Nedožil sa ani 41 rokov, stihol však získať takú slávu a popularitu, ako vari žiadny Slovák pred ním a ani po ňom. Ulicu či námestie s jeho menom nájdete v každom meste na Slovensku, aj v nemeckom Halle. Po Ľudovítovi Štúrovi je pomenované mesto a dokonca aj planétka, ktorá sa nachádza medzi súhvezdiami Orion a Jednorožec. Rad Ľudovíta Štúra je dnes jedným z najvyšších štátnych vyznamenaní, aké môžu získať občania SR.
Za svojho života Štúr používal množstvo pseudonymov – B.¤Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, Pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil. Dnes k jeho menu pripájame množstvo prívlastkov, ktoré ho charakterizujú – národný buditeľ, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor, pedagóg. Väčšinou ho však poznáme ako kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Trenčianske korene Štúrovej rodiny
Rodina Štúrovcov pochádzala z Trenčína. V tomto meste žila od 16. storočia a typickým zamestnaním Štúrovcov sa stalo súkenníctvo. Súkenníkom bol aj Pavel Štúr, Ľudovítov dedo, ktorý sa presťahoval do Lubiny pri Novom Meste nad Váhom. Tam sa v roku 1789 narodil syn Samuel Štúr, Ľudovítov otec.
Rodný dom Samuela Štúra stojí v Lubine dodnes a stal sa národnou kultúrnou pamiatkou. Expozícia sa venuje rodine Štúrovcov, niektoré vystavené exponáty rodina pôvodne aj používala. Približuje dejiny obce, ale aj poznatky o botanikovi Jozefovi Ľudovítovi Holubym a ďalších významných rodákoch. Dnes je to pomerne veľká obec, ktorá sa rozprestiera pod Veľkou Javorinou. Patria k nej rozsiahle kopanice, spolu 33 usadlostí, ktoré sú stále obývané. Po Samuelovi Štúrovi je pomenovaná miestna základná a materská škola.
„Obec je bohatá na národné kultúrne pamiatky, okrem rodných domov Samuela Štúra a Jozefa Ľudovíta Holubyho je to aj pamätník SNP na vrchu Roh, ktorý je druhým najvýznamnejším pamätníkom Povstania. Je to pietne miesto, kde je pochovaných 45 partizánov skupiny Hurban pôsobiacej v Javorinských horách. Na Veľkej Javorine sa odohrávajú tradičné stretnutia Čechov a Slovákov,“ predstavil obec jej starosta Martin Beňatinský.
Rodisko v Uhrovci
Samuel Štúr neprevzal po svojich predkoch súkennícke remeslo, ale stal sa učiteľom. Oženil sa s Annou Michalcovou, ktorá pochádzala zo starej trenčianskej rodiny. Prvým pôsobiskom Samuela Štúra bola trenčianska evanjelická škola, druhým (a zároveň posledným) škola v Uhrovci neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Do Uhrovca odišiel v roku 1813, pretože tam dostal ponuku s lepšími platovými podmienkami, ako mal v Trenčíne.
Uhrovec bol vtedy remeselníckym mestečkom s prevahou evanjelického náboženstva a miestna evanjelická škola tu mala dlhodobú tradíciu. Napravo od vchodu do budovy školy sa nachádzala trieda, kde sedeli žiaci všetkých ročníkov, naľavo súkromný byt rodiny učiteľa. Tu sa narodil Ľudovít Štúr.
„Stále sa vynárajú dva dátumy narodenia Ľudovíta Štúra, stále sú dohady, či sa narodil 28. alebo 29. októbra 1815. Je to tým, že sa narodil 28., ale do matriky ho zapísali až v deň, keď ho krstili, teda 29. októbra. Preto vznikajú tieto dohady. Samotný Ľudovít, keď išiel študovať na univerzitu do Halle, tak uviedol ako dátum narodenia 28. októbra, nie 29., ako mal v matrike,“ vysvetľuje Lýdia Mikušová, pracovníčka múzea Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Malebná budova školy z 18. storočia je upravená, rovnako ako jej okolie. Pre slovenskú históriu je dvojnásobne zaujímavá, pretože zhodou okolností v tomto istom dome o 106 rokov neskôr prišiel na svet Alexander Dubček.
Dnes celý objekt slúži ako múzeum, v ktorom má každý z týchto významných mužov slovenských dejín svoju expozíciu. Treba však dodať, že Štúr podstatne väčšiu.
V službe národu
Do dvanástich rokov vychovával Ľudovíta Štúra jeho otec. Potom odišiel na nižšie gymnázium do mesta Ráb (dnes Györ v Maďarsku). Domov sa vracal iba cez prázdniny. V Rábe bol dva roky, potom išiel do Bratislavy na evanjelické lýceum, aj odtiaľ prichádzal do Uhrovca na prázdniny. Pobudol tu dlhší čas aj počas štúdií v Bratislave. Jeho rodičia nemali dostatok peňazí, tak ho v roku 1834 vzali z Bratislavy do Uhrovca.
