Najzložitejším strojom, aký kedy ľudstvo postavilo, je veľký hadrónový urýchľovač častíc, ktorý sa nachádza v podzemí CERN-u. V skupine odborníkov, ktorí pracujú na zariadeniach pre tento urýchľovač, je aj jeden Slovák, 37-ročný Daniel Valúch.
V európskom laboratóriu pre časticovú fyziku, ktoré sa nachádza na švajčiarsko-francúzskej hranici, pôsobí Daniel Valúch už štrnásty rok. Recept na to, ako sa zamestnať v tomto špičkovom svetovom pracovisku, je podľa neho veľmi jednoduchý. Stačí sa prihlásiť. Skromne tvrdí, že mal jednoducho šťastie, keď bol v správnom čase na správnom mieste. V skutočnosti bol aj veľký talent. Ako žiak bratislavskej priemyslovky sa stal víťazom celoštátnej súťaže stredoškolákov Zenit v odbore elektronika. Potom pokračoval v štúdiu na Fakulte elektrotechniky a informatiky Univerzity STU.
„V poslednom ročníku som sa prihlásil do CERN-u na program Technical Students, čo je program pre študentov diplomantov, ktorí môžu prísť na rok stážovať a priamo v CERN-e vypracovávajú svoju diplomovú prácu. Keď som nastúpil ako študent, práve sa rozbiehali práce na veľkom hadrónovom urýchľovači, takže som sa podieľal na vývoji systémov. Potom sa to tak nejako zomlelo, že som tam zostal aj na doktorandské štúdium, a potom si ma tam nechali,“ zhrnul svoj nástup do zamestnania Daniel Valúch.
Chcete pracovať v CERN-e? Prihláste sa.
Tieto šance majú mladí ľudia aj teraz. Môžu sa prihlásiť aj ako študenti, aj ako nádejní zamestnanci. V celom CERN-e je v súčasnosti na stáži asi 250 technických študentov. Podľa Valúcha je pravdepodobnosť, že sa niekto zo Slovenska dostane do študentského programu, dosť vysoká, ak je naozaj dobrý. To, čo sa robí v laboratóriu, je špičková fyzika, ktorá však potrebuje dobrú podporu z oblasti technológií.
„Elektronika a všetky technické vedy tu majú obrovské zastúpenie, takže šikovný elektronik, strojár alebo IT špecialista má veľmi dobrú šancu sa do CERN-u dostať. O tých skutočne dobrých sa vždy pobijeme. Pracovných pozícií je dosť, dobrých študentov málo. A to aj napriek tomu, že CERN je medzinárodná organizácia a môže loviť odborníkov z celej Európy,“ hovorí Valúch.
Vysvetľuje si to tým, že študenti začínajú byť trochu leniví. Robia veci, ktoré nie sú komplikované, idú študovať odbory, kde sa dá ľahko prejsť. Vyberajú si cestu ľahšieho odporu, a tak nemajú dostatočnú úroveň. Oveľa menej je tých, čo sa púšťajú do vecí, kde sa treba učiť a rozmýšľať. Ale tí si potom zvyčajne nájdu perfektné zamestnanie, majú voľnú vstupenku do celého sveta.
Pred štrnástimi rokmi, keď sem prišiel, prežíval šok. Prišiel do sveta, ktorý ho fascinoval. Nielen technickým vybavením, aké má špičkové fyzikálne laboratórium, ale aj vzťahmi, ktoré sú tu absolútne neformálne. Prijímací pohovor trval celý deň. Bola to vlastne debata s jeho budúcim nadriadeným. Počas rozhovoru ho previedol celým laboratóriom, zašli aj do podzemia. A kým sa potom vrátil do Bratislavy na svojom starom Favorite, čo vtedy mal, už ho v e-mailovej schránke čakala správa z CERN-u, že ho berú.
Foto: CERN
„Za ten rok, čo som tam strávil ako študent, naučil som sa viac ako za päť rokov na univerzite. Je to však normálne, lebo univerzita dáva základy a všetky špecifické veci sa človek naučí, až keď nastúpi do zamestnania. Ale čo ma najviac šokovalo, bola otvorenosť všetkých kolegov. V CERN-e každý s každým spolupracuje, čo som na univerzite nevidel. Tam je niekoľko tímov, ktoré robia tie isté veci, ale medzi sebou sa nerozprávajú,“ porovnáva.
