Spomínaný ateliér patrí vo Francúzsku do dvadsiatky módnych domov, ktoré tvoria módu haute couture. Vysokú módu charakterizuje výnimočný dizajnérsky prístup, práca s najdrahšími materiálmi či hodiny a hodiny roboty zručných šičiek a vyšívačiek, strihačov i krajčírov, ktorí pracujú na jednom modeli až niekoľko týždňov.
Výsledkom je popri unikátnom kuse odevu aj mimoriadne vysoká cena. Slovák Juraj Straka je už druhý rok hlavným dizajnérom pre potlače, dezény a tiež výšivky jednotlivých modelov. Predtým pôsobil šesť rokov na poste hlavného dizajnéra potlačí vo firme Bucol vo francúzskom Lyone. Kariéra v zahraničí sa mu vraj takpovediac „prihodila“.
Od Burdy k parížskym módnym domom
„Nikdy som nemal vysnené plány odísť do zahraničia. Dlhé roky mi bolo na Slovensku dobre a keby som sa neprihlásil na stáž do Lyonu, asi by som stále pôsobil doma,“ hovorí Straka, ktorý lásku k textilu objavil už ako dieťa.
„Moja mama ako každá správna československá žena 80. rokov si doma šila veci podľa Burdy. V byte sa povaľovali ústrižky látok a ja si dodnes pamätám, ako som sa s nimi hrával a vytváral si z nich koláže. Ešte aj dnes by som dokázal spamäti zreprodukovať vzory materiálov, z ktorých mama šila šaty s obrovskými ramennými vypchávkami,“ smeje sa Juraj.
V období strednej školy začal navštevovať súkromnú umeleckú školu a ocitol sa v ročníku dizajnérky Michaely Klimanovej-Trizuliakovej. Práve toto obdobie vníma ako určujúce v rámci ďalšej kariéry.
Foto: SITA/AP
„Pod jej vedením, napriek tomu, že išlo o predmet módne návrhárstvo, sme zabiehali do niekoľkých oblastí. Snažila sa cez textil vytvoriť presah – posunúť našu tvorbu k šperku, premietnuť ju do sochy či inštalácie,“ konštatuje. Textil napokon zvíťazil. Juraj nastúpil na Vysokú školu výtvarných umení. A vďaka úspechu na medzinárodnej súťaži prišla spomenutá stáž.
„Mám pocit, že pokiaľ človek nevie, o čo prichádza, nechýba mu to. Lenže vo Francúzsku som odrazu objavil svet a vrátiť späť sa už nedalo. Vidina všetkých, najmä pracovných príležitostí, ma odrazu hnala za hranice,“ pokračuje Straka.
Napriek pomerne mladému veku sa talentovaný Slovák rýchlo presadil a získal prácu vo firme, ktorá vyrába látky pre slávne značky ako Hermés, Lanvin, Dior či Versace. Strakov rukopis sa objavil u viacerých z nich. Niekde prejavil kreativitu na sto percent a navrhol potlač či motív, na ktorých bola vybudovaná časť kolekcie. Pracoval však aj na zákazkách, kde mu jasnú predstavu tlmočili zástupcovia odevného domu. Jeho úlohou bolo riadiť sa pokynmi a pripraviť požadovaný dezén.
„Bola to výnimočná skúsenosť a vďaka nej som mohol vyskúšať nespočetné množstvo štýlov textilného dizajnu. Dodnes z toho čerpám a myslím si, že ešte dlho budem,“ vysvetľuje Straka. „Po istom čase však aj u mňa prevládol pocit, že by som chcel pracovať na projektoch, v ktorých budem mať dôležité slovo a právo rozhodovať. Nastal čas prejsť na druhú stranu – priamo do kreatívneho oddelenia módneho domu a ponuka od Schiaparelli moju túžbu definitívne naplnila.“
Umenie na šatách za tisícky eur
Hoci dovtedy Juraj Straka pracoval výlučne s návrhmi potlačí materiálov, v ateliéri couture módy mu popri nich zverili aj podobu výšiviek. Bol to pre neho vlastne ďalší zo splnených snov.
„Výšivky vždy boli mojou veľkou vášňou. Fascinovali ma. Pamätám si, ako som raz ešte počas strednej školy našiel v knižnici knihu o firme Lesage, ktorá je najznámejším parížskym vyšívačským ateliérom. Pracuje pre najväčšie mená v haute couture. Ničomu som v tej knižke nerozumel, ale už vtedy som si povedal, že raz musím ateliér navštíviť. Ani vo sne by mi nenapadlo, že o niekoľko rokov budem zadávať svoje návrhy na realizáciu práve do ateliéru Lesage,“ rozpráva nadšene.
Foto: Instagram/Madonna
Približuje tiež, ako tento nový kreatívny rozmer otestoval jeho schopnosti. „Navrhovať výšivky si vyžaduje celkom iný prístup ako dizajn potlačí. Kým potlačený materiál sa navrhne, vyrobí, zostrihá a následne sa z neho ušijú šaty, pri výšivkách je to celkom inak – vlastne naopak,“ vysvetľuje Straka.
Prvý sa navrhuje odev a krajčíri zhotovia prototyp. Až na hotové šaty sa kreslí výšivka, ktorá musí dokonale rešpektovať strih a formu odevu. „Je to náročnejšie, ale aj zaujímavejšie.“ Treba dodať, že v rámci sveta couture módy často aj najnákladnejšie. „Niekedy podpisujem faktúru na výšivku jedných večerných šiat, za ktorú by som si v Bratislave mohol kúpiť byt,“ prekvapuje.
