Bratislavský hrad. Pamiatky, jama, garáže?

, 13.03.2015 07:00
hrad, garáže, bratislavký hrad
Stavenisko na severnej strane Bratislavského hradu. Autor: ,

Tatiana Štefanovičová a Štefan Holčík. Dvaja uznávaní slovenskí archeológovia. Dvaja rodáci z Bratislavy. Dvaja obdivovatelia Bratislavského hradu ako najväčšieho historického skvostu hlavného mesta. Ale aj dva veľmi rozdielne názory na to, čo sa v rámci súčasnej obnovy hradného areálu vlastne deje.

Na jednej strane tvrdenie, že postaviť štyri podlažia podzemných garáží na mieste, kde sa najnovšie našli také vzácne rímsko-keltské pamiatky, ktoré môžu dokazovať, že práve tu bolo centrum skutočného bájneho Carnunta, je absolútne ignorantsvo a neúcta voči vlastnej histórii. Na druhej zase argumenty, že o všetky nálezy z prvého storočia pred naším letopočtom bude dobre postarané, že uškodiť im môžu len aktivisti požadujúci pozastavenie stavby, že návštevníci sa už teraz môžu tešiť na vynovenú tereziánsku podobu Hradu a že za kontroverzné garáže nám raz naši potomkovia poďakujú. Slovný duel nad vykopanou obrovskou jamou na hradnej terase, kde práve vznikajú moderné podzemné priestory.

Obnova severnej časti Bratislavského hradu.
Obnova severnej časti Bratislavského hradu.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: NRSR

Tatiana Štefanovičová: Vykopať ten hradný kráter bolo obyčajné barbarstvo

Patríte k odporcom garáží, ktoré sa majú postaviť v oblasti takzvanej severnej hradnej terasy, pod budúcou rozsiahlou barokovou záhradou. Aké sú vaše argumenty?
Celý tento nápad považujem za absurdný. Hrad je fenoménom Bratislavy, tvorí jej genius loci, toto mesto nemá nič vzácnejšie. Vyhĺbiť na hradnom kopci „kráter až do Austrálie“ a zničiť pritom významnú časť nášho kultúrneho dedičstva je preto neodpustiteľné barbarstvo. Nijaké garáže nie sú ani pod Pražským hradom, ani pod krakovským Wawelom, ani inde. Viete si predstaviť, že by pre garáže podkopali aténsku Akropolu?!

Národná rada ako investor aj architekti podieľajúci sa na projekte garáží však tvrdia, že jeho cieľom je „vyčistiť“ ulice v okolí Hradu od áut. Chcú vraj ponúknuť návštevníkom autami nerušený pohľad na obnovený areál v barokovom štýle, ako vyzeral po tereziánskej prestavbe niekedy v polovici 18. storočia.
Je to hlúposť. V okolí Hradu je už dnes viacero garáží. Dvoje, so 105 a 30 miestami, využívajú zamestnanci parlamentu a poslanci. Priaznivci garáží plánovaných pod barokovou záhradou radi zdôrazňujú, že tieto budú slúžiť verejnosti. Tá však už predsa aj dnes môže využívať podzemné garáže hneď vedľa Hradu, pod verejným priestranstvom v ohybe Mudroňovej ulice. Pritom z tamojších 270 garážových stojísk je pravidelne obsadených tak do 60. Opakujem, stavať ďalšie garáže je zbytočnosť. Je síce fakt, že v okolí Hradu sa parkuje kade-tade. No stačil by jeden policajt, aby nedisciplinovaných šoférov prípadnou pokutou „motivoval“, aby zaparkovali v podzemí.

Tatiana Štefanovičová, archeologička a historička
Tatiana Štefanovičová, archeologička a historička Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Zdieľate teda názor občianskych aktivistov, že touto výstavbou Slováci preukazujú nekultúrnosť a neschopnosť vážiť si a chrániť svoju históriu?
Jednoznačne áno. Takéto konanie nás stavia do pozície kultúrnych ignorantov. Veď dokonca aj naši susedia Rakúšania, hoci turistom ukazujú bájne rímske Carnuntum na svojom území, sami priznávajú, že to skutočné bolo zrejme u nás. Na bratislavskom hradnom kopci! Stavba garáží ničí práve kvôli nej objavené vzácne rímsko-keltské pamiatky z prvého storočia pred naším letopočtom, ktoré majú byť toho jasným dôkazom.

