„Neopovažujte sa nám povedať, že už je to rok. Nehovorte nám, že by sme sa cez to mali preniesť. Stále prežívame ten hrozný deň,“ hovorí I Kum-chuej, ktorej v potopenom trajekte zomrela šestnásťročná dcéra.
Pre rodinu tejto ženy bol pritom uplynulý rok obzvlášť trýznivý, pretože jej dcéra je jednou z deviatich obetí, ktorých telo sa nepodarilo nájsť – a nebolo teda možné usporiadať jej pohreb. V hlboko konfuciánskej Kórei je dôstojný pohreb nesmierne dôležitý ako spôsob, ktorým pozostalí prejavujú mŕtvemu úctu a umožňujú jeho duši spočinúť v pokoji.
Preto teraz I spoločne s manželom trávi väčšinu času organizovaním petície či účasťou na protestoch za vyzdvihnutie potopeného plavidla na hladinu. „Celá naša rodina je zlomená. Cítime len zúfalstvo,“ povedala I, ktorú citovala agentúra AFP.
Foto: SITA/AP
Na palube trajektu Sewol bolo 476 ľudí, keď sa pri juhozápadnom pobreží krajiny potopil. Šokujúce nešťastie, ktoré celú Južnú Kóreu uvrhlo do niekoľkomesačného hlbokého smútku, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila nelegálna prestavba plavidla a jeho preťaženie.
Tragédia však tiež odhalila hlbšie problémy korupcie, nedostatku bezpečnostných pravidiel a zlyhanie regulácie v krajine, ktorá sa neustále usiluje o udržanie ekonomického rastu.
Avšak nádej, že nešťastie trajektu prispeje k zmenám, vyšla naprázdno. „Boli sme v uliciach celý uplynulý rok, skúšali sme všetko, čo sa dalo, ale nič sa nezmenilo,“ povedal otec ďalšieho dievčaťa, ktoré v potopenom plavidle prišlo o život.
Foto: SITA/AP, Lee Jin-man
Rodiny obetí a ich stúpenci usporiadali pouličné protesty aj demonštrácie posediačky v snahe prinútiť juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje k splneniu sľubu, že nešťastie bude dôkladne a nezávisle vyšetrené, a loď vyzdvihnú z dna.
Po mesiacoch politického handrkovania poslanci konečne v novembri minulého roka schválili zákon, ktorý ustanovuje sedemnásťčlenný výbor, aby nešťastie vyšetril. Príbuzní však uvádzajú, že sa vláda snaží ovplyvniť výsledok vyšetrovania tým, že chce na kľúčové miesta výboru sama vymenovať vhodné osoby.
Katastrofa sa podpísala aj na popularite prezidentky Pak Kun-hje, ktorej obľuba sa hlboko prepadla nielen v dôsledku samotného nešťastia, ale aj v dôsledku nedostatočnej reakcie na neho.
Hlavný diel kritiky pritom padol na kapitána lode a jeho posádku; väčšina z nej, vrátane kapitána, z potápajúceho sa plavidla utiekla v čase, keď boli stovky cestujúcich uväznené v lodi.
Foto: SITA/AP, Hyung Min-woo
Tragédia sa nedotkla len rodín obetí, ale aj na tých, čo prežili. Je medzi nimi aj 75 študentov, ktorí začali znovu chodiť na svoju strednú školu, z ktorej bolo aj 250 žiakov, ktorí pri nešťastí zomreli.
Aj mnohí dospelí, ktorí nešťastie prežili, majú problémy vrátiť sa späť k pôvodnému životu. Vykazujú známky posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá mnohých pripravila o prácu či dohnala k rozvodu.
Vodič nákladného vozidla Kim Tung-su, ktorému sa z potápajúcej lode podarilo zachrániť desiatku teenagerov, si pri neúspešnom pokuse o samovraždu minulý mesiac podrezal žily. „Kedykoľvek zavriem oči alebo sa pozriem z okna, vidím tváre tých detí uväznených v lodi,“ povedal novinárom Kim na nemocničnom lôžku. „Ľudia si myslia, že som v poriadku, pretože fyzicky som sa zotavil. Ale ja sa cez to nikdy neprenesiem.“