uzavrela Rajňáková.