Poďme teda konkrétne. O čo sa tu vlastne hrá? V rámci archeologického výskumu, ktorý výstavbe predchádzal, sa odhalili nálezy v štyroch lokalitách. Môžete ich stručne opísať?
Už pri výskume v 60. rokoch minulého storočia sme vo východnej časti areálu, popri objave veľkomoravského kostola a hrobov pri ňom, našli aj ďalší zahĺbený objekt s drobnými keltskými mincami. Ale o tom, že sa raz na Hrade nájde aj taká rarita z keltského obdobia, aká sa teraz našla v lokalite pod vnútorným nádvorím hradného paláca, vtedy nikto ani nesníval. Odkryli sa tam fragmenty vzácnej dlažby, vyslovene rímskej, položenej však v keltskom prostredí. To je vskutku mimoriadna zvláštnosť, akú severne od Dunaja nikde inde nenájdete. Tie dlažby si zrejme objednalo keltské knieža, ktoré tu sídlilo. Pravdepodobne bolo v dobrom vzťahu s Rimanmi, ktorí mu dlaždice doviezli z ďalekej vlasti. Dovolilo si skrátka takýto výstrelok.

Ďalšie artefakty sa našli v lokalite pod budúcim objektom zimnej jazdiarne. Aké konkrétne?
Takisto tu odhalili dlažby, ale aj múry, ktoré boli súčasťou zaujímavej rímskej stavby. Ak však aj tieto pamiatky zostanú zachované, otázne je, či ich niekto niekedy uvidí. Vieme, že niekdajšia jazdiareň má slúžiť ako divadelná sála či akási slávnostná zasadačka, kde sa budú odovzdávať ocenenia, konať konferencie. Naprojektovali do nej červené čalúnené stoličky. Múry budú pod nimi, teda zakryté podlahou a dostupné len príležitostne. Ťažko k tomu niečo dodať.

Do tretice, je tu lokalita označená ako „pri gaštanoch“. Čo sa našlo tam?
Čo sa týka tejto lokality, tam archeológovia odhalili zvyšky unikátnej rímskej siene. Bolo v nej osem dvojíc pilierov, z ktorých sa, samozrejme, zachovali už len základy. Momentálne je tento nález zakonzervovaný a architekti, ktorí naprojektovali hradné garáže, ho sľubujú prestrešiť a sprístupniť. Všeobecne počúvame sľuby, že všetky nájdené pamiatky sa zachovajú a verejnosť bude mať možnosť pozrieť si ich. Dosiaľ som však nikde nevidela žiadne nákresy či vizuály, ako by vlastne tá prezentácia mala vyzerať. Pritom takéto náležitosti by mali byť dostatočne včas hotové, verejne dostupné a má sa o nich diskutovať. Nestačí, aby nás tu len niekto presviedčal, že to akosi dopadne.

Historicky hodnotné sú zrejme aj nálezy vo štvrtej lokalite, pod takzvaným severozápadným bastiónom (obranným valom).
V týchto miestach sa v hĺbke, kde by prekážal vjazdu do budúcich garáží, našiel 16,5 metra dlhý rímsky opevňovací múr a murovaný pilier. Pôvodne sa vraj uvažovalo o tom, že sa múr rozdelí, ale potom sa od toho upustilo a zmena v projekte vjazd posunula hlbšie. Dnes je teda múr už síce odborne zakonzervovaný a zasypaný pod terénom, návštevníci Hradu ho však opäť nebudú môcť vidieť. Informovať má o ňom len maketa pôdorysu umiestnená na teréne. Navyše, tieto projektové „manévre“ údajne odčerpali množstvo peňazí, ktoré určite budú chýbať pri záchrane ďalších pamiatok.

Murovaný pilier sa však rozobral a má sa presunúť do jedného zo suterénov hlavného paláca, kde bude súčasťou tamojšej muzeálnej expozície…
…čo tiež nebolo domyslené. Spresním, že v tomto prípade nejde o typický stĺp s hlavicou a pätkou, ale len o akýsi murovaný kus. Veríte tomu, že niekto, kto ho uvidí v tom suteréne, vytuší, čo to vlastne je? Pilier by mali vrátiť, odkiaľ ho vzali a múr odkryť. Návrh, ako ho „virtuálne“ prezentovať, je nevhodný a nedostatočný.

