Svet v tieni jadrových zbraní

Po tom, čo Sovieti prelomili atómový monopol USA v roku 1949, ako prví v roku 1953 vyskúšali oveľa ničivejšiu vodíkovú bombu. Nastúpila éra veľmocenského vyvažovania nazvaná MAD.

11.08.2015 07:00
debata (60)
Skúšobné odpálenie strategickej balistickej... Foto: U.S. NAVY
balistická raketa, trident, odpálenie, raketa Skúšobné odpálenie strategickej balistickej rakety Trident II D-5 z jadrovej ponorky USS West Virginia v Atlantiku.

Skratka MAD (mutual assured destruction / vzájomne zaručené zničenie) po anglicky vo forme mad znamená „šialený“. Toto vyvažovanie fungovalo a stále funguje. Vyskytli sa riziká nasadenia jadrových zbraní počas kórejskej vojny v roku 1950 a najmä karibskej krízy v roku 1962. Oboje rozvážni aktéri zvládli.

Ba v roku 1956 obe jadrové superveľmoci spoločne zabránili rozšíreniu suezskej krízy. „Hriešnikov“, Veľkú Britániu a Francúzsko, to priviedlo k záveru, že musia vybudovať vlastné jadrové sily. Po roku 1960 k nim pribudla Čínska ľudová republika. Koncom 60. rokov Izrael, v 70. rokoch India a Pakistan a nedávno Severná Kórea.

Rozvoj jadrovej výzbroje sprevádzali havárie a falošné poplachy, vždy však s obmedzenými následkami. Rozvahu prejavili vojaci na oboch stranách. Hoci občas chýbalo málo. Spomeňme podplukovníka vo výslužbe Stanislava Jevgrafoviča Petrova, ktorý v septembri 1983 správne vyhodnotil signály vypustenia rakety s jadrovou hlavicou z USA na ZSSR ako falošný poplach.

Zlyhal satelitný varovný systém Oko. Petrov zrušil odvetný úder a zabránil jadrovej vojne – v nervóznej situácii po dosiaľ nevyjasnenom zostrelení juhokórejského dopravného lietadla sovietskou stíhačkou pri Sachaline. Na jednom z vrcholov studenej vojny.

Ponorka amerického vojnového námorníctva USS... Foto: U.S. NAVY
ponorka, USS, Ponorka amerického vojnového námorníctva USS Pennsylvania so strategickými balistickými raketami.

Dvaja veľkí…

Spomenuté jadrové krajiny možno rozdeliť do tri a pol skupiny. Prvú tvoria jadrové superveľmoci – USA a Rusko. Zosobňujú MAD. Majú tisíce jadrových hlavíc (bômb, náloží)- zhruba po 6 500 až 10-tisíc podľa čísel z roku 2014. Mení sa to podľa údržby, modernizácie a konzervácie, operačných je asi 1 600 na každej strane. A s platformami strategickej triády: rakety v podzemných silách a mobilné, rakety a bomby na bombardéroch a rakety na ponorkách. Taktické jadrové zbrane sa podľa potreby dajú inštalovať aj na stíhacie lietadlá, križujúce strely, špeciálne upravené delá, torpéda atď. Existujú aj „batôžkové“ verzie.

Ani USA, ani Rusko prakticky nemôžu dosiahnuť kritickú jadrovú prevahu nad tým druhým. Aj keď sa o to viackrát pokúsili a pokúšajú. Nejde iba o to, čo obe strany o sebe vedia. Niektoré aj kľúčové veci objektívne zostávajú tomu druhému skryté (ak sa nenájde zradca). Výsledná neurčitosť je pozitívna, lebo upevňuje MAD, akokoľvek môže byť nepríjemná tomu, kto sa snaží zmeniť status quo.

Platí tiež, že doterajšie pokusy s protiraketovou obranou sú skôr neúspešné. Znejú kvalifikované hlasy, že sa pokúšajú o fakticky nemožné. Obranné rakety sa dajú lacno, ale sofistikovane „zmiasť“.

…a ostatní

Druhú skupinu tvoria Čína, Veľká Británia a Francúzsko. Majú po 200 až 300 jadrových hlavíc. A potrebné nosiče, rakety, bombardéry, križujúce strely a ponorky. Veľká Británia a Francúzsko jadrové arzenály zmenšili.

V prípade Číny sa očakáva rozvoj nadviazaný na budovanie oceánskeho vojnového loďstva a strategického letectva. Čína jadrovým arzenálom sotva v blízkej budúcnosti dostihne USA či Rusko, iste však zatieni britský či francúzsky arzenál. ČĽR sa stane „jadrovou superveľmocou čakateľkou“. Jej útočná sila prvého úderu bude obmedzená, ale získa faktickú imunitu voči úderu odinakiaľ, lebo bude schopná účinnej odvety.

V tretej skupine sú India, Pakistan a Izrael. Všetky tri krajiny disponujú okolo 100 jadrovými hlavicami, prvé dve otvorene, tretia to ani nepriznáva, ani nepopiera. Nosičmi sú lietadlá a rakety vypúšťané zo súše i z plavidiel vrátane ponoriek. Izrael má nemecké dieselelektrické kvázinosiče križujúcich striel a upravených rakiet, India robí skúšky s prenajatou ruskou jadrovou ponorkou a chystá stavbu vlastných ponoriek.

Pakistan preveruje ako alternatívu ponorky s pohonom nevyžadujúcim vzduch z Francúzska a Číny. Plánuje aj vlastnú jadrovú ponorku. „Triapoltú“ skupinu tvorí Severná Kórea. Má asi 10 jadrových hlavíc, nie je však jasný ich operačný stav.

Nevedno, ako je na tom s nosičmi. Hrozbu, ktorú to predstavuje, neslobodno podceňovať, ale ani preceňovať. Určite to nie je dôvod na budovanie protiraketovej obrany a narušenie MAD. Nie je ním ani potenciál Iránu, čo konštatovala aj nedávna správa izraelskej tajnej služby.

My v jadrovom svete

Popri spomenutej deviatke je na svete azda až vyše 30 ďalších krajín schopných zostrojiť jadrové zbrane. Vrátane Slovenska. To neznamená, že by sa o čosi také usilovalo. Sme členská krajina NATO. Strategicky nás chráni jadrový dáždnik spojencov, USA, Veľkej Británie a Francúzska. Kultúrne patríme k Západu, hoci máme množstvo restov z minulosti. Prakticky na všetko chýbajú zdroje, čo zmierňujú eurofondy. Globálna nestabilita je pre nás nebezpečná, sme priblízko jednej z trecích plôch. Podobne sú na tom iné krajiny NATO, zvlášť menšie.

Jadrová realita je aktérom jasná. Do spravodajských služieb sa investujú miliardy. Konflikt s atómovými zbraňami by si vyžiadal stovky miliónov mŕtvych. Ušetrený by tentoraz nebol nik. Nijaká analógia s minulosťou nie je dokonalá. No je jasné, že prekročenie istých línií, hoci nie s cieľom vyvolať jadrový konflikt, ale len „zadržiavať“ možného protivníka politicky a ekonomicky, môže narušiť MAD a vyvolať skazonosnú obrannú reakciu.

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba
Viac na túto tému: #jadrové zbrane
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy