Vietnam sa zmenil z roztrieštenej spoločnosti sužovanej biedou a nedostatkom jedla ku krajine so stredne vysokými príjmami, ktorá je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Aj napriek tomu kritici režimu hovoria, že v krajine vládne kapitalizmus, ale s prebujnelou korupciou aj rastúcou nerovnosťou obyvateľov, a mnohí mienia, že pred 40 rokmi to bolo „prázdne“ víťazstvo, píše agentúra AFP.
Výročie víťazstva slávia vodcovia komunistickej strany v Hočiminovom Meste, na ktoré bol Saigon premenovaný, mohutnou vojenskou prehliadkou.
Foto: SITA, Dita Alangkara
Pád Saigonu prinútil juh Vietnamu podporovaný Spojenými štátmi ku kapitulácii vedúcej ku znovuzjednoteniu krajiny pod komunistickou vládou. Vojna si vyžiadala milióny vietnamských obetí a padlo aj 58-tisíc amerických vojakov, ktorí tam mali zastaviť postup komunistov.
Strana v stave ideologického bankrotu
Kritici však uvádzajú, že víťazná komunistická strana je teraz v stave ideologického bankrotu. Štát opúšťa sny svojho „prezidenta-zakladateľa“ Ho Či Mina o spoločenskej rovnosti, a zavádza čím ďalej tým prísnejšiu kontrolu neustále kritickejšej verejnosti.
„Toto nie je komunistická krajina,“ povedal AFP právnik a vládny kritik Le Cong Dinh, ktorý od roku 2010 zostáva v domácom väzení po tom, čo ho odsúdili za podvratnú činnosť. „Dostali sa k moci tým, že prijali socializmus, komunizmus, marxizmus-leninizmus. Preto sa v tejto ideológii snažia pokračovať. Ale to, čo vidíme vo vietnamských uliciach, je kapitalizmus, nie komunizmus,“ dodal.
Foto: SITA/AP, Dita Alangkara
Stranícki stúpenci ospevujú prínos trhových reforiem z konca 80. rokov minulého storočia – impozantný rast ekonomiky, prílev zahraničných investícií a zníženie biedy. Kritici naopak hovoria o celej škále nešvárov vrátane rastúcej nerovnosti príjmov, pozemkových sporov a korupčných škandálov, do ktorých sú zapletení stranícki predstavitelia.
Obyvatelia Juhu ako bábky
Tí, ktorí prežili vojnu a povojnové obdobie, navyše poukazujú na to, že síce došlo k zjednoteniu v zmysle politickej kontroly a vlády krajiny, ale nie k psychologickej a ideologickej integrácii medzi komunistickými víťazmi a obyvateľmi juhu – často označovanými termínom „Nguy“ (bábky).
Krátko potom, čo sa Juh vzdal, utiekli státisíce obyvateľov Južného Vietnamu na chatrných plavidlách do zahraničia a vytvorili vietnamskú diaspóru, čo je približne 4,5 milióna ľudí. Tá zostáva voči Hanoju značne kritická a dodnes, keď niektorý z vietnamských straníckych predstaviteľov navštívi Spojené štáty, stretne sa s protestujúcimi, ktorí mávajú vlajkou Južného Vietnamu.
Posledný Južan opustil tábor v toku 1992
Historici uvádzajú, že až 200-tisíc obyvateľov Juhu, ktorí v krajine zostali, skončilo v takzvaných prevýchovných táboroch, odkiaľ posledného z nich prepustili v roku 1992. Kvôli prísnej vládnej kontrole médií a vzdelávacieho systému však mnoho obyvateľov Vietnamu netuší, v akom rozsahu prebiehala povojnová perzekúcie porazených.
Vláda však existenciu podobných táborov aj akúkoľvek perzekúciu popiera. „Nedošlo k žiadnej diskriminácii či neľudským aktivitám voči ľuďom zo starého režimu,“ povedal AFP Vu Hong Nam, vedúci národného výboru komunistickej strany pre Vietnamcov usídlených v zahraničí. „Len malá hŕstka tých, ktorí sa z krajiny vysťahovali, s vládou nesúhlasia,“ dodal.