„Dnes si to málokto uvedomuje, berieme to ako samozrejmosť. Ale zrušenie hraničných kontrol bolo skutočne veľkým prelomom,“ hovorí na brehu Mosely riaditeľka malého múzea o histórii dohody Martina Kneipová. Zmluva, ktorej kópia je v múzeu vystavená, bola podpísaná 14. júna 1985 priamo na rieke, na palube lode Princess Marie-Astrid.
EÚ nie je automaticky Schengen
V súčasnosti priestor zahŕňa 22 členských krajín EÚ a štyri krajiny mimo únie. Od roku 1999 sú príslušné zmluvy súčasťou legislatívy únie, nový člen tak pristupuje aj k nim. Nemusí či nemôže ich však vždy začať uplatňovať okamžite. Doteraz tak v Schengene chýba Cyprus, Rumunsko a Bulharsko.
Foto: SITA/AP, Thibault Camus
Ani Británia a Írsko súčasťou nie sú, podieľajú sa však na fungovaní súvisiaceho Schengenského informačného systému, súdnej alebo policajnej spolupráce, boja proti drogám a podobne. Naopak, plnými účastníkmi sú Island, Nórsko, Švajčiarsko a tiež Lichtenštajnsko, ktoré ako zatiaľ posledné pristúpilo v roku 2011. Priestor dnes ohraničuje 42 673 kilometrov námornej a 7721 kilometrov pozemnej hranice.
Slovensko sa súčasťou klubu stalo spolu s Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Maltou, Českom, Slovinskom a Poľskom v decembri 2007, keď sa otvorili pozemné a námorné hranice. V marci nasledujúceho roku skončili v rámci schengenského priestoru aj kontroly na letiskách.
Na nábreží v Schengene našu účasť – rovnako ako všetkých ostatných krajín – pripomína okrem iného tabuľka vsadená do dlažby nábrežia. Nad ním sa týčia Stĺpy národov, plastika luxemburského architekta Francoisa Valentinyho, ostatne tiež autora desať rokov starej budovy miestneho múzea.
Ázijci sa divia, že naše krajiny si tak dôverujú
„Štatistiky týkajúce sa osobitne schengenského priestoru k dispozícii nemáme,“ vysvetľuje Tiny Vandewielová z európskeho štatistického úradu Eurostat. Prehliadka databáz však ukáže, že v roku 2012 občania EÚ uskutočnili skoro 1,2 miliardy turistických ciest, vyše miliardy z tohto počtu po Európe a z toho 75,3 percenta po EÚ a 3,7 percenta po štvorici krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) , ktoré sa kryjú so spomínanou štvoricou účastníkov Schengenu stojacich mimo únie.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Malý potôčik z turistického veľtoku doráža každoročne tiež do Schengenu a múzea zmluvy, ktorá im umožňuje cestovať bez hraničných kontrol. Vlani to podľa Kneipovej bolo 35-tisíc ľudí, samozrejme nielen z EÚ a ostatných krajín Schengenu, ale z celého sveta. „Napríklad ázijskí turisti sú často veľmi prekvapení, že si krajiny navzájom veria natoľko, že si zveria vydávanie víz,“ hovorí.
Z Francúzska sa dá tušiť možný odklon
Kneipová pripúšťa, že do jej múzea kritici celého konceptu v nijako veľkých počtoch nemieria. Napriek tomu si je dobre vedomá silnejúcej averzie voči zmluve, ktorá podľa kritikov prispieva k rastúcemu problému nelegálnej migrácie. Predovšetkým vo Francúzsku, vzdialenom od schengenského múzea vlastne len asi 500 metrov, o možnosti revízie jednej zo základných európskych slobôd hovorí napríklad francúzsky protieurópsky a xenofóbny Národný front (FN) vedený europoslankyňou Marine Le Penovou. A prieskumy jej predpovedajú možný úspech v najbližších prezidentských voľbách.
Štatistiky totiž ukazujú tiež rastúci tlak na vonkajšiu hranicu priestoru, ktorú európske agentúry ako je Frontex či jednotlivé štáty strážia so silnejúcimi ťažkosťami. Vlani v novembri predložila Európska komisia europoslancom správu, podľa ktorej len medzi májom a júlom 2014 vzrástol o 35 percent počet zadržaní kvôli neoprávnenému pobytu na území niektorej krajiny Schengenu, najmä vo Švédsku, Nemecku, Francúzsku a Španielsku.
Rastie počet nelegálnych prekročení hranice
Kvôli nelegálnemu prechodu hranice bolo v rovnakom období zadržaných viac ako 81-tisíc osôb, dvaapolkrát viac ako rok predtým. Najväčšiu ťarchu nesie centrálne Stredomorie – teda hlavne Taliansko – so 48-tisíc ľuďmi. A tragické prípady, keď lode zo Severnej Afriky
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Rezonuje tiež hrozba terorizmu, ľahký pohyb cez hranice uľahčuje cesty stovkám mladých radikálov do Sýrie aj späť. A vlani v máji hranicu medzi Francúzskom a Belgickom bez problémov prekonal mladý atentátnik, ktorý potom zastrelil niekoľko ľudí v bruselskom židovskom múzeu.
Napriek tomu členské krajiny EÚ, Európska komisia aj jej protiteroristický odborník Gilles de Kerchove trvalé sprísnenie pravidiel Schengenu odmietajú. Presadzujú lepšie využívanie existujúcich pravidiel a pripúšťajú dočasnú obnovu kontrol v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti.
Intenzívna diskusia sa však vedie o posilnení dozoru na vonkajších únijných hraniciach, nielen zvýšením možností agentúry Frontex, ale napríklad tiež spustením systému výmeny dát o pasažieroch letov. Zvažuje sa tiež možnosť systematických kontrol občanov EÚ a ich dokladov, ktorí sa do schengenského priestoru vracajú z cesty mimo neho.