Slovensko je zlatá veľmoc. Sedíme na zlate podobne ako Arabi

, 25.07.2015 06:00
Geológ
Geológ František Bakoš patrí k ľuďom, ktorí v 90. rokoch prepadli zlatej horúčke. Autor: ,

V rámci seriálu Úspešní Slováci prinášame príbeh o Františkovi Bakošovi, ktorý ako geológ a profesionálny hľadač zlata precestoval za zlatom kus sveta, ale vzácny kov nazbieral aj pri výstupe na Kriváň.

S klasickou slovenskou rozprávkou o tom, ktorá z troch kráľovských dcér má svojho otca najradšej, na neho nechoďte. "Soli je na svete veľa, ale zlata málo,“ začína svoje rozprávanie človek, ktorý svoj život zasvätil hľadaniu zlata. "Neviem, prečo ma zlato tak fascinuje. Najskôr to bude tým, že bolo odjakživa magickým kovom a ani platina ho po toľkých rokoch neobrala o jeho hodnotu,“ pokračuje Bakoš. Na našom území sa stále nachádzajú ložiská, ktoré v sebe ukrývajú zlaté poklady, a dosiaľ neboli odhalené. "Na Slovensku máme až priveľa zlata na to, aby ostalo len tak v zemi,“ potvrdzuje Bakoš, že naša krajina sa môže stále pýšiť statusom zlatej veľmoci.

Ryžoval už ako študent

Ušľachtilý kov učaroval geológovi ešte v detstve, i napriek tomu, že v jeho rodine sa zlato veľmi nenosí. Jeho manželka si na rozdiel od iných žien vôbec nepotrpí na šperky. V štúdiu geológie pokračoval Bakoš po strednej škole na univerzite v Bratislave, kde úspešne obhájil dizertačnú prácu. Práve v 90. rokoch prepadli viacerí ľudia z bývalého Československa zlatej horúčke a Bakoš nebol výnimkou. Najprv pre záľubu ryžoval v slovenských riekach, hoci sa na tom bohvieako zarobiť nedalo.

"S kamarátmi sme hľadali zlato v našich riekach a predbiehali sa, kto z nás nájde viac zlatiek. Nerobili sme to pre peniaze, ale preto, aby sme mali vzorku do zbierky,“ spomína na "zlaté“ študentské časy Bakoš.

Vtedy sa však budúci geológovia museli zaobísť bez moderných pomôcok dnešného zlatokopa. "Kladivo, lupa, GPS, digitálne mapy v smartfóne,“ približuje geológ svoju súčasnú výbavu, ktorá sa od tej, s akou pracovali hľadači zlata v minulosti, značne odlišuje. "Miesto elektroniky sa vtedy používalo kyvadlo a prútik na hľadanie vody, ktorý však funguje dodnes. V rovnakých štruktúrach ako voda je totiž aj zlato.“

Beduínom ušiel len o vlások

V posledných rokoch však začal záujem o hľadanie zlata na Slovensku upadať, a tak sa geológ vybral za zlatom do zahraničia. S cieľom zarobiť na vzácnom kove sa prvýkrát vybral do Ekvádora. Náklady na jeho dobrodružnú cestu mu však nepokryli investori, ale zaplatil si ich z vlastného vrecka. Jeho vášeň ho zaviedla na rôzne exotické miesta, na ktoré sa Slováci bežne nedostanú. "Mongolsko, Ekvádor, Etiópia, Saudská Arábia,“ menuje František Bakoš len niektoré z destinácií, ktoré preskúmal s geologickým kladivkom v ruke. Scenár jeho ciest je takmer vždy rovnaký.

"Na začiatku stojí investor, ktorý najčastejšie podniká v rôznych oblastiach priemyslu. Hľadanie zlata sa mu zdá ako vysoko rizikové dobrodružstvo, a hoci návratnosť investície je otázna, v niekoľkých málo prípadoch sa z milionárov stanú miliardári,“ vysvetľuje Bakoš ich motiváciu. Nie vždy musí pritom bezprostredne ísť len o zlato. "Do Mongolska sme pôvodne išli za platinou a vzácnymi zeminami, ale keď sme už narazili na zlato, spracovali sme aj to,“ hovorí geológ.

Horniny v Arabskej púšti obsahujú mnoho zlata,...
Horniny v Arabskej púšti obsahujú mnoho zlata, beduíni s ťažbou nie vždy súhlasia. Autor: Archív F. Bakoša

Reakcie miestnych ľudí na príchod hľadačov zlata sú vždy rôzne. Hlavne v chudobných afrických krajinách je prítomnosť geológov pre vznik nových pracovných príležitostí vítaná. Horšie to však bolo v Saudskej Arábii, kde im domáci nehádzali pod nohy „zlaté tehly“, ale skôr „polená“. "Problém nám robili miestni beduíni a z jednej lokality nás dokonca vyhnali. Vtedy tam prišlo asi päťdesiat chlapov s rúškami na tvári a surovo zbili celú výpravu,“ približuje nepríjemný zážitok Bakoš, ktorý tam našťastie vtedy nebol. "Doteraz nevieme, čo presne sa tam vtedy zomlelo, ale k prieskumu sme sa viac nevrátili. Jedno je však isté – Arabi okrem ropy sedia na obrovských zásobách zlata,“ prezrádza.

Prácu geológom nesťažujú vždy len ľudia, ale aj náročné prírodné podmienky. Bakoša na jeho potulkách potrápili mohutné dažde v rovníkovom Ekvádore, redší vzduch v trojtisícových výškach hôr či neexistujúce cesty v Etiópii. Na arabských púšťach mu dali zabrať hlavne neznesiteľné horúčavy. "To teplo sa nedalo vydržať. Zlatonosné žily tam niekedy trčali priamo z piesku, inokedy sa zlato pred nami skrývalo v piesočných dunách,“ opisuje Bakoš hľadanie zlata v najsuchších častiach sveta.

Pasívny zlatokop

V Saudskej Arábii strávil Bakoš spolu s ďalšími dvomi Slovákmi tri dlhé roky. Arabi, ktorí vo všeobecnosti ťažbu zlata podporujú, však zlatej horúčke verní dlho neostali, a tak dal Bakoš v práci výpoveď. V tých časoch sa mu navyše u nás rozbiehal iný projekt, hoci práve nedostatok voľných pracovných miest ho pred rokmi prinútil opustiť rodnú hrudu. Ak sa aj slovenským geológom črtá zaujímavá ponuka, v porovnaní so zahraničím tu zarobia oveľa menej.

"Nie že by som o zlato stratil záujem, ale u nás jednoducho po ňom nie je dopyt. Pritom jeho geologické zásoby sú na našom území obrovské,“ tvrdí Bakoš, ktorý sám seba považuje už skôr za "pasívneho zlatokopa“ ako aktívneho lovca pokladov. V súčasnosti ako živnostník pracuje na inom geologickom výskume, zlato to však nie je. Na svoj obľúbený kov však tak celkom nezanevrel. Bakoš o zlate s kolegami napísal aj populárno-náučnú publikáciu Zlato na Slovensku a v týchto dňoch sa pripravuje jej druhé vydanie.

Ryžovanie zlata v Arabskej púšti. Staroveká...
Ryžovanie zlata v Arabskej púšti. Staroveká metóda sa používa aj teraz pri modernom prieskume. Autor: Archív F. Bakoša

"Už teraz sa teším, keď moje deti trošku vyrastú a budeme spolu chodiť k rieke, aby sme si vyryžovali aspoň pár zrniek do zbierky,“ prezrádza svoje ďalšie plány Bakoš. Po rokoch strávených v cudzine si však nemyslí, že vonku ho tak ľahko zláka znova vidina zlata. Bez svojich najbližších musel v džungli, horách či na púšti niekedy prežiť aj celé mesiace.

"Neviete si predstaviť, aké je to otravné, keď vám piesok škrípe ešte aj pod zubami. Najťažšie ale bolo to počítanie – ešte tri mesiace vydržať a mám splatenú hypotéku, ešte mesiac a uvidím svoju ženu,“ vyznáva sa geológ. "Rozhodne mám radosť, že som konečne doma,“ uzatvára František Bakoš.

Zlato nie je na Slovensku v móde

Hoci má Slovensko za sebou bohatú históriu ťažby zlata, v súčasnosti je na našom území jediná funkčná baňa, v ktorej sa získava tento vzácny kov. Nachádza sa neďaleko Banskej Štiavnice v obci Hodruša-Hámre.

Proti ťažbe zlata ostro vystupujú zelení aktivisti, ale niekedy sa nepáči ani miestnym. "Baníctvo nie je populárne, lebo takmer vždy ide o zásah do krajiny. Dopláca na dlhy z minulosti, kedy sa veľmi nedbalo o životné prostredie,“ myslí si Bakoš. Na odpor proti ťažbe zlata sa naposledy postavili obyvatelia v Detve a Kremnici, keď sa k jeho zásobám chceli dostať zahraničí investori z Cypru a Kanady. Tí chceli ťažiť zlato s využitím metódy kyanidového lúhovania. Zhruba pred rokom vstúpila do platnosti novela banského zákona, ktorá znemožňuje ťažbu zlata touto metódou. Slovensko sa tak spolu s Českom, Maďarskom, Nemeckom a Gréckom zaradilo ku krajinám, v ktorých je zakázaná kyanidová metóda ťažby zlata.

Kým ochranári hovoria o environmentálnej záťaži pre krajinu v podobe vzniknutého odkaliska, geológovia majú iný názor. "Bez banského priemyslu pokrok zastane a bez nerastných surovín sa môžeme vrátiť späť do jaskýň,“ upozorňuje Bakoš.

Zlatá baňa na Slovensku je neďaleko Banskej...
Zlatá baňa na Slovensku je neďaleko Banskej Štiavnice v obci Hodruša-Hámre. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

To, aké veľké zásoby zlata má Slovensko, sa podľa Bakoša nedá jednoznačne určiť, ale stále sa rozhodne môže pochváliť bohatými ložiskami zlata. "Väčšinu z neho je ale ťažké nájsť, pretože sa skrýva v lesoch a voľným okom ho nevidíme,“ vysvetľuje geológ. Plné zlata sú aj naše rieky, ale priemyselné využitie vidí Bakoš iba na väčších riekach, kde sa vzácny kov môže ako vedľajší produkt objaviť aj pri ťažbe štrku.

"Tak ako keď sa lekár pozrie na pacienta a stanoví diagnózu, aj geológ dokáže podľa určitých znakov zistiť, či je tam zlato, alebo nie. Základným signalizátorom, že v blízkosti bude zlato, je hlavne kremeň alebo pyrit,“ hovorí Bakoš.

Svoje zásoby zlata taja pred verejnosťou aj najväčšie svetové veľmoci. Reálne odhady môžu byť totiž oveľa nižšie, ako sú skutočné geologické zásoby zlata v krajine. To, koľko zlata sa však naozaj vyťaží, závisí tiež od toho, koľko prostriedkov je krajina ochotná venovať na prieskum. Na najväčších producentov zlata v blízkej budúcnosti Bakoš tipuje Čínu, ale pre svoju rozlohu a potenciál to môže byť aj Rusko.

Celodenný výťažok (asi 0,5 gramu) z ryžovania...
Celodenný výťažok (asi 0,5 gramu) z ryžovania zlata vo Štiavnických vrchoch. Najväčšia zlatinka má okolo 2 mm. Autor: Archív F. Bakoša

Povestná zlatá horúčka, o ktorej písal aj americký spisovateľ Jack London, je však v súčasnosti v útlme. Do popredia sa dostáva ťažba takzvaných kritických nerastov, ktoré sa stávajú nedostatkovým artiklom v niektorých priemyselných odvetviach. Zoznam chýbajúcich nerastov vypracovala Európska únia a na ich ťažbe sa podieľa hlavne Čína. Patrí k nim napríklad kobalt, grafit, tantal, volfrám či horčík.

Oplatí sa ryžovať?

Zlato získavali zručne ryžovaním na Slovensku v minulosti Kelti. Niektorí ľudia sa dávne metódy snažia napodobiť, ale ak si chcete takto privyrobiť, tak na to zabudnite. Nájsť zlatinku, teda maličké zrnko zlata, sa však v slovenských riekach bez problémov dá. No ide o mravčiu prácu. Podľa skúseností zlatokopov by na jeden gram zlata človek musel nazbierať vyše 3¤300 zlatiniek. To znamená, že človek by musel mať veľké šťastie, alebo pri priemernej úspešnosti by musel na tanieri presypať asi jeden a pol tatrovky piesku. Zručne ryžovať by tak musel najmenej jeden až dva dni. Jeden gram zlata má pritom v súčasnosti na burze cenu asi 40 eur. Kto chce vedieť aktuálnu burzovú cenu, musí pamätať na to, že štandardne sa cena zlata uvádza v dolároch za 1 troyskú uncu a tá má 31,1045 gramu. Odhaduje sa, že doteraz sa vo svete vyťažilo asi 170-tisíc ton zlata a zostávajúce známe zásoby sú asi na úrovni 60-tisíc ton. Najväčšie neobjavené zásoby sa však ešte nachádzajú v moriach a oceánoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zlato #Úspešní Slováci #geológ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk