Hovorilo sa im kyborgovia – išlo o ukrajinských vojakov, ktorí zostali v troskách doneckého letiska až do trpkého konca. „Boje neboli hrôzostrašné. Takým bolo stonanie vašich umierajúcich kamarátov a nemožnosť im pomôcť,“ spomína Svyryd.
Trosky letiskového terminálu, ktoré pripomínajú kostru, vypovedajú o zúrivosti bojov. Zničenie areálu znamenalo, že keď ho proruské jednotky v januári nakoniec dobyli, stalo sa ich víťazstvo skôr symbolickým ako strategickým.
Anatolij bol presvedčený, že zahynie v záverečnej bitke, ktorá trvala celý deň a celú noc. Pamätá si veľký výbuch nasledujúci deň, keď odbavovacia hala jednoducho prestala existovať. Aj tento plecnatý a robustný chlap s vyholenou hlavou a neuveriteľne veľkými bicepsami pokrytými tetovaniami má slzy v očiach opisujúc hrozné momenty, keď boli jeho kamaráti rozmliaždení či vážne zranení. „Nie je to hra. Bojovali sme do posledného muža,“ hovorí.
Keď sa Anatolij a ďalší ukrajinskí vojaci, ktorí ešte ostali nažive, vzdali, proruskí separatisti usporiadali ich sprievod ulicami Donecka. „Ľudia sa k nám zbiehali, kričali na nás a bili nás, hádzali kamene a vajíčka. Kopali nás, pľuli na nás a nadávali nám,“ opisuje.
Väznitelia im povedali, že pochodujú mestskými štvrťami, ktoré ostreľovala ukrajinská armáda. Podľa Anatolija je ťažké zistiť, kto tie miesta ostreľoval. Povedal však, že svojím spôsobom súcitia. „Ľudia sa stali rukojemníkmi situácie. Nebolo to však príjemné. Mal som veľké bolesti, sotva som mohol kráčať, lebo v mojej nohe bolo veľa črepín zo šrapnelov. Kvôli polámaným rebrám som s ťažkosťami dýchal,“ hovorí.
Obrázky Anatolija a ďalších väzňov potácajúcich sa doneckými ulicami odvysielali miestne televízne stanice. V stovky kilometrov vzdialenom Kyjeve ich videla aj jeho žena Oksana.
Medzitým bol Anatolij zadržiavaný s ďalšími zajatcami v pivnici bez okien a kúrenia. „Nedalo sa povedať, či je deň, alebo noc. Dávali nám najesť dvakrát denne. Na toaletu nás odvádzali štyrikrát za deň,“ spomína. Tvrdí, že boli pod neustálym psychologickým tlakom, ako sú nadávky. Fyzickému týraniu vraj vystavení neboli a podmienky zadržiavania označuje za „nie také zlé.“
S nádejou, že by jej manžel mohol byť prepustený, sa Oksana vydala do Donecka. Akonáhle však prišla do mesta, tiež ju zadržali. V zajatí bola dva týždne a tvrdí, že ju bili „rovnako tvrdo ako mužov“. Vyhlásila tiež, že dostávala elektrošoky. „Bolesť je neviditeľná. Ste v takom šoku, že si ani neuvedomíte, že vás môžu zabiť. Chceli, aby sme sa priznali, že sme špióni,“ spomína.
Server BBC poznamenal, že nehovoril so žiadnym nezávislým expertom, ktorý by mohol potvrdiť jej obvinenia, že ju mučili. Hovoril však s ďalším Ukrajincom, ktorého spolu s ňou zadržiavali a ktorý o mučení tiež vypovedal. Rovnako ukrajinská organizácia, ktorá pomohla vyjednať Oskanino prepustenie, uviedla, že na tele mala po oslobodení viditeľné stopy násilia.
Riaditeľka výboru pre ľudské práva samozvanej Doneckej ľudovej republiky Darija Morozovová povedala, že Oksanu zadržiavali 24 hodín. „Nič z toho, čo hovorí, nie je pravda,“ vyhlásila. „Keď Oksana prišla na naše územie, s nikým to neriešila. Pretože bola registrovaná niekde inde, tak bola zadržaná. Možno došlo na nejaké slovné urážky, ale nikto sa jej nedotkol,“ povedala. Zároveň dodala, že ukrajinská armáda mučí povstaleckých zajatcov.
Keď sa Anatolij, stále v moci povstalcov, dozvedel o manželkinom zajatí, takmer sa mu vraj podlomili nohy. „Jej príchod bol veľmi nebezpečný nielen pre každého z nás, ale aj pre nášho syna Marka, ktorý zostal doma. Len statočný človek mohol urobiť niečo také,“ povedal.
Po dvanástich dňoch v zajatí vraj Oksanu prepustili. Dva týždne potom pustili na slobodu aj jej manžela Anatolija v rámci výmeny zajatcov medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami.
Anatolij sa stále z vážneho zranenia ruky a z poranenia od črepín zotavuje v nemocnici. Hoci v bitke o donecké letisko stratil priateľov a bol zajatý, necíti žiadnu nenávisť voči tým, proti ktorým bojoval. „Sú z rovnakého mäsa a krvi. Majú však iné ideály a odlišné postoje. Kvôli tomu ale voči nim necítim zášť,“ dodal.