V decembri potom vyzvala záchranárov, aby nechodili do oblastí, kde k napadnutiam došlo, pokiaľ nebude zaistená ich bezpečnosť. Tieto správy vyvolali v krajine opätovné napätie vo vzťahoch s rómskou komunitou a predstavujú novú výzvu pre európske snahy začleniť túto najväčšiu etnickú menšinu do spoločnosti, napísala agentúra Reuters.
„Pracujem ako lekárka už 17 rokov, ale taká vec sa mi nikdy predtým nestala,“ opísala Marinovová, ktorá je zamestnaná v nemocnici v Botevgrade, asi 40 kilometrov od bulharskej metropoly. „Veľa vecí by sa malo zmeniť. Oni (Rómovia) si myslia, že sú beztrestní, a preto si to dovoľujú,“ dodala.
Silné slová ministra o Rómoch pobúrili
Bulharsko je domovom jednej z najväčších komunít zo šiestich miliónov Rómov, ktorí sa nachádzajú v Európskej únii. Mnohí z nich žijú na okraji spoločnosti, trpia diskrimináciou a ich život je naplnený neustálou snahou nájsť si prácu.
Európska únia míňa miliardy eur na najrôznejšie integračné projekty. Komentáre bulharského ministra zdravotníctva Petara Moskova, že „ten, kto si vybral, že sa bude správať ako zviera, si zaslúži aj také zaobchádzanie“, tieto snahy však podkopávajú. Opoziční poslanci boli týmito vyhláseniami natoľko pobúrení, že pohrozili hlasovaním o nedôvere vláde, ak Moskov nerezignuje.
„Moskovove vyhlásenia sú odporným prejavom nepochopenie princípu právneho štátu a takisto podnecovaním k rasovej nenávisti,“ uviedol Krasimir Kanev z Bulharského helsinského výboru pre ľudské práva.
Obmedzenie lekárskej starostlivosti v niektorých oblastiach, kde žijú Rómovia – Moskovov návrh, ktorý neskôr po rokovaniach s rómskymi predstaviteľmi stiahol – ďalej prehĺbilo priepasť v prístupe k lekárskej starostlivosti medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi tejto balkánskej krajiny.
Rómovia sa majú zle napriek miliardám od EÚ
Takmer 40 percent rómskej populácie neplatí zdravotné poistenie a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa dožívajú priemerného veku 65 rokov, čo je o desať rokov menej ako priemerný Bulhar. Podobnú neutešenú situáciu ale môžeme nájsť aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy, kde väčšina Rómov žije, poznamenala agentúra Reuters.
Neľahkú situáciu majú Rómovia aj v susednom Srbsku, kde dochádza k neustálym útokom na túto komunitu zo strany najrôznejších krajne pravicových skupín. „Mnoho z nich vedie slušný život a v spoločnosti nevytvára žiadne problémy. Ale títo Rómovia, v Bulharsku aj iných európskych krajinách, sú neviditeľní a politici a médiá sa sústredia len na najchudobnejšie časti rómskej komunity a na tých, ktorí páchajú zločiny,“ uviedla Lilija Makaveevová z bulharskej mimovládnej organizácie Integro Association, ktorá sa zaoberá rómskou problematikou.
Bulharsko získalo v rokoch 2007 až 2013 z európskych fondov dohromady 6,9 miliardy eur práve na integráciu znevýhodnených osôb. Tieto peniaze išli do širokej škály oblastí, týkali sa aj Rómov a finančnej pomoci na bývanie či budovanie vzdelávacieho systému. V rokoch 2014 až 2020 by Bulhari mali z fondov získať 7,2 miliardy eur.
Veľa Bulharov však ministra Moskova podporilo. Zdravotníci usporiadali protestnú akciu a na sanitky vyvesili transparenty vyjadrujúce solidaritu. Do parlamentu dokonca zaslali vyhlásenie, že v prípade rezignácie ministra, podá výpoveď aj mnoho z nich. „Neklamali sme, stali sme sa terčom útokov a urážok,“ uviedli.
Reči sa miernia, vláda upokojuje
Moskov, pôvodným povolaním anestéziológ, zo svojej funkcie odstúpiť odmietol a výzvy na jeho odvolanie označil za snahu o ďalšiu destabilizáciu len nedávno zostavenej vlády. Jeho popularita pritom v poslednej dobe vzrástla – z 13 percent v decembri na 27 percent v januári.
Za svoje komentáre sa však ospravedlnil a stretol sa so zástupcami rómskej komunity. Vo vyhlásení zaslanom agentúre Reuters ministerstvo uviedlo, že od tohto stretnutia nedošlo k žiadnym ďalším podobným útokom na zdravotníkov.
„Ponúkol som im svoje ospravedlnenie a pokojne ho ešte niekoľkokrát zopakujem,“ vyhlásil Moskov. Podobne zmierlivý tón nasadila aj celá vláda premiéra Bojka Borisova, v ktorej sedia aj zástupcovia etnických menšín. „Považujeme ich za svojich bratov a sestry a nemusia sa ničoho báť,“ uviedla na adresu Rómov.
Podľa asi dvadsaťročnej Rómky Saši, ktorá žije v dedine Vračeš v bulharských horách, reagovali záchranári na tiesňové volania vždy veľmi rýchlo. „Áno, dochádzalo k incidentom a nie je to správne, ale nerozumiem tomu, prečo majú potrebu rozlišovať medzi Bulharmi a Rómami. Prečo takáto diskriminácia?“ pýta sa. „Sme ľudia, žijeme spolu v tejto krajine a všetci potrebujeme naliehavú pomoc. Život je ťažký, mnoho ľudí je bez práce, ale nesťažujeme si,“ uzavrela.