Dávni Indovia vynašli Pytagorovu vetu a robili plastickú chirurgiu, tvrdia o sebe

V septembri minulého roka vyslala India vesmírnu raketu na obežnú dráhu okolo Marsu. Odvtedy sa krajina kúpala v hrejivom vedomí vlastného vedeckého pokroku.

28.01.2015 16:00
debata (5)

Vlani v októbri však indický premiér Naréndra Módí poznamenal, že hinduistický boh Ganéša, zobrazovaný napoly ako človek a napoly ako slon, je dôkazom, že dávni Indovia boli priekopníkmi plastickej chirurgie.

Tento rok v januári minister pre vedu a techniku Harš Vadhan povedal delegátom vedeckého kongresu, na ktorom sa každoročne schádzajú najlepší vedci krajiny, že „Pytagorovu vetu v skutočnosti objavili indickí matematici a veľkoryso Grékom dovolili, aby si ju privlastnili“.

Ďalší rečníci potom tvrdili, že baktérie v kravskom truse môžu zmeniť predmety na zlato, a že „pred 7 000 rokmi Indovia lietali veľkými lietadlami z jednej planéty na druhú“.

Čo bolo, bolo. Čo bude?

Áno, tieto tvrdenia sú nepochybne absurdné. Ale, ako poznamenáva agentúra Bloomberg, Indov by malo predovšetkým znepokojovať to, v akom stave je výskumný sektor tejto ázijskej krajiny v súčasnosti. Napriek úspechom, ako je misia na Mars či výsledky v odbore informačných technológií, India zúfalo zaostáva v technologickom rozvoji a výskume za svetom.

Zabudnite na 7 000 rokov staré lietadlá, po viac ako 30 rokoch pokusov krajina ešte nebola schopná vyvinúť vlastnú stíhačku, hoci technológie na ňu sú svetovo všeobecne dostupné. India ročne vynakladá na vedu a výskum menej ako jedno percento HDP; pre porovnanie – v Číne sú to dve percentá, v USA 2,8, v Japonsku 3,4 percenta a v Kórei štyri.

Zároveň však India ešte aj z tých peňazí, ktoré vynaloží na vedu a výskum, vyťaží menej, než by mohla. Projekt stíhačky sa čiastočne zadrhol preto, že na výrobu tohto stroja má monopol štátom kontrolovaná firma Hindustan Aeronautics Ltd. Táto spoločnosť však trpí na všetku možnú byrokraciu a nevýkonnosť, ktorá zamoruje aj celý rozsiahly indický verejný sektor. Chýba jej nezávislosť, aby mohla urobiť odvážne rozhodnutie. A nemôže prilákať najlepších inžinierov a najnadanejšie talenty kvôli prísnym (a nízkym) platovým tabuľkám.

Rozdiely sa zväčšujú, času je málo

Na vedeckom kongrese Módí zdôraznil, aké dôležité je skoncovať s týmto druhom byrokracie. Vláda by ale tiež mala uvoľniť svoju striktnú kontrolu štátnych laboratórií a technických univerzít, ako je prestížna skupina Indické technologické inštitúty (IITs). Súčasný spôsob vedenia z nich vyháňa talenty a odvádza pozornosť od vedy a technológie.

Súčasný spôsob vedenia zo štátnych laboratórií... Foto: SITA
India Súčasný spôsob vedenia zo štátnych laboratórií a technických univerzít vyháňa talenty a odvádza pozornosť od vedy a technológie.

Kľúčovým zdrojom financií by mohli byť zahraničné investície. Krajina má silnú základňu vyškolených vedcov a inžinierov dostupných za zlomok nákladov v porovnaní s vyspelými ekonomikami. Aby však India naplnila tento potenciál, musela by zlepšiť svoj patentový režim a prostredie, ktoré zostáva všeobecne nepriateľské voči zahraničným podnikom.

Veľa času neostáva. A to nielen preto, že namiesto serióznej vedy sa zdá byť na vzostupe pseudovedecké šarlatánstvo. India založila prvý ústav IIT v roku 1950, teda v čase, keď sa Kórea potýkala s občianskou vojnou a na Čínu čakalo niekoľko desaťročí maoistického chaosu. Ak teraz chce India dohnať svojich ázijských kolegov, mala by začať ihneď.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #technológie #India #veda a výskum