Vaši oponenti zdôrazňujú, že o výstavbe garáží sa rozhodlo už v roku 2008. Pýtajú sa, prečo sa pamiatkari aj aktivisti nemobilizovali vtedy? Prečo začali nahlas protestovať až na sklonku minulého roka?
To nie je pravda! Tu si každý hovorí, čo chce! V auguste toho roku bola zvolaná odborná komisia zložená z našich aj zahraničných odborníkov, aj zástupcov pamiatkarov. Tam sa dôrazne povedalo, že na Hrade sa v rámci archeologického výskumu pred pripravovanou barokovou obnovou odkryli pamiatky z obdobia keltského osídlenia, znovu podotýkam, že mimoriadneho stredoeurópskeho významu. Sama som bola prítomná, keď sme sa zhodli na tom, že o nálezoch treba informovať vládu, poslancov aj širokú verejnosť. Bolo nám prisľúbené, že sa na túto tému uskutoční riadna diskusia. A tiež, že objavy sa budú prezentovať tak, ako sa našli. O garážach vtedy ani nebola reč, len akási stručná zmienka. Kolega archeológ Štefan Holčík, ktorý tam bol tiež, nepovedal o garážach ani slovo. A dnes je garážový nadšenec.

Takže kde sa podľa vás stala chyba?
Myslím si, že sa celá vec spolitizovala. Bývalý šéf Národnej rady Pavol Paška sa z nejakého dôvodu rozhodol, že garáže jednoducho budú. Ako si inak vysvetliť, že tím archeológov z mestského ústavu ochrany pamiatok, ktorý výskum začal, bol zrazu z neho odvolaný a v roku 2013 ho nahradila súkromná firma Via Magna? Vlani zase nastala výmena na poste predsedu parlamentu. Nový, Peter Pellegrini, navštívil stavenisko v čižmách, akože sa o vec zaujíma, ale veľmi jej asi nerozumie…

Na Hrade je však momentálne isté status quo. Obrovská jama pre garáže je už vykopaná. Aktivisti volajú po zastavení stavby a zmene účelu. Naopak, priaznivci garáží varujú, že taký krok by znamenal aspoň dva roky zdržania – a práve vtedy by hrozilo zničenie pamiatok. Čo si myslíte vy?
Zastaviť stavbu v tejto etape už naozaj nie je vhodné. Už je neskoro. To, čo je vybagrované, sa nedá vrátiť. Mnohé pamiatky sú zničené nenávratne. Nikdy neprestanem tvrdiť, že stavať štyri podlažia podzemných garáží v tomto priestore je úplne choré!

Aktivisti z občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad zozbierali v petícii proti výstavbe garáží niekoľkotisíc podpisov. Minulý týždeň na protest vytvorili aj živú reťaz. Následne sľúbil Pellegrini zvolať po jarných prázdninách okrúhly stôl, kde by sa záležitosti okolo výstavby doriešili. Čo pozitívne by podľa vás mohol priniesť?
Mali by sa pri ňom hľadať a nájsť riešenia, ako naložiť s pamiatkami, ktoré sa nateraz zachránili. V prvom rade by sa na debate mali zúčastniť odborníci, ktorí týmto veciam rozumejú a sú oboznámení s tým, ako sa podobné unikáty prezentujú vo svete. Mal by sa tiež zmeniť účel využitia nových priestorov. Nemali by slúžiť na divadlo či koncerty, ani v Carnunte sa nič také nerobí. Mali by tam byť múzeá a výstavné miestnosti. Sporným garážam sa však už asi nevyhneme.

Aktivisti spochybňujú aj cenu garáží, ktorá sa šplhá nad 10 miliónov eur, čo je zhruba 47-tisíc eur na jedno parkovacie miesto. Tvrdia, že sú predražené. Obhajcovia výstavby zase oponujú, že nejde len o holé garážové státia. Že v podzemí budú schované aj technologické zariadenia.
Zaujímavé, že napríklad kolega Holčík ešte donedávna vychvaľoval len a len garáže. Písal o nich do médií a obhajoval ich ako jediné a na svete najlepšie riešenie. A zrazu, keď sa proti garážam zdvihla vlna protestov, vyťahuje nový tromf – že v podzemí bude aj technické a technologické zázemie areálu. Že tie garáže sú vlastne iba nejaký doplnkový benefit.