Spomína na situácie, keď sa trápil s nejakým problémom a jeho šéf mu poradil, že tam a tam na tom oddelení je človek, ktorý je v tom odborník a ten mu to vysvetlí. Išiel za ním, on mu to naozaj bez problémov vysvetlil. To vraj bol kultúrny šok a mladému Slovákovi nejaký čas trvalo, kým sa s tým stotožnil. Takéto vzťahy na pracovisku považuje za vynikajúci spôsob, ako dosiahnuť výsledky.
CERN v románe a skutočnosti
Veľký hadrónový urýchľovač má dĺžku 27 kilometrov a nachádza sa medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku. Má tvar kruhu a je umiestnený v tuneli v hĺbke 80 až 160 metrov pod zemským povrchom. Dlhé roky bolo toto unikátne zariadenie známe väčšinou len vo vedeckých kruhoch. Keď Dan Brown napísal dobrodružný román Anjeli a démoni, ktorý sa stal bestsellerom a bol aj sfilmovaný, poznal CERN takmer každý. Pravdaže, v dosť zmenenej podobe.
„To, čo je v knihe, je čistá fikcia. Keď nakrútili film, všetci sme na to išli do kina a veľmi sme sa na tom zabávali. Ale na druhej strane to malo aj veľmi pozitívny efekt v tom, že CERN sa toho chytil a postavil na tom svoje propagačné pôsobenie smerom k verejnosti – tu je CERN, príďte sa pozrieť, ako je to naozaj, ako fungujeme, čo robíme. Vyvolalo to obrovskú vlnu záujmu o CERN, ktorú sa podarilo využiť,“ hovorí Daniel Valúch.
V románe hrá dôležitú úlohu kus antihmoty, ktorú vyrobili v CERN-e a pomocou ktorej chcela skupina ľudí zrovnať so zemou celý Vatikán. Daniel Valúch priznáva, že antihmotu v CERN-e skutočne dokážu zhotoviť. A vlastne ju vyrábajú každý deň. Ale má to svoje „ale“. Spočíva v tom, že množstvo antihmoty, o ktorom sa rozprávalo v Brownovej knihe, by so súčasnými technológiami vyrábali asi štyri miliardy rokov.
Urýchľovač chcú vedci využiť na simulovanie veľkého tresku, teda chvíle, keď sa zrodil vesmír. Daniel Valúch vysvetľuje, že urýchľovače častíc slúžia na to, aby fyzici dokázali pomocou zrážok vysokoenergetických častíc vytvoriť podmienky, aké boli bezprostredne po veľkom tresku. Pri energiách, ktoré sa dosahujú vo veľkom hadrónovom urýchľovači, dokážu vyrobiť podmienky, ktoré boli zhruba 10 na mínus devätnástu sekundy po veľkom tresku. Čím vyššia energia urýchľovača, tým bližšie k momentu veľkého tresku sa dá dostať. Ak by urýchľovač nemal 27, ale 100 kilometrov, dalo by sa dostať na úroveň 10 na mínus dvadsiatu sekundy. Aby sa dalo dostať na úroveň 10 na mínus tridsiatu sekundy, hadrónový urýchľovač by musel mať veľkosť slnečnej sústavy.
Európske laboratórium je európskym Babylonom
Daniel Valúch pracuje v skupine vysokofrekvenčných systémov pre urýchľovače. Bližšie vysvetliť podstatu jeho pracovnej náplne je pre laika nemožné. Dosť na tom, že bez práce tejto skupiny by urýchľovače nemohli fungovať. V laboratóriu je ich okrem veľkého hadrónového ďalších osem, ale podstatne menších. V jeho pracovnom tíme je okolo 90 ľudí, on je jediný Slovák. V celom CERN-e je zamestnaných 17 Slovákov z celkového počtu 2¤500 zamestnancov.
„Slováci tu pracujú na veľmi dôležitých miestach. Sme malý národ, ale ťaháme za dôležité nitky. Vôbec nie je dôvod, aby sme tam boli zakríknutí, práve naopak, slovenskí špecialisti majú v CERN-e veľmi dobré meno,“ vraví Daniel Valúch.
Najväčšie európske fyzikálne laboratórium je aj európskym Babylonom, podľa Valúcha pracujú v CERN-e ľudia asi sto národností. Pracovným jazykom je angličtina, často používaná je aj francúzština, najmä v rozhovoroch s miestnym personálom. A pracovný čas? Komu vyhovuje odpracovať osem hodín a ísť domov, nemal by sa do CERN-u hlásiť. Daniel Valúch hovorí, že pracovný čas je v podstate nonstop, podľa toho, čo sa deje. Urýchľovač musí jednoducho bežať stále.