Na dvore grófa Zaya pôsobil necelých desať mesiacov ako hospodársky úradník. Hovorí sa, že chodil s puškou na pleci a knihou Slávy dcéra vo vrecku, prechádzal sa po okolitých horách a lúkach. Veľmi zle však znášal túto prácu, stále prosil rodičov, aby sa mohol vrátiť k štúdiám. Keď to finančná situácia dovolila, vrátil sa do Bratislavy a dokončil lýceum.
Na evanjelickom lýceu v Bratislave mala v tom čase za sebou 30-ročnú existenciu Katedra reči a literatúry česko-slovenskej. Viedol ju profesor Juraj Palkovič. Okrem toho si študenti lýcea založili samovzdelávací spolok Spoločnosť česko-slovenskú a Ľudovít Štúr sa stal jej členom.
Spoločnosť usporiadala pamätný výlet na Devín, kde sa zaviazali službe národu a prijali slovanské mená. Štúr sa stal zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Budova bývalého evanjelického lýcea je národnou kultúrnou pamiatkou.
V roku 1838 odchádza študovať na univerzitu do Halle, tu je až do roku 1840. Jedna z ulíc v tomto meste dnes nesie jeho meno, Ludwig-Štúr-Strasse. Po návrate do Bratislavy prednáša na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Čoraz viac sa prejavuje ako politik, ktorý presadzuje záujmy slovenského národa. V júli 1843 sa na fare v Hlbokom dohodol s Hurbanom a Hodžom na nutnosti kodifikovať spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenských nárečí.
Koncom tohto roka Štúra pozbavili funkcie na katadre, na protest z lýcea odchádza 22 študentov. O štyri roky neskôr sa stáva poslancom Uhorského snemu. V revolučnom roku 1848 založil spolu so svojimi priateľmi Slovenskú národnú radu, ktorá vypovedala poslušnosť uhorskej vláde a vyzvala na ozbrojené povstanie. Po neúspechu slovenských požiadaviek na cisárskom dvore a rozpustení dobrovoľníckeho zboru koncom roka 1849 sa Štúr utiahol k svojim rodičom späť do Uhrovca.
Staval mosty, ktoré spájajú
Nasledujúce obdobie nebolo pre Štúra príliš šťastné. V januári 1851 zomiera jeho brat Karol. Ľudovít sa sťahuje do Modry, aby sa postaral o bratových sedem detí. Dnes sa v Modre nachádza súbor pamiatok, ktoré pripomínajú jeho pôsobenie v tomto meste.
V júli 1851 zomrel Samuel Štúr, Ľudovítova matka sa potom presťahovala do Trenčína. V marci 1853 zomrela vo Viedni jeho blízka priateľka Adela Ostrolúcka, o pol roka neskôr zomrela aj jeho matka, ktorá je pochovaná na trenčianskom cintoríne. V Trenčíne je po Štúrovi pomenované námestie v centre mesta a kúsok od tohto námestia stojí súsošie Štúra, Hurbana a Hodžu.
V Modre bol stále pod policajným dozorom, ale aj tak sa mu podarilo tajne navštíviť srbské knieža Michala Obrenoviča na jeho majetkoch v Ivanke pri Dunaji. Osudnou sa mu stala poľovačka 22. decembra 1855 za Modrou. Pri preskakovaní priekopy sa pošmykol a nešťastne si strelil do nohy. O tri týždne neskôr, 12. januára 1856, na následky zranení zomrel vo veku 40 rokov.
Ľudovít Štúr sa stal príkladom človeka, ktorý Slovákov nerozdeľuje, ale spája, nie je rozporuplnou osobnosťou. V 19. storočí jeho názory predstavovali symbolický most medzi mystickým Ruskom na jednej strane a demokratickým Západom na strane druhej. Ďalší most, ktorý vytvoril, spojil dovtedy antagonistických slovenských evanjelikov a katolíkov. Aj vďaka tomuto mostu sa zrodila spisovná slovenčina.
Zo života Ľudovíta Štúra
- Jeho otec sa narodil v Lubine pri Novom Meste nad Váhom v rodine súkenníka a stal sa učiteľom
- Ľudovít prišiel na svet 28. 10. 1815 v Uhrovci neďaleko Bánoviec nad Bebravou, kde jeho otec dostal učiteľské miesto. Mal troch bratov (Karola, Samuela, Janka) a sestru Karolínu.
- Základné vzdelanie získal doma, potom ako 12-ročný odišiel do Rábu (Györu), kde sa učil najmä maďarčinu a nemčinu
- Na evanjelické lýceum v Bratislave sa zapísal v roku 1829, stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej, v ktorej aktívne pôsobil aj po absolvovaní lýcea.