Aj hlavný architekt projektu Ivan Masár však argumentuje, že ak sa do podzemia presunie vzduchotechnika, dieselagregát a ďalšie technické zariadenia, uvoľnia sa aj vzácne priestory paláca a až okolo 80 percent jeho plochy bude k dispozícii návštevníkom. Holčík navyše pripomína, že vďaka novému podzemnému prístupu bude možné využívať aj stavebný výťah v severovýchodnej veži Hradu.
V paláci sú celkovo tri výťahy a drobnou úpravou možno zabezpečiť aj vchod k tomu, čo sa momentálne využívať nedá. Kvôli výťahu naozaj nebolo potrebné vykopať tú príšernú jamu! Nie sú vhodné ani plánované výťahy, ktoré majú z garáží vyviezť návštevníkov priamo do jazdiarne či do barokovej záhrady, ktorá má vzniknúť nad garážami.

Vybagrovaná jama v areáli Bratislavského hradu
Vybagrovaná jama v areáli Bratislavského hradu Autor: Robert Hüttner, Pravda

Vráťme sa ešte trochu na začiatok. Nie je paradoxné, že práve vďaka výstavbe kontroverzných garáží sa unikátne rímsko-keltské pamiatky vôbec našli?
To je prirodzené. Podobným investíciám vždy musí predchádzať archeologický výskum. Ja sama som sa ako archeologička na výskume v oblasti hradného vrchu podieľala už od roku 1958. V tom období bol vlastne hrad zachránený pred úplným zničením. Vieme predsa, že za Slovenského štátu z neho mala zostať len jediná, takzvaná korunná veža, tá najvyššia. Zvyšok paláca na kopci malo nahradiť univerzitné mestečko.

Čo ste objavili v tých časoch?
Vtedy sme robili výskum v oblasti Leopoldovej brány, ktorá sa nachádza po pravej strane od hlavného vchodu do hradného areálu. Neskôr sme kopali na východnej terase, kde sa našli vzácne pamiatky po starých Slovanoch, napríklad drevozemné valy z obdobia pred aj po Veľkomoravskej ríši. Takzvaná severná terasa, o ktorej teraz hovoríme v súvislosti s garážami, sa však dosiaľ nikdy neskúmala. V roku 1970, krátko po vzniku česko-slovenskej federácie, totiž nášmu tímu oznámili, že v tých miestach bude iba záhrada. A poslali nás preč, najskôr z finančných dôvodov.

Lenže úvahy o garážach na Hrade sa objavili už aj na prelome 70. a 80. rokov.
Tie garáže mali byť v Leopoldovskom bastióne, teda v obrannom vale priľahlom k bráne. V podstate sa ani nedá hovoriť o garážach, mal vzniknúť len malý sklad, v ktorom, ako sa uvažovalo, mohlo stáť aj niekoľko technických vozidiel určených na úpravu areálu. Som presvedčená, že práve preto, že sme v týchto miestach objavili slovanské pamiatky, z tých úvah napokon zišlo.

Myslíte si, že nedávny archeologický výskum na severnej terase sa vykonal dostatočne odborne? Ak vy tvrdíte, že niektoré pamiatky sú vďaka neodborným zásahom definitívne stratené, architekt Masár zase tvrdí, že sa tam preskúmal „každý kubický centimeter“.
Som presvedčená, že pôvodný tím mestských pamiatkarov na čele s Branislavom Resutíkom a Margarétou Musilovou robil výskum dôkladne, starostlivo a odborne. Žiaľ, neviem, kto vydal neskôr, keď už „boli odídení“, ten pokyn, aby celé skúmané územie rozrýpali bagre.

