Atentáty v Bangkoku: domnienky a nekompetentnosť

Takéto útoky si Bangkok nepamätá. Aj keď 12-miliónová thajská metropola už zažila momenty napätia, politického násilia i menšie nálože, explózie takého rozsahu sú bezprecendentnou raritou. Vo väčšinovo budhistickej krajine si ešte nikto nedovolil tak otvorene zaútočiť na náboženský chrám, akým je hinduistická svätyňa Erawan venovaná bohovi Brahmovi.

02.09.2015 15:00
debata (1)
Smútok za obeťami útoku, aký by vraj Thajčan... Foto: SITA/AP
Thajsko, smútočné zhromaždenie, Bangkok Smútok za obeťami útoku, aký by vraj Thajčan nikdy nespáchal.

Denne tam prúdia tisíce Thajčanov i turistov. Bilancia 20 mŕtvych a ďalšie desiatky zranených preto musela byť dobre naplánovaná i mienená. Štvrť Ratchaprasong je navyše jednou z najrušnejších, plná nákupných centier, hotelov, ale aj kancelárií a luxusných apartmánov. O to väčšiu ranu Thajsko utŕžilo.

Povesť relatívne bezpečného veľkomesta je pre Bangkok minulosťou a dosah isto pocíti aj turizmus, ktorý prináša do thajskej ekonomiky miliardy dolárov. V „Meste Anjelov“, ako Bangkok zvyknú nazývať, sa niečo zlomilo. Strach zo stále neznámych útočníkov a paranoja z ďalších násilných incidentov by sa teraz v tomto megameste dali krájať. Hustú atmosféru umocňujú aj klebety – niektorí vravia, že útoky na svätyňu Erawan sú predzvesťou niečoho oveľa väčšieho.

Amaterizmus thajskej vlády a prví podozriví

Aj keď útočníci sa k atentátom a dôvodu stále neprihlásili, thajská polícia v uplynulých dňoch dosiahla až nevídaný pokrok vo vyšetrovaní. Zatkla niekoľko podozrivých – najskôr muža s tureckým pasom a ďalšími falzifikátmi cestovných dokladov, ktorý záhadne svojim susedom prenajímal štyri byty v obytnej časti na okraji hlavného mesta.

Pri thajsko-kambodžských hraniciach zase polícia zaistila muža, ktorý má byť vraj hlavným podozrivým podľa indentikitu na základe záberov z bezpečnostných kamier. Bombu podľa videozáznamu v svätyni Erawan nechal v batohu vyšší, štíhly muž v žltom tričku, v okuliaroch. Zábery sú však veľmi rozmazané a identikit polícia vytvorila podľa výpovede taxikárov, ktorí tohto muža údajne viezli do a zo svätyne Erawan.

Najnovšie zatknutia vyvolali pozitívne ohlasy po celej krajine. V utorok thajský premiér a šéf vojenskej junty Generál Prayuth Chan-Ocha vyhlásil: „Musíme ešte urobiť veľa testov, DNA a podobne. Vidím to však pozitívne a verím, že sme našli správneho človeka.“ Necelých 24 hodín po tomto vyhlásení polícia potvrdila zhodu odtlačkov prstov muža zatknutného na hraniciach s tými z nálože v svätyni Erawan.

Postup thajskej polície je však od začiatku kontroverzný. Miesto tragédie vyčistili príliš rýchlo a len deň po tom už do nej vpustili verejnosť. Pri prezentácii dôkazov proti prvému podozrivému tiež polícia prezentovala samovražednú vestu s náložami, ktorá však v prípade vôbec nefigurovala. Tiež nie je nikomu jasné, na základe čoho si polícia vytypovala podozrivého na thajsko-kambodžských hraniciach, ktorého odtlačky sa zhodujú s tými svätyni Erawan. Odkiaľ polícia má DNA útočníka v žltom tričku, tiež nie je známe.

V kauze navyše figurujú peniaze. Za vytvorenie identikitu podľa výpovede taxikárov vraj zaplatili väčšiu sumu jednému z vodičov ako odmenu. Na hlavu útočníka vypísali odmenu milión bahtov (v prepočte 25-tisíc eur), čo rozpútalo vlnu udávania najmä cudzincov. Odmenu neskôr zvýšili na tri milióny bahtov, na ktoré sa poskladal policajný šéf – milión bahtov – a jeho „priatelia“. Krátko na to si thajská polícia udelila odmenu sama – 3 milióny bahtov putovali vyšetrovaciemu tímu za nájdenie údajného útočníka na hraniciach s Kambodžou.

