Foto: Reuters, Karim Kadim
V čase, keď sa militanti Islamského štátu vydali na cestu zničenia irackej histórie a kultúry vrátane nenahraditeľných kníh a rukopisov, spustili Iračania veľký projekt digitalizácie, aby zachránili a uchovali doklady o svojich vyše niekoľkotisícročných dejinách. Podľa vedúceho oddelenia mikrofilmu Mázina Ibráhíma Ismáíla testujú tento proces na dokumentoch z ministerstva vnútra z čias vlády posledného irackého monarchu Fajsala II.
„Keď dokončíme reštaurovanie starších dokumentov z osmanského obdobia, spred 200–250 rokov, začneme ich fotografovať na mikrofilm,“ povedal. Digitalizácia archívov, ktoré nebudú bezprostredne sprístupnené verejnosti, má za úlohu zabezpečiť, že ich obsah prežije prípadné budúce hrozby. Technici sterilizujú rukopisy a dokumenty počas 48 hodín, zbavujú ich prachu a ďalších nečistôt, ktoré sa na nich časom nazbierali. Potom ich prechádzajú za pomoci japonského hodvábneho papiera, určeného na konzerváciu kníh.
Foto: Reuters, Karim Kadim
Vzácne dokumenty zničil požiar aj voda
Bagdadská národná knižnica bola zriadená v roku 1920 Britmi a spočiatku ju viedol katolícky kňaz. Na začiatku Američanmi vedenej spojeneckej invázie v roku 2003, keď metropolu zachvátil chaos, podpaľači knižnicu podpálili. Zničili 25 percent kníh a 60 percent archívov vrátane osmanských záznamov nevyčísliteľnej hodnoty. Archívy z rokov 1977 až 2003 zhoreli na popol. Staršie archívy, z rokov 1920–77, vrátane citlivých dokumentov ministerstva vnútra, boli uložené vo vreciach na ryžu a požiar prežili.
Počas spojeneckej invázie do Iraku boli významné knihy a dokumenty uložené na inom mieste, kde sa však k nim dostala voda, pretože americké tanky zničili vodovodné trúbky. Poškodených bolo vtedy asi 400.000 strán dokumentov – časť z nich pochádza z osmanského obdobia – a 4000 vzácnych kníh. Boli medzi nimi aj vzácne hebrejské archívy, z ktorých väčšina neskôr presunuli do Washingtonu.
Foto: Reuters, Karim Kadim
Šírením kultúry bojujú proti terorizmu
Bagdad navštívil tím expertov z Kongresovej knižnice, aby posúdil škody a odporučil postaviť novú budovu národnej knižnice. Umelecká stavba, navrhnutá architektonickým štúdiom AMBS Architects v Londýne, v rozlohe 45.000 metrov štvorcových by mala byť sprístupnená na budúci rok.
Dovtedy chce Bagdadská národná knižnica pomáhať oblastiam zasiahnutým bojmi, aby sa aj ony mohli tešiť z irackej kultúry. Pracovníci knižnice hovoria, že šírenie irackého umenia a literatúry je kľúčové v boji s terorizmom. V nedávnych mesiacoch knižnica darovala 2500 kníh zo svojich fondov knižniciam v provincii Dijála, kde iracké sily dobyli nazad mestá obsadené Islamským štátom.
Militanti „chcú, aby história zobrazovala ich vlastné názory namiesto toho, čo sa v skutočnosti stalo. Preto, keď je nejaká oblasť oslobodená, posielame tam knihy ako náhradu za to, čo tam bolo odcudzené alebo zničené. Aby Iračania v tejto oblasti mali prístup k týmto materiálov a boli vždy pyšní na svoje bohaté dejiny,“ uviedol jeden z pracovníkov knižnice.