- Výlet na Devín 24. 4. 1836, ktorý zorganizovala táto spoločnosť, sa stal jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania
- Na univerzitu v Halle sa zapísal v roku 1838, tu študoval dva roky, potom sa vracia do Bratislavy a prednáša na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej u prof. Palkoviča.
- Na novej forme spisovnej slovenčiny, ktorá by spájala evanjelikov a katolíkov, sa Štúr, Hurban a Hodža dohodli 11. 7. 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom. Zástupcovia oboch cirkví sa na spoločnom používaní nového spisovného jazyka dohodli v auguste 1847 v Čachticiach.
- Slovenská národná rada vytvorená v septembri 1848 odoprela poslušnosť maďarskej vláde a vyhlásila sa za jediného vykonávateľa moci na Slovensku. Jej politickými vodcami bol Štúr, Hurban a Hodža. Cisársky dvor však sľuby, ktoré dal slovenským predstaviteľom, nesplnil.
- Séria osobných tragédií sa pre Ľudovíta Štúra začala v roku 1851. Najskôr zomrel brat Karol, potom aj otec. O dva roky neskôr mu zomiera priateľka Adela Ostrolúcka aj jeho matka.
- Nešťastie na poľovačke 22. 12. 1855 ukončilo život Ľudovíta Štúra. Keď preskakoval potok neďaleko Modry, nešťastne sa postrelil do stehna a na následky zranenia 12. 1. 1856 zomrel.
Keby žil dnes, bol by veľkým turistom
Vo svojom rodnom Uhrovci si Ľudovít Štúr obľúbil vychádzky do okolia. Zachovali sa o ňom povesti, že keď sa vybral na vychádzku, mal v jednom vrecku Kollárovu Slávy dcéru, v druhom vrecku malý zápisník. Keď začul spev dievčat, čo na lúkach hrabali seno, vybral sa tým smerom, načúval a zapisoval si texty, aby vedel, akú má slovenský národ slovnú zásobu a históriu. Mohlo to vyzerať dosť zaujímavo, keď sa skrýval niekde za kríčkom, počúval spevy a písal a písal…
Za svojím priateľom Ľudovítom prichádzal do Uhrovca ako študent aj Jozef Miloslav Hurban. Veľmi pekne spomína na tento pobyt, hlavne na Štúrovu mamu. Otec, učiteľ na miestnej evanjelickej škole, bol trochu prísnejší, ale túto prísnosť zmierňovala Ľudovítova mama, veľmi milá a príjemná žena. Ľudovít ju často volal „moja mati spevavá“, pretože mu často spievala slovenské pesničky. A keď za ním Hurban prišiel, vyšliapali túru na Uhrovský hrad, na vrch Rokoš, chodili aj na iné vrchy a lúky v okolí.
Na Rokoš sa dodnes robí pamätný výstup, tento vrch si Štúr mimoriadne obľúbil, aj preto si za jeden zo pseudonymov zvolil Pravolub Rokošan. Vášeň pre vychádzky do prírody ho neupustila ani počas štúdií v Bratislave. Keby žil dnes, tak by z neho bol určite veľký turista, a možno aj ochranca prírody.
Keď mal 25 rokov, zamiloval sa do Češky Márie Pospíšilovej. Zblížila ich vlastne nešťastná náhoda. Cestou zo štúdií v nemeckom Halle sa Ľudovít zastavil v Hradci Králové u svojho priateľa Jaroslava Pospíšila. Neplánoval sa zdržať dlho, ale nešťastnou náhodou padol zo schodov a zlomil si pravú ruku, a tak sa v septembri 1840 jeho pobyt v Hradci Králové predĺžil.
Spoločnosť mu robila Mária Pospíšilová, ktorá práve vtedy oslavovala 19. narodeniny. Veľmi mu padla do oka, aj preto, že Pospíšilovci boli tiež vlastenecká rodina. Ale potom, keď prišiel do Bratislavy a začal vyučovať, predpokladal všetky tie ťažké časy, čo prídu, a nechcel sa viazať manželstvom. To, čo si s priateľmi sľúbili na Devíne, že sa neoženia, aby celý život venovali národu, on to dodržal.
Ale ktovie, ako by bol dopadol jeho vzťah s Adelou Ostrolúckou, keby sa životné okolnosti vyvinuli inak. Rodina Ostrolúckych sa presťahovala do Viedne, Ľudovít zase odišiel do Modry, aby sa mohol starať o deti svojho brata Karola, ktorý v roku 1851 ako 40-ročný zomrel. Keby neprišiel o brata, keby nemusel ísť do Modry, keby sa Adelka neodsťahovala do Viedne, možno by ich vzťah skončil manželstvom. Napriek tomu, že manželstvo považoval za prekážku v práci pre národ. Žiaľ, Adelka ako 29-ročná vo Viedni zomiera v roku 1853 na týfus. Romantici však vravia, že sa utrápila nešťastnou láskou…