Pakistanská učiteľka Fátima Bibiová trikrát stlačí spúšť pištole a zakaždým zasiahne terč. Potom sa obráti k svojim kolegyniam a usmeje sa. Aj jej inštruktor sa usmieva. V severozápadnom Pakistane panuje nebezpečná situácia a miestna vláda po decembrovom masakri so 150 mŕtvymi v škole v meste Pešávar povolila učiteľom nosiť do školy zbrane, aby v prípade podobného útoku mohli seba aj svojich žiakov brániť, píše denník The New York Times.
Polícia v provincii Chajbar Pachtunchvá teraz ponúka pre učiteľov a učiteľky lekcie streľby. „Tieto dámy sú lepšie strelkyne ako niektorí naši muži,“ chváli ich policajný inštruktor Abdul Latif. „Naučili sa zaobchádzať so zbraňou iba za dva dni. A majú neobyčajné sebavedomie,“ dodáva na adresu Bibiovej a ďalších ôsmich vyučujúcich zo vzdelávacieho zariadenia pre dievčatá Frontier College for Women, ktoré sa na dvojdňovom kurze na policajnej strelnici zúčastnili.
Učiteľky sa dozvedeli, ako nabiť rôzne zbrane od pištole po poloautomatickú pušku, zamieriť a vypáliť. Policajti im tiež vysvetlili rôzne techniky sebaobrany aj to, ako by mali chrániť študentov, ak by do ich triedy vtrhli bojovníci Talibanu ako v škole v Pešávare. „Tragédia zo 16. decembra nám ukázala, že sa musíme naučiť, ako sa postarať o seba a o svojich študentov,“ uviedla Nahid Husajnová, ktorá tiež kurz absolvovala. „Nemienime vymeniť pero za zbrane. Ale môže nastať situácia, keď budeme musieť slúžiť vlasti,“ dodala.
Úrady v provincii Chajbar Pachtunchvá vyzvali na sériu nových opatrení na posilnenie bezpečnosti škôl, medzi inými ide o zvýšenie ochranných múrov, ich zakončenia ostnatým drôtom, inštaláciu bezpečnostných kamier a bezpečnostných vchodov. Vydanie zbrojných pasov učiteľom patrilo zrejme k najkontroverznejším z týchto iniciatív.
Vlastníctvo zbraní je v severozápadnom Pakistane, ktorý obývajú prevažne etnickí Paštuni, bežné. Vyzbrojenie učiteľov sa však nestretlo u mnohých rodičov s kladným prijatím. Podľa nich je zodpovednosťou štátu a nie učiteľov chrániť školy a univerzity. Predovšetkým potom predstava ozbrojených žien v učiteľskom zbore vzbudila zdesené reakcie v konzervatívnej paštunskej spoločnosti a vyvolala búrku protestov, ktoré by podľa úradov mohli celý plán zhatiť.
„Toto je tá najhlúpejšia vec v živej pamäti paštunskej spoločnosti,“ konštatoval vysokoškolský učiteľ Abasín Júsufzá. Ženy poskytujú našim bojovníkom morálnu podporu, jedlo a vodu. Nikdy v dejinách od nich ale nikto nežiadal, aby sa chopili zbraní. Svedčí to o tom, že muži stratili nervy a odvahu bojovať," dodal. Bezpečnostní experti sa vyjadrujú skepticky o schopnosti učiteľov odraziť extrémistov z hnutia Taliban, ktorí – často pod vplyvom drog – podnikajú samovražedné útoky.
„Nemožno očakávať, že žena s pištoľou kalibru deväť milimetrov zastaví skupinu teroristov,“ uviedol vyslúžený brigádny generál Mahmúd Šáh, ktorý niesol zodpovednosť za bezpečnosť kmeňových území po roku 2001. Šáh je proti vyzbrojovaniu mužskej aj ženskej časti akademickej obce. „Dva dni výcviku a desať výstrelov z nikoho experta na zbrane neurobí. Len dôjde k militarizácii našich vzdelávacích inštitúcií a k ešte väčšiemu ohrozeniu učiteľov a detí,“ povedal.
Vláda provincie Chajbar Pachtunchvá však tvrdí, že nemá inú možnosť než prijať drastické opatrenia. Miestne ministerstvo školstva a informatiky zdôraznilo, že 65¤000 členov polície v provincii nestačí na zabezpečenie 45¤000 tunajších základných, stredných a vysokých škôl. Ministerstvo tiež uviedlo, že 15 miliónov dolárov určených pôvodne na vybudovanie hygienických zariadení a zavedenie pitnej vody do škôl prevedie vláda na nové bezpečnostné opatrenia. „V tejto provincii je 4 700 škôl, ktoré nemajú ochranné múry. Postavíme najprv tieto múry a až potom budeme myslieť na toalety a pitnú vodu,“ oznámilo ministerstvo.
Učiteľov, ktorí budú smieť nosiť zbraň, určí riaditeľ školy a dotyčný potom bude musieť absolvovať bežný proces pre získanie zbrojného preukazu. Program je úplne dobrovoľný a učitelia nebudú môcť svoje zbrane nosiť pri sebe viditeľne. Učitelia sami prijímajú možnosť vyzbrojenia so zmiešanými pocitmi – nosenie zbrane ich znepokojuje, na druhej strane ich však desia spomienky na útok na pešávarskú školu, kde ťažko vyzbrojení radikáli v chodbách a učebniach hádzali granáty a bezhlavo strieľali do študentov.