Prípadom sa okrem médií zaoberá aj americká profesorka práva Camille Gearová Richová. Tá tvrdí, že táto kauza odhalila pokrytectvo americkej spoločnosti, ktorá sa na rasovú identitu pozerá výrazne odlišne ako na pohlavnú.
„Výsmech z Dolezalovej je v príkrom rozpore s nedávnym oslavovaním bývalého olympionika, ktorý sa teraz predstavil svetu ako nová žena Caitlyn Jennerová. Keď si možno slobodne vybrať pohlavie, prečo by to nebolo možné v prípade rasovej identity?“ pýta sa profesorka.
Rachel Dolezalová bola spoločensky aktívna osobnosť mesta Spokane v štáte Washington. Bola šéfkou mestskej komisie policajného ombudsmana a predsedníčkou miestnej organizácie NAACP, tradičnej organizácie obhajujúcej práva Afroameričanov. Vyučovala „africké štúdiá“ na vysokej škole v susednom Idahu – v prednáškach hovorila napríklad o boji černošských žien, afroamerickej kultúre či histórii afroamerického umenia.
Foto: SITA/AP, Anthony Quintano
Všetci ľudia v jej okolí ju považovali za černošku a ona sa tomu nebránila. Dolezalová tvrdila, že je obeťou rasovo motivovaných vyhrážok a trestných činov a s týmto obvinením prišla aj na políciu. Nič z toho sa však polícii nepodarilo dokázať. Napriek tomu sa však o tom písalo a novinári sa spojili aj s jej rodičmi v rodnej Montane. A tí to nevydržali a vyšli s pravdou von. „Áno, sme jej rodičia. A sme bieli ako poleno. Naši predkovia sú českého a nemeckého pôvodu, s trochou krvi domorodých Američanov,“ cituje ich slová český portál echo24.cz.
Dolezalová však vyrastala v rodine s adoptovanými černošskými súrodencami, čo jej priblížilo realitu diskriminácie rasových menšín, vďaka čomu vnímala citlivejšie tieto problémy. „Ľudia schvaľujú zmenu olympionika na Caitlyn Jennerovú, pretože cítila biologickú potrebu stať sa ženou. Prečo to neplatí v tomto prípade?“ pýta sa na webe CNN profesorka práva Gearová Richová.
Foto: SITA/AP, Colin Mulvany
„Dolezalovú kvôli svojej vybranej identite bola tlakom zvonku donútená rezignovať na funkcie v organizáciách obhajujúcich práv Afroameričanov, pričom tie funkcie mohla vykonávať aj beloška. Za svoje konanie sa jej verejnosť teraz vysmieva. Dolezalová síce nemala klamať, ale klamala kvôli svojmu presvedčeniu, s ktorým môžeme sympatizovať,“ pokračuje Gearová Richová.
Podľa Gearovej Richovej tento prípad núti k zamysleniu sa nad americkou spoločnosťou, kvôli ktorej mala Dolezalová pocit, že najlepším spôsobom, ako obhajovať práva Afroameričanov, bolo stať sa jednou z nich. „Núti nás zamyslieť sa, či sú pre našu identitu dôležitejšie biologické predpoklady, alebo naše konanie. Nemali by sme byť otrokmi biologickej definície identity a nemali by sme používať rasovú či pohlavnú identitu ako zbraň, ktorou trestáme druhých,“ uzatvára profesorka Gearová Richová.