Každý zamestnanec si hľadá vlastné možnosti, ako relaxovať a vyčistiť si hlavu. Elektrotechnický inžinier zo Slovenska si oddýchne v záhradke pri rodinnom dome, doma nemá žiadne elektrické nástroje ani súčiastky. Žartuje, že laboratórium býva aj nebezpečné pre zdravie zamestnancov, najmä v zime. Mnohí kolegovia chcú totiž relaxovať na lyžiach.
" V CERN-e hneď vidieť, kedy sa začala lyžiarska sezóna. Ak po niektorom decembrovom víkende príde polovica ľudí o barlách, vieme, že sezóna sa začala. A oni sa potom celú zimu bavia o tom, aký bol sneh, aké zjazdovky a tak. To je asi jediné nebezpečenstvo, čo CERN prináša," smeje sa Daniel Valúch.
S kolegom, ktorý tiež nie je príliš na šport, sa dohodli, že nebudú zaostávať za svojimi spolupracovníkmi, ktorí sa ich pravidelne vypytujú, čo robili cez víkend, kde si boli zašportovať. V lete im hovoria, že boli hrať golf, v zime zase, že sa boli potápať. A tak je z neho imaginárny golfista a potápač.
Odtiaľto sa neodchádza, až do dôchodku
Aby sa človek v CERN-e presadil, musí byť cieľavedomý, precízny a pracovať efektívne. Vlastne sa od neho nechce nič iné, len to, čo chcú v každom zamestnaní. Fluktuácia je však v CERN-e minimálna, s väčšinou kolegov tam strávite takmer celý život, takže musíte do kolektívu zapadnúť. Vytrénovanie človeka, ktorý sem príde, teda zapracovanie nového kolegu, trvá vraj niekoľko rokov.
„Ale keď sa tam človek raz dostane a zapracuje, tak tam zostane až do dôchodku, alebo ho vynesú nohami napred. Človek nepríde ako špičkový odborník. Prídete tam a zistíte, že ste nepopísaný list papiera a stále sa zdokonaľujte po profesionálnej stránke. To funguje donekonečna, záleží na tom, koľko dokážete absorbovať. V tom je práve čaro CERN-u,“ hovorí o svojom zamestnaní Daniel Valúch.
Laboratórium je otvorené vedcom celého sveta
CERN je renomované medzinárodné laboratórium, v ktorom sa robí výskum na hraniciach dnešných technológií. Jeho poslaním je hľadať odpovede na otázky týkajúce sa podstaty štruktúry hmoty a celého vesmíru, podporovať medzinárodnú spoluprácu, rozširovať hranice súčasnej technológie a pripravovať mladých vedcov.
Európska organizácia pre jadrový výskum CERN bola založená v roku 1954 dvanástimi európskymi štátmi. Od roku 2011 sa začala otvárať aj štátom mimo Európy. Dnes má 21 členských štátov, jej členom je aj Slovensko. Členské štáty financujú rozpočet a podieľajú sa na chode organizácie. Areál sa rozkladá na ploche 200 hektárov na švajčiarsko-francúzskych hraniciach. Základný výskum prináša poznatky, ktoré môžu radikálne zmeniť život človeka a množstvo nových technológií, hoci boli vynájdené „len tak pomimo“ základného výskumu. V roku 1993 CERN napríklad sprístupnil World Wide Web, hypertextový internetový informačný systém, ako voľnú technológiu pre každého. Tým nastala revolúcia, ktorá navždy zmenila to, ako žijeme.
Zopár zaujímavostí o CERN-e:
Foto: CERN
- Je to najväčšie laboratórium pre fyziku vysokých energií na svete, základný výskum zameriava na oblasť štruktúry hmoty
- Spolupracuje s ním viac ako polovica časticových fyzikov z celého sveta
- Jeho zariadenia a priestory môžu využívať aj ďalšie fyzikálne experimenty nezávislé od CERN-u, prístup má vyše 600 inštitútov a univerzít z celého sveta
- Za vedecké objavy získali jeho zamestnanci tri Nobelove ceny
- Pracuje tu spolu 9 bežiacich a experimentálnych urýchľovačov
- Vlajkovou loďou CERN-u je veľký hadrónový urýchľovač LHC, v súčasnosti najväčší a najvýkonnejší na svete, najzložitejší prístroj, aký bol kedy skonštruovaný (náklady 4 miliardy eur)
- Ročný rozpočet CERN-u predstavuje 1 miliardu eur, z toho účet za elektrinu je okolo 70 miliónov eur
- Slovenský príspevok do CERN-u je 5 miliónov eur