Tridsaťpäťročný muž, ktorý sa narodil vo Francúzsku utečencom z Iránu po islamskej revolúcii, má ambície ako Robin Hood: znížiť hlad vo svete a zabrániť supermarketom vo vyhadzovaní nepredaných potravín. „Nechcem, aby bol hlad problém. Možno si pomyslíte, že to je naivné, ale to, čo navrhujem, je realistické,“ zdôrazňuje.
Na počiatku kampane stála tento rok v januári petícia na internetových stránkach, ktorú za štyri mesiace podpísalo vyše 200 000 ľudí. Francúzski poslanci 21. mája vo vzácnej zhode odhlasovali zákon zakazujúci veľkoobchodom vyhadzovať či znehodnocovať nepredané potraviny zo svojich predajní. Pod hrozbou pokuty až vo výške 75 000 eur budú musieť teraz supermarkety a hypermarkety väčšie ako 400 štvorcových metrov uzatvárať darcovské zmluvy s niektorou charitatívnou organizáciou. Táto iniciatíva má osobitný význam v krajine, kde každý obyvateľ ročne vyhodí priemerne 20 až 30 kilogramov potravín. Tieto straty sa odhadujú na 12 až 20 miliárd eur.
Arash Derambarsh na budúci týždeň svoju petíciu rozšíri na celú Európsku úniu a bude požadovať, aby bol francúzsky zákon tiež zákonom platným v celej únii. „Podporuje ma mnoho poslancov, ľavicových aj pravicových,“ uisťuje. Vysvetľuje, že sa mnoho chudobných rodín ocitá mimo pôsobenia potravinových bánk, a to buď z hanby, alebo preto, že nespĺňajú podmienky na poskytnutie pomoci. „Niektorí sú skrátka príliš bohatí na to, aby mohli byť chudobní,“ hovorí a poukazuje na to, ako ťažko vychádzajú s peniazmi tí, ktorí žijú len z jednej minimálnej mzdy, ktorá je vo Francúzsku 1 500 eur.
Tento zákon však nie je po chuti distribútorom. „Zákon sa míňa svojím účelom, pretože sa týka len veľkoobchodu, ktorý predstavuje len päť percent plytvania s potravinami,“ uviedla francúzska federácia veľkoobchodu. „Zákazy sú síce pekné, ale je tiež potrebné organizovať zhromažďovanie vyradených potravín,“ zdôrazňuje Michel Edouard Leclerc, majiteľ supermarketov E. Leclerc, jedných z najväčších vo Francúzsku. Podľa neho je potrebné vybaviť charitatívne asociácie mraziarenskými a chladiacimi zariadeniami a kamiónmi.
Od New Yorku po Kodaň sa začali objavovať podobné iniciatívy ako reštaurácie ponúkajúce pokrmy uvarené z potravín zachránených z popolníc, kurzy varenia pre občanov, kde sa majú naučiť potraviny lepšie využívať. Jedno francúzske združenie, Les Gueules cassées, zváža z 5 000 supermarketov v krajine potraviny, ktoré nezodpovedajú štandardom, ako sú ovocie a zelenina najrôznejších tvarov, a ktoré by sa inak vyhodili. „Takáto potravina je rovnako dobrá ako iné, má len malý defekt, ale to nič nemení na chuti a navyše stojí o 30 až 50 percent menej,“ zdôrazňuje jeho zakladateľ Nicolas Chabanne. Záujem prejavilo už 17 krajín vrátane Japonska a Brazílie.
Pestovateľ čerešní na juhu Francúzska Nicolas Bez sa vrátil k ručnému zberu plodov, pretože už sa nechcel prizerať, ako sa ovocie mechanizovaným zberom ničí. „Keď pestovateľ čaká celý rok, kým mu strom prinesie ovocie, potom je pre neho ťažké niečo vyhadzovať,“ zveril sa.