Tatiana Štefanovičová (1934)

Tatiana Štefanovičová.
Tatiana Štefanovičová. Autor: Robert Hüttner, Pravda

Slovenská archeologička, historička a pedagogička. Zameriava sa na slovanskú a stredovekú archeológiu, najmä architektúru a najstaršie dejiny Bratislavy. Patrí medzi popredných slovenských archeológov. V rokoch 1958 až 1964 pracovala vo výskumnom kolektíve na Bratislavskom hrade a viedla ho. V roku 1959 spolu s vedúcim výskumu Belom Pollom odkryli zvyšky stavieb datovaných do veľkomoravskej doby. V roku 2005 jej prezident Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. V roku 2009 bola na kandidátke DS vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Štefan Holčík: Za garáže pod Hradom nám raz budúce generácie poďakujú

Ste renomovaný pamiatkar a zároveň veľký zástanca výstavby hradných podzemných garáží. Nebije sa to navzájom?
Problém je v tom, že samotné slovo „garáže“ sa tu zneužíva. V areáli Bratislavského hradu sa v skutočnosti nestavajú iba garáže. Verejnosť je v tomto aktivistami zavádzaná. Garáže budú len pridruženou stavbou nových rozsiahlych podzemných priestorov s rôznym účelom využitia, ktoré momentálne v oblasti pod budúcou barokovou záhradou vznikajú. Sú pridanou hodnotou celej obnovy Hradu, za ktorú nám raz naši potomkovia budú vďační. Keby sa dnes len vysadila záhrada, ďalšie desiatky rokov by sa už pod ňou stavať nedalo.

Štefan Holčík, archeológ a historik.
Štefan Holčík, archeológ a historik. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Môžete teda spresniť, čo bude v podzemí?
K tomu najprv musím stručne pripomenúť genézu obnovy Hradu. Ako je známe, v 50. rokoch minulého storočia sa rozhodlo o jeho rekonštrukcii do stavu pred veľkým požiarom v roku 1811. V tom čase mu hrozil zánik, všetko bolo rozbité. V podstate sa napokon obnovil len hlavný štvorvežový palác. Silno poškodené stavby v jeho okolí sa zbúrali. Zhruba po ďalšom polstoročí sa však palác opäť dostal do zlého technického stavu a znovu potreboval rekonštrukciu. Pred niekoľkými rokmi ho preto vyprázdnili a opravili.

Práve vtedy, hovoríme asi o roku 2008, vraj archeológovia na nádvorí paláca objavili prvé rímsko-keltské pamiatky, o ktorých zachovaní sa dnes hovorí.
Presne tak. Pri tejto oprave sa totiž vôbec prvýkrát realizoval archeologický výskum v severovýchodnej časti palácového nádvoria. Predtým to nebolo možné, keďže nádvorie od dôb staršej rekonštrukcie prekrývala hrubá betónová doska. Práve v týchto miestach sa našli zvyšky unikátnej rímskej dlažby, ktorú tu položili v keltskom období, niekedy v prvom storočí pred naším letopočtom. Nálezy sa v budúcnosti sprístupnia.

Ako sa dospelo k objavu ďalších troch nálezísk s rímsko-keltskými pamiatkami?
Súvisí to s tým, že súčasná rekonštrukcia je oveľa rozsiahlejšia oproti tej z minulého storočia. Už sa netýka iba ústredného paláca. V jej rámci sa má celému hradnému areálu vrátiť podoba, akú mal za Márie Terézie. Čo znamená, že sa obnovia aj niektoré, predtým zbúrané menšie stavby, ktoré sa nachádzali vedľa paláca. Konkrétne hovorím o novobudovanom záhradnom pavilóne a krytej jazdiarni. A, pravdaže, aj o už zmienenej veľkej barokovej záhrade, ktorá bude podobná tej pri neďalekom rakúskom zámku Schlosshof. Aj výstavbe týchto objektov musel predchádzať povinný archeologický výskum. Keby sa tu nemalo stavať, ďalšie dlhé roky by nebol dôvod robiť ho.

Akým spôsobom sa výskum vykonal a s akým výsledkom?
Celá plocha takzvanej severnej hradnej terasy, kde sú situované nové stavby, sa rozdelila na štvorce. V každom z nich sa vykopala sonda. Pri tej príležitosti sa objavili zvyšné tri lokality s antickými pamiatkami. V oblasti pod jazdiarňou sa našli múry rímskej stavby. „Pri gaštanoch“ – hoci ma to veľmi hnevá, že to tak označili, keď tam žiadne gaštany ani pagaštany nerastú – zvyšky rímskej stavby s priestorom členeným ôsmimi piliermi. A pri severozápadnom bastióne, kde má byť vjazd do budúcich garáží, zase 16,5-metrový rímsky múr a zvyšky základov murovaných pilierov.