Policajti vyšetrujú miesto útoku po explózii. Foto: SITA/AP
Thajsko, Bangkok, explózia Policajti vyšetrujú miesto útoku po explózii.

Sociálnymi sieťami a od kritickejších blogerov sa preto šíria názory, že vyšetrovanie v rukách thajskej polície a úradov je fraška. Rýchle nájdenie vinníka, aby politici a lídri „nestratili tvár“ je v thajskom súdnom systéme a u skorumpovanej polície častým javom. Nastraženie dôkazov v kriminálnych prípadoch, aby polícia rýchlo vyriešila prípady s medzinárodným dopadom, totiž nie je v krajine žiadna rarita.

Momentálne v Thajsku zúri medzinárodná kauza odvolania sa dvoch barmských robotníkov, ktorých obvinili z vraždy mladého britského páru na ostrove Koh Tao. Barmčanov vraj polícia mučila, aby sa priznali, a testy DNA spolu s dôkazmi boli zmanipulované.

Šesť teórií a faktor vojenskej junty

Častá nekompetentnosť a korupcia v thajskej polícii preto vytvárajú u mnohých obavy z toho, aké transparentné vyšetrovanie je a, či nedošlo k nájdeniu obetného baránka, ktorý zapadá do jednej z teórii, kto mohol byť za útokmi. Podozrivý s tureckým pasom totiž hrá do karát jednej zo šiestich možností, ktoré sa po útokoch vo svätyni Erawan skloňovali.

Thajská vláda pred niekoľkými týždňami deportovala viac ako sto moslimských Ujgurov späť do západnej Číny ako ilegálnych imigrantov. Zväčša ženy a deti, ktoré boli na úteku pred asimiláciou Pekingu v provincii Sin-ťiang, sa tak museli vrátiť do domoviny a nik netuší, aký trest ich tam mohol stihnúť. Turkická menšina chcela získať politický azyl v Turecku, kde Turci i Ujguri v reakcii takmer zapálili thajskú ambasádu. Viacerí bezpečností analytici preto polemizovali, či to nebol dôvod na odvetu voči Thajčanom priamo v srdci Bangkoku.

Hinduistická svätyňa Erawan je navyše populárnou destináciou pre čínskych turistov, ktorých pri explózii zahynulo hneď niekoľko. Thajská polícia navyše vyhlásila: „Takúto bombu predtým v Thajsku nik nepoužil.“

Čím jasne živila predstavu, že útočníci môžu byť cudzinci. Avšak Ujguri nemajú kapacitu na takéto útoky. V Číne útočia ojedinele a skôr nožmi, alebo autami. Čínska vláda ich síce zvykne nazývať teroristami a národnou hrozbou, avšak jej úmysly asimilovať Ujgurov podobne ako Tibeťanov ukazujú evidentné postranné úmysly.

Prví podozriví však podľa polície môžu byť príslušníkmi gangu pašerákov ľudí, ktorý zabezpečuje ilegálnu migráciu Ujgurov z Číny cez Thajsko do Turecka. Pomáhať im mali vraj aj thajskí moslimovia, ktorí sú momentálne v Turecku a na zozname hľadaných.

Moslimovia a radikálny islam

Moslimovia a radikálny islam sú ďalšou z teórií, kto mohol na hinduistický chrám zaútočiť. Okamžite po explóziách sa v thajských, zahraničných i slovenských médiách poukazovalo na malajských moslimov. Na juhu Thajska sa už viac ako desaťročie odohráva násilný konflikt o autonómiu malajského etnika. BBC a iné medzinárodné médiá okamžite skloňovali moslimský extrémizmus, no ako sa zdá predčasne a celkom stereotypne.

Na juhu Thajska sú totiž aktívni malajskí separatisti, nie islamskí radikáli. Malajci bojujú za nezávislosť provincií, ktoré kedysi patrili k Malajskému sultanátu, no po odchode britských kolonizátorov Thajsko toto územie zhltlo. Od roku 2004 si konflikt medzi malajskými separatistami a thajskou armádou vyžiadal viac ako 5– tisíc mŕtvych – väčšinou civilistov.