Samotný dizajn látok však získal pre Juraja Straku tiež nové rozmery. Dôvodom je historický odkaz módneho domu, na ktorého čele stála jedna z najslávnejších návrhárok medzivojnového obdobia – Talianka Elsa Schiaparelli. Pracovala s efektom šoku a často využívala spoluprácu výtvarníkov surrealistov, ktorí s ňou vytvárali originálne motívy a potlače šiat.
„Cieľom značky vždy bolo byť iný. Pre nás nemá zmysel navrhovať ďalšie čipkované šaty s kvetinkami. Schiaparelli je o látkach, z ktorých každá má svoj príbeh, skrytý vtip či odkaz na minulosť. Skúste urobiť dobrý dezén s témou holubov na svadobnú róbu,“ poznamenáva s humorom.
Nosia ho herečky aj speváčky
Práve originálne motívy však robia z modelov Schiaparelli nezameniteľné kreácie. S obľubou po nich siahajú aj celebrity či ich štylisti. Naposledy to bola americká speváčka Madonna, ktorá si do jednej z najsledovanejších televíznych šou obliekla model s veľkým červeným trblietavým srdcom a šípkami. Výšivku navrhol Straka. Tak ako potlače na šatách, v ktorých sa už objavila herečka Sarah Jessica Parkerová či dvojnásobná držiteľka Oscara Cate Blanchettová.
„V módnej brandži, obzvlášť počas týždňov pred prehliadkou, sú momenty, keď má človek chuť plakať, je unavený, zničený a najradšej by sa na všetko vykašľal. Ale potom príde moment, keď sa šaty začnú objavovať na červených kobercoch alebo na stránkach módnych časopisov. Zabudnete na prebdené noci v robote a zaplaví vás pocit zadosťučinenia, ktorý dodá novú energiu a ženie dopredu,“ opisuje Straka.
Hoci rodák z Bratislavy sa po prezentácii novej kolekcie nechodí ukloniť pozvaným hosťom na prehliadke a mediálna pozornosť sa sústreďuje v prvom rade na hlavného dizajnéra či ambasádorov značky, Straku to vôbec nemrzí. „Moje remeslo samo osebe nemôže fungovať. Vždy bude späté s robotou dizajnéra,“ tvrdí.
Celá móda je podľa neho vlastne tímová práca. Od navrhnutia látok, cez dizajn odevov, ich ušitie, nafotenie, propagáciu až po predaj klientovi sa tvorí jeden kontinuálny proces. Jedno nefunguje bez druhého. „Samotný kreatívny proces je vždy zaujímavejší, keď na ňom pracuje viacero ľudí a navzájom sa stimulujú,“ konštatuje textilný dizajnér.
Pripomína, že v rámci slávneho ateliéru sa cíti byť stále na začiatku. „Jasné, že mám sny. Späté s ďalšími slávnymi módnymi značkami. Ale zatiaľ sa odísť nechystám. Pracujem v tejto brandži už niekoľko rokov, no stále sa učím. Možno sa raz pustím aj do vlastného projektu. Niekedy v dôchodku,“ uzatvára s úsmevom.
Šokujúca legenda ožíva
Gombíky v tvare rýb, obrovský homár na sukni večernej toalety, rukavice v tvare líščej hlavy či šokujúca ružová – to všetko má spoločného menovateľa – Elsa Schiaparelli. Talianska rodáčka patrila medzi najslávnejšie návrhárky v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Módnu kariéru odštartovala Schiaparelli predajom svetrov, skutočný ošiaľ okolo jej tvorby nastal až s pridaním kolekcie večerných šiat. Dizajnérka si získala veľa fanúšikov, ale aj odporcov. Napríklad triezva a pragmatická Coco Chanel taliansku aristokratku neznášala a predpovedala jej výstrelkom krátkodobú životnosť. Mnohí umelci však v nej našli novú múzu. Schiaparelliovej spolupracovníkmi sa stal napríklad výtvarník Salvador Dalí alebo všestranný umelec Jean Cocteau a spoločne formovali novú podobu módy – divokú, zábavnú, často priam vizuálne absurdnú.
„Drsná móda bola pre extravagantné roky pred druhou svetovou vojnou to pravé. Šokovať bolo v tom období snobské a ona v tom umení viedla. Paríž bol na šok naladený a Schiaparelli dokázala svoje ataky prezentovať v dobre strihaných tvaroch a s nepopierateľnou eleganciou,“ spomínala vo svojich memoároch v roku 1960 slávna novinárka z magazínu Vogue Bettina Ballardová.
Móda reflektuje dobu, tvorí ju, no zároveň sa jej musí istým spôsobom prispôsobovať – a to v období po druhej svetovej vojne už Schiaparelli nedokázala. Paradoxne salón musela zavrieť v roku 1954 – v tom istom roku, keď sa s veľkou slávou na výslnie vrátila jej rivalka Coco Chanel.
Nová história slávneho ateliéru sa začala písať v roku 2006, keď prebehol proces akvizície na práva a archívnu zbierku. Odkúpil ich podnikateľ Diego Della Valle, ktorý pochádza zo slávnej obuvníckej rodiny a momentálne stojí na čele firmy Tod's. Až v roku 2013 však svet mohol uzrieť prvú kolekciu – navrhol ju Christian Lacroix.
Ďalšie dve kolekcie navrhol Marco Zanini, ktorý na jeseň minulého roka u Schiaparelli skončil. Aj napriek jeho absencii mohli v januári hostia v Paríži vidieť ďalšiu kolekciu couture (na sezónu jar-leto 2015), na ktorej sa výrazne podieľal slovenský textilný dizajnér Juraj Straka.
Zdeno Gáfrik