Chádemíová dúfala, že jej netradičná demonštrácia koncom februára potrvá aspoň desať minút, po iba ôsmich minútach ju však dav rozčúlených mužov donútil nastúpiť späť do auta. „Čo tu tá suka robí? To je nejaká cudzinka? Kto to dopekla je?“ kričali na ňu muži a dokonca na ňu hádzali kamene. Teraz je dvadsaťsedemročná Chádemíová každodenne terčom telefonickýh a e-mailových vyhrážok od islamistických fundamentalistov, ktorí sľubujú, že ju zabijú.
Chádemíová sa pre otvorený protest rozhodla preto, že podľa nej veľa afganských žien mlčky trpí. Ani nosenie burky ich neochráni. Aj tie ženy, ktoré nosia tradičný modrý odev zahaľujúci ich od hlavy po pätu, nie sú pred sexuálnymi útokmi ušetrené, upozornila.
Chádemíovú inšpirovali vlastné skúsenosti s obťažovaním
V rozhovore pre BBC na tajnom mieste Chádemíová popísala výrobu plechovej spodnej bielizne, ktorá zabrala niekoľko týždňov. Kováč, na ktorého sa s prosbou obrátila a ktorý údajne obyčajne vyrába kachle, bol vraj prekvapený. Podľa jej inštrukcií však plech nakoniec vymodeloval do požadovaného tvaru. „To je jediné, čo muži na ženách vidia,“ uviedla umelkyňa k podobe odevu.
Ku spomínanému protestu Chádemíovú inšpirovali vlastné skúsenosti so sexuálnym obťažovaním, ktorého bola obeťou, keď mala päť rokov. „Pamätám si z tých čias len to, že som si priala, aby som mala spodnú bielizeň z ocele,“ podotkla k nepríjemným spomienkam na obťažovanie.
Nikto sa ma nezastal, všetci dávali vinu mne
Ako miesto protestu si zvolila preplnené ulice štvrte na západe Kábulu, v ktorej býva. Tu tiež sama ako študentka v roku 2008 obťažovanie a oplzlé pokrikovanie mužov zažila. „Keď sa mi to vtedy stalo, kričala som a kričala, ale ľudia sa na mňa len pozerali a kritizovali ma ako nejakú pobehlicu. Nikto sa ma nezastal, všetci dávali vinu mne,“ dodala.
Podľa denníka The Guardian k svojmu vystúpeniu Chádemíová neprizvala prakticky žiadne médiá a zamerala ho na okoloidúcich, ktorí ju a ďalšie ženy denne obťažujú. „Chcela som, aby títo ľudia boli mojím publikom. Urobila som to v tejto štvrti, pretože to je reálne miesto a tiež, aby som ukázala, čo sa mi veľakrát stalo tu aj inde v Kábule,“ vysvetlila žena, ktorá sa narodila afganským utečencom v Iráne, študovala umenie v Pakistane a nakoniec sa z vlastnej vôle presťahovala do Afganistanu.
Provokácia je súčasťou jej práce
Ako väčšina umelcov Chádemíová chápe provokáciu ako súčasť svojej práce, vždy zdôrazňuje, že jej vystúpenia nie sú politickými vyhláseniami. „Bolo to predstavenie. Nie som aktivistka, som umelkyňa. Moja práca vychádza z môjho života, z mojich skúseností, nepoužívam slová. Používam svoje telo v priestore a v čase,“ konštatovala.
Pri príprave na svoju odvážnu prechádzku Kábulom si vraj Chádemíová bola vedomá toho, že sa stretne s nepriateľskými reakciami, ale myslela si, že časom pominú. Namiesto toho „sa každým dňom stupňujú“, vypovedala. Aj napriek tomu, že vystúpenie v uliciach Kábulu prevrátilo jej život hore nohami, Chádemíová neľutuje. „To, čomu teraz čelím, je realita spoločnosti v mojej krajine,“ vyhlasuje.