K rekordom patrí aj predajnosť knihy samotnej – doteraz sa jej predalo vyše 130 miliónov kópií v 100 krajinách (hranica 100 miliónov predaných výtlačkov padla v roku 2003). Kniha bola preložená do 25 jazykov. Konkurujú jej napríklad Biblia, Harry Potter či Pán prsteňov.
Nápad vydať knihu sa zrodil v roku 1951, keď sa Sir Hugh Beaver, výkonný šéf pivovaru Guinness, zúčastnil na love v Írsku a nikto z prítomných netrafil letiaceho kulíka zlatého. Rozvírila sa debata, či je to najrýchlejšie lietajúci vták v Európe. Beaverovi napadlo, že kniha poskytujúca odpovede na podobné otázky by mohla byť užitočná.
V roku 1954 sa preto obrátil na londýnsku informačnú agentúru dvojčiat novinárov Norrisa a Rossa McWhirterovcov, aby sa pokúsila takúto knihu zostaviť. Premiérový výtlačok na 198 stranách bol zviazaný 27. augusta 1955 a stal sa vianočným bestsellerom.
Ďalší rok bola kniha vydaná v USA, kde sa jej predalo až 70 000 výtlačkov. Nasledovalo vydanie francúzske (1962), nemecké (1963), japonské, španielske, dánske a nórske (1967) a postupne publikácia vyšla v mnohých ďalších jazykoch. Obsah je vo všetkých mutáciách rovnaký.
V Česku Guinnessove svetové rekordy prvýkrát vyšli v roku 1955, o 21 rokov neskôr sa potom slávna kniha dočkala prvého prekladu do češtiny. Znovu sa v slovenskej verzii objavila v roku 1990, od roku 1995 vychádza v slovenskej verzii už každoročne.
V súčasnosti archívy Guinnessových rekordov obsahujú vyše 40 000 záznamov, pričom každý rok pribudne asi 1 500 nových. Tím, ktorý ich spracováva, starostlivo preveruje ich vierohodnosť. Slúži na to svetová sieť kancelárií (New York, Tokio a Peking) a ďalšie zastúpenia.
Na úspech knihy sa „nalepilo“ množstvo lokálnych zaznamenávateľov rekordov a televíznych show. „Každý je potenciálny rekordér,“ znelo hlavné heslo pridružených exhibícií. Vznikli takisto aj múzeá.
Rekordy sú usporiadané do niekoľkých kategórií: človek, živá príroda, krajina, vesmír, veda, umenie a zábava, architektúra, technika, hospodárstvo, nezvyčajné činy, spoločnosť, šport alebo hry. Pribúdajú však aj kategórie nové a špecializovanejšie.
Okrem klasických rekordov, ako je najstarší, najvyšší alebo najťažší človek na svete, sa v Guinnessovej knihe objavujú aj bizarné kuriozity. K nim patrí napríklad muž s najviac bielizňovými štipcami na tvári, najväčší pochod „zombies“ či rekordér s najviac švábmi v ústach. V roku 2005 ustanovila Guinnessova spoločnosť 9. november ako Svetový deň guinnessovských rekordov. Je to tiež deň každoročného vydania knihy.
V knihe je zaznamenaných aj niekoľko počinov, ktorých autormi sú slovenskí rekordéri. Je to napríklad najvyšší hráč NHL Zdeno Chára, najdlhšie pôsobiaci dirigent Viliam Karmažin či Antónia Kozáková so zbierkou servítok v počte 75-tisíc kusov.
„Guinnessovka“ má však aj svojich kritikov, ktorí poukazujú na fakt, že ľudia v honbe za rekordmi často riskujú svoje zdravie a životy.