Separatisti útočia streľbou z motoriek i bombami, no len málokedy dôjde k otvoreným bojom, keďže thajská armáda má na juhu zásadnú prevahu. Ozbrojené malajské bunky sú aj dosť zle organizované a často útočia jednotlivci a malé skupiny. Takmer výlučne sa útoky sústredia v provinciách Pattani, Yala, Narathiwat, Songhkla a Sonkhu, priamo v Bangkoku nikdy malajskí separatisti neútočili. Amnesty International i Human Rights Watch tiež už vo svojich správach upozorňujú na rozsiahle porušovanie ľudských a občianskych práv malajského etnika. Na tento kontext médiá hystériou okolo islamských radikálov úplne zabudli.

Malajci nemajú právo používať vlastný jazyk, zostavovať si školy. Ich islamské inštitúcie čelia raziám armády, a štátna správa i verejné služby preferujú thajských budhistov – dokonca aj v oblastiach, kde je Malajcov väčšina. Etnikum je tak ťažko marginalizované, ekonomicky i spoločensky diskriminované.

Vláda v Bangkoku juh krajiny rieši ako bezpečnostný, nie spoločenský či sociálny problém. Súčasnej vojenskej vláde by sa isto hodilo, ak by útočili práve malajskí separatisti, keďže armáda by si mohla vydobiť tučnejší rozpočet i viac kontroly a tvrdej vlády na juhu. Avšak aj armádny Generál Udomdej Sitabutr potvrdil: „Tieto explózie nemajú žiadnu podobnosť s incidentmi na juhu.“

Cudzí alebo domáci útočníci?

Ostatní moslimovia v Thajsku, dohromady je ich menej ako 10 percent, sú zväčša dobre integrovaní. Islamský extrémizmus, ako ho poznáme z Pakistanu či z útokov v Londýne či Madride, v Bangkoku nemá mať kde svoj pôvod. Viacerí však práve preto poukazovali na zahraničných „radikálnych moslimov“.

Thajská vláda navyše takmer od začiatku naznačovala, že by malo ísť o cudzinca. Toto je vo svetle thajského nacionalizmu typické. Útok na hinduistický chrám a taká masová vražda sa nedá považovať za „thajskú“ črtu.

V krajine sa zvykne hovorievať „Thajčan by (to či ono) nikdy nespravil“. Dokonca aj thajský analytik, otvorený odporca vojenskej junty a profesor na Kjótskej univerzite v Japonsku Pavin Chachavalpongpun tiež vyhlásil: „Miesto a rozsah útoku nenaznačujú, že by išlo o domácich útočníkov.“ Aj preto sa teória o Ujguroch tak dobre uchytila.

Navyše muž z bezpečnostnej kamery, ktorý v Erawane nechal batoh s náložou, bol po vypočutí svedkov vyobrazený na identikite ako „cudzinec“ – s kučeravými vlasmi, väčším nosom a akýmsi „blízkovýchodným“ vzhľadom, thajské médiá ho skloňovali aj ako „bieleho Araba“.

To rozprúdilo ďalšie možnosti: Islamský štát, al Kajdá, džihádisti. Reuters citoval Angela Rabasu, experta na islamský militantizmus: „Tieto skupiny rýchlo a čoraz viac expandujú do Juhovýchodnej Ázie.“ Ale tieto skupiny predsa takmer vždy deklarujú, že išlo o ich útok. Rabasa sám svoje domnienky nakoniec stiahol. Tieto unáhlené súdy na margo moslimov zmizli rovnako rýchlo, ako sa vôbec začali. Nakoniec aj thajská vláda po niekoľkých dňoch priznala, že „v Bangkoku nešlo o medzinárodný terorizmus“.

Pretrvávajúca kríza v Thajsku

O to šokujúcejšie je, že len hŕstka médií a analytikov vôbec spomenula a poukázala na pretrvávajúcu politickú a spoločenskú krízu v Thajsku, ktorá v uplynulých rokoch eskaluje v násilné incidenty. Pritom aj hovorca thajskej vojenskej vlády Major Generál Sansern Kaewkamnerd takmer ihneď po útoku pripomenul, že by autormi mohli byť prívrženci (demokraticky) zvolenej vlády Šinawatrovcov, ktorú vlani (opäť) zvrhla armáda.

Takzvané červené košele sú odporcom thajskej armády a súčasnej vojenskej junty, ktorá im v podstate bráni vládnuť napriek tomu, že majú vo voľbách väčšinu. Rivalita medzi červenými košeľami zväčša z chudobného severovýchodu krajiny a žltými elitami a vychádzajúcou strednou vrstvou, ktoré podporujú palác i vojenský prevrat, trvá už takmer desaťročie. Odkedy v roku 2006 thajská armáda zvrhla skorumpovaného premiéra Thaksina Šinawatru, červení a žltí si kontrujú masovými protestami i politickým násilím – streľbami i miniexplóziami.

Socha Brahmu s tvárou poškodenou črepinou bomby. Foto: SITA/AP
Brahma, socha Socha Brahmu s tvárou poškodenou črepinou bomby.

Tie najväčšie protesty červených v roku 2010 vyvolali tvrdý zásah armády, pri ktorom „horelo“ to isté komerčné centrum Bangkoku, kde sa teraz útočilo – Ratchaprasong. Zrážky si vyžiadali viac ako sto mŕtvych, väčšinou civilistov. Červení sa tak stali priamymi oponentami thajskej armády a tradičných elít v krajine – bohatých, rojalistov a žltých nacionalistov.

Na thajských sociálnych sieťach však mnohí zavrhli túto teóriu so slovami: „Aj na červených by toto bol príliš krutý útok. Žiadny Thajčan by nezaútočil na náboženský chrám.“

Okrem červených však podľa niektorých mohli útočiť aj iní odporcovia vojenskej diktatúry, ktorí nenesú farbu žiadneho politického tábora. Tento argument však nikdy nezískal na popularite, keďže v histórii Thajska sa nikdy podobne krvavý a ničivý útok odporcov vojenského prevratu neudial. Thajsko malo vo svojej modernej histórii od roku 1932, dvadsať pokusov o vojenský puč, z toho 12 úspešných.

Samotnej vojenskej junte by všake obe posledné teórie hrali do karát. Odkedy generál Prayuth Chan-Ocha prebral vedenie v krajine pred vyše rokom, červení i bezfarební bojovníci za demokraciu boli na muške politických represií a procesov v mene „zmierenia národa“.

Ak by za útokom stáli práve odporcovia a kritici junty, vojenská diktatúra by získala ešte väčšiu relevantnosť zostať dlhšie pri moci, čo najdlhšie odďaľovať voľby a ešte viac priostriť v kontrole politiky i spoločnosti. A práve tu sa zrodila posledná, azda najviac kontroverzná teória, kto mohol byť za útokmi.

Thajský bloger a analytik z bezpečia Nemecka Saksith Saiyasombuth pre britské a francúzske médiaá priznal: „Treba sa pozrieť aj na to, kto najviac vyťaží z tohto beštiálneho útoku. V mene bezpečnosti teraz vojenská diktatúra môže ešte viac priostriť v represii občianskej spoločnosti, médií i internetu. V mene bezpečnosti a v atmosfére strachu sa zákony okliešťujúce občianske slobody schvaľujú ľahšie.“

Červené košele a prívrženci zosadeného expremiéra Thaksina išli ešte ďalej a poukázali na možnosť, že v Bangkoku zinscenovala útoky práve vojenská junta, aby získala legitimitu vládnuť čo najdlhšie. A vraj by ľahko mohla atentát zvaliť práve na červených. Viacerým sa zdá podozrivé, ako rýchlo polícia vyčistila miesto útoku a či sa nezbavila dôkazov. Thajská vláda však útokmi viac stratí ako získa – dosah zrejme pocíti turizmus, keďže pri útoku zahynulo deväť cudzincov, a tým pádom aj ekonomika, ktorá z turistov ťaží miliardy dolárov ročne.

Sebaklam v nacionalistickej spoločnosti

A tak dnes je okolo atentátov v Bangkoku viac otáznikov, ako odpovedí. Posledná verzia thajskej vlády bola, že nešlo o medzinárodný terorizmus. Národný policajný šéf