Ste si istý, že na takej obrovskej ploche sa už nenachádzali aj ďalšie lokality s pamiatkami, ktoré sa prípadnými neodbornými zásahmi znehodnotili?
Absolútne istý! Pripomínam, že tam, kde má vzniknúť baroková záhrada, bol zhruba v období od 11. až do 17. storočia kameňolom. Teda aj keď na tomto území nejaké rímsko-keltské pamiatky zostali, v tejto ére sa zaručene zničili. Pravdaže, materiál z kameňolomu sa využíval aj pri viacerých prestavbách Hradu, takže v jeho múroch doteraz môžu byť kamene z rímskych čias. Keď už kameňolom nefungoval, vznikla na jeho mieste akási neusporiadaná dedina, kde bývali vojaci spolu s rodinami, kurencami a všetkým možným. Čo z toho sa malo zachovať? Nechápem! Štátni pamiatkari, archeológovia, kunsthistorici aj zahraničné komisie sa zhodli, že chrániť treba to, čo sa našlo v oných štyroch lokalitách! Neviem preto, čo vlastne chcú zachrániť ľudia z iniciatívy SOS Bratislavský hrad, alebo čo by mohli zachrániť v minulosti. Vyďobaný starý kameňolom? Akurát sa môže stať, že ak do toho aktivisti budú rýpať a výstavbu zdržiavať, poškodia sa tie cenné nálezy.

Takže možno nadviazať, že keď sa vyhodnotil tento skutkový stav, začali sa úvahy, že priestor po kameňolome by sa mohol využiť na podzemnú výstavbu?
Zjednodušene áno. Súvisí to však aj s ďalšími okolnosťami. Napríklad technologickou obsluhou paláca. V jeho veži, ktorá je najbližšie k budúcemu záhradnému pavilónu, je inštalovaný nákladný výťah. Ten sa však momentálne nedá normálne používať, keďže sa k nemu nedá dostať. Dal by sa však doň vytvoriť nový pohodlný prístup z podzemia. Alebo, suterény paláca boli dlhodobo zapratané technickými zariadeniami: vzduchotechnikou, teplovodnými rúrami, bol tam dokonca aj masívny protiatómový kryt. Všetky technologické prvky však možno presunúť aj mimo paláca, takisto do nových podzemných priestorov. Dajú sa tam vytvoriť aj skladiská rôznych muzeálnych a výstavných exponátov, manipulačné plochy, celé technické zázemie Hradu.

A kdesi tu, hoci podľa vás až dodatočne, vznikol aj nápad postaviť kontroverzné garáže?
Pravdaže, tie sú v týchto miestach nanajvýš žiaduce. Treba si uvedomiť, že napríklad v jazdiarni sa budú konať podujatia pre 600 až 800 návštevníkov. Tí sa tam musia nejako dostať. Je lepšie, keď v daždi či snehu budú kráčať od hlavného vchodu do hradného areálu a obchádzať celý palác? Alebo keď sa pohodlne dovezú do podzemných garáží a vyjdú z nich priamo do foyeru jazdiarne? Iná alternatíva totiž nejestvuje. Priamo v areáli sú síce aj ďalšie garáže s kapacitou asi 30 miest, ale tie využívajú poslanci, nie sú určené verejnosti.

Nepostavili sa však potom zbytočne verejné garáže súkromného prevádzkovateľa s 270 miestami, ktoré fungujú vedľa areálu Hradu, na ohybe Mudroňovej ulice?
Ani tie garáže rozhodne nie sú zbytočné. O ich výstavbe rozhodlo mesto Bratislava ešte za éry primátora Andreja Ďurkovského. Ako komunálny politik som rád, že sa tak stalo. V Bratislave je predsa príliš veľa áut a bude ich čoraz viac. Ak sa dnes niekto smeje, že tamtie garáže sú poloprázdne, trúfne si predpovedať, čo bude o päťdesiat rokov, keď tu už my nebudeme? Tí ľudia, čo budú na Hrad chodiť potom, viete, ako nás budú chváliť?!

Ako však chcete popri rušnej prevádzke v podzemí chrániť a prezentovať objavené pamiatky?
Vytvorme si najprv predstavu, o aké pamiatky vlastne ide. Napríklad zo stavby „pri gaštanoch“ sa zachovali časti obvodového muriva a základy ôsmich, takzvaných, pilierov, keďže v skutočnosti sú to len kamenné dosky na podlahe, na ktorých sú v jej úrovni nakreslené kruhy ako pôdorysy stĺpa. Medzitým je zrúcaná maltová podlaha, ktorá je síce pôvodná, ale ak po nej chcete prejsť, zlomíte si nohu. V čase, keď ju robili, nebol tam zrejme dosť uľahnutý terén. A toto, prekryté stavbou s betónovým stropom, má byť prezentované návštevníkovi. Niežeby to bolo úplne neprijateľné riešenie, ale podľa mňa je nevhodné. Najlepšie pre ochranu takýchto nálezov je, keď sa riadne ošetria, zdokumentujú a opäť zasypú. Tak sa k nim nedostanú vandali a nezničia ich poveternostné vplyvy. Príkladom, že sa tak deje, sú zdevastované a rozkradnuté prezentácie starších archeologických nálezov na Devíne.

A čo návštevník uvidí z nálezov pod jazdiarňou?
Tu sa našli zvyšky rímskej stavby, kúsok múra, ktorý sa nezničil pri prevádzke kameňolomu a podzákladové murivá. Tunajšia dlažba, to nie je žiadna mozaika ani dlaždice, ale len mazanica na zemi, ako keď kedysi babka na dedine vymazala podlahu hlinou. Všetko bude zachované in situ. Pôvodne sa objekty mali prekryť sklom. V našich klimatických podmienkach sa však sklo rosí a nič cezeň nevidieť. Preto je tu návrh zhotoviť nad nálezmi oceľovú rámovú konštrukciu, ktorá ponesie odnímateľné panely podlahy. Pri niektorých príležitostiach, rôznych dňoch otvorených dverí, sa panely zdvihnú a záujemcovia tie pamiatky uvidia. Myslím si, aj ako archeológ, že 90 percent návštevníkov aj tak vyjde von so slovami: „Videli sme tam akési múriky.“ To sú objekty, ktoré môžu nadchnúť odborníka, ale bežní ľudia budú sklamaní.

Napokon, čo bude s nálezmi zo severozápadného bastiónu?
Videli ste ich?! To je jeden vekmi a tlakom zeminy deformovaný fragment kamenného múru, ktorého jedinou, pre bežného diváka zaujímavou charakteristikou je jeho zachovaná dĺžka. Máme ho azda prezentovať ako hŕbu kameňov? Ďakujem, neprosím! A ten, akože, murovaný stĺp? Sú to len nasypané kamene, ktoré tvorili jeho podzemný základ, medzi nimi kdesi malta, kdesi nič. Ani ten, kto ho staval, ho vlastne nikdy nevidel, pretože len jednoducho sypal materiál do jamy. Šesť metrov dlhý kvázi stĺp, teda toto základové murivo, sa veľmi ťažko a draho vyberalo z terénu. Všetko to riadne zvyšuje náklady na to, čomu aktivisti nadávajú „predražené garáže“. Teraz je ten pilier zabalený do akejsi „konzervy“ a kto ju vidí, nevie, čo to je.

Čo by sa teda so stĺpom aj murivom z bastiónu malo urobiť?
Opäť by bolo najideálnejšie zasypať všetko späť. A naznačiť pôdorys nálezu na teréne. Veď si len predstavte, návštevník príde do múzea a spýta sa: „Kde máte ten unikátny pilier z prvého storočia pred Kristom?“ A vy mu vzápätí ukážete takúto hrôzu! Ešte raz zdôrazňujem, žiadny pilier, ale len jeho základy vybraté zo zeme! Hádam by to malo význam pre nejaké technické múzeum. Aby sa dalo porovnať, ako pokročila technika v stavebníctve, ale to stačí napísať či nakresliť do nejakej odbornej knihy.

Stavenisko v areáli Bratislavského hradu
Stavenisko v areáli Bratislavského hradu Autor: Ivan Majerský, Pravda

Čo prinesie celá obnova areálu návštevníkovi?
V prvom rade, uvidí na Hrade záhradu, ktorú tam videla Mária Terézia a akú už dnes na Slovensku podobnú nemáme. Lavičky, balustre zábradlia a ďalšie ozdobné prvky sa už vyrábajú. Aj do tejto záhrady bude vstup východmi z podzemia, na dvoch protiľahlých miestach. Ďalší východ bude v suteréne jazdiarne, ďalší v suteréne palácovej veže, kde je spomenutý nákladný výťah. Okrem toho tam, pravdaže, budú únikové východy, podľa bezpečnostných predpisov. Podzemie zvonku zostane absolútne neviditeľné, návštevníkovi sa ponúkne čistý tereziánsky pohľad. Nie je pravda, že ešte nie sú hotové štúdie využitia priestorov a prezentácie pamiatok. Hlavný architekt Ivan Masár ich už predstavil na troch prednáškach a informačné plagáty visia priamo na Hrade.

Čo nájde hosť v jazdiarni a v záhradnom pavilóne?
V objekte jazdiarne, s moderným vnútorným zariadením a výbornou akustikou, si vychutná divadelné predstavenie alebo koncert. Inú takú sálu momentálne v Bratislave nemáme, ak vynechám beznádejne sa rozpadávajúce a podľa mňa už nezachrániteľné PKO. Podobných jazdiarní je v Európe možno do desať. V záhradnom pavilóne budú pekné výstavné priestory. Mimochodom, kedysi sa využíval aj ako akási „telocvičňa“, hrávali v ňom hru s chlpatou loptičkou, taký stredoveký squash. Žiaľ, veľká nástenná maľba, o ktorej vieme z literatúry, sa nezachovala. Nemáme ani jej skicu, aj keď poznáme autora.

Niektorí odborníci tvrdia, že divadlo, koncerty, konferencie a podobné aktivity na Hrad nepatria, treba vraj tamojšie priestory využívať na muzeálne účely.
Už teraz je mnoho voľného miesta aj priamo v hradnom paláci. Slovenské národné múzeum ho dostalo k dispozícii na prezentácie. Nikto mu však už nedá peniaze na ich zariadenie. Máme síce exponáty, ale nemáme vitríny, v ktorých by sme ich vystavili. Nanajvýš ich môžeme položiť na holú zem. Apropo, ani v podzemných garážach nemusia naveky stáť autá. Dajú sa kedykoľvek pretvoriť na múzeum, alebo sa tam, prepytujem, v prípade vojny možno aj schovať. Alebo otvoriť ubytovňu pre bezdomovcov.

Vaši oponenti sa tiež pýtajú, či ste garáže videli aj pod inými hradmi sveta.
Veruže som videl. Napríklad pod hradom v rakúskom Grazi. Tiež ich tam zriadili na mieste bývalého kameňolomu. Garáže pre potreby Pražského hradu sú pod jazdiarňou pri Prašnom moste. Obrovské garáže sú aj v podzemí za viedenským Stephansdomom. Aj pred radnicou vo Viedni je pod celým priľahlým parkom podzemná garáž. Nikomu neprekáža, naopak, slúži. A stromy v parku si v pohode rastú. Ani v Bratislave nebude podzemný objekt pod stredovekým hradným palácom, ale pod replikou barokovej záhrady.

Štefan Holčík(1944)

Štefan Holčík
Štefan Holčík Autor: Robert Hüttner, Pravda

Archeológ, historik, propagátor starej Bratislavy a jej pamiatok. Viac ako 30 rokov pracoval v Archeologickom múzeu Slovenského národného múzea, vo funkcii riaditeľa aj kurátora. Je známy komunálny politik, bol námestníkom primátora Bratislavy, pôsobil ako poslanec zastupiteľstva mesta, aj momentálne je poslancom mestskej časti Staré Mesto.

Je autorom viacerých kníh a stoviek novinových textov o histórii Bratislavy. V roku 1999 bol ocenený Cenou primátora, v roku 2014 získal Cenu Andreja Kmeťa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#bratislavský hrad #podzemné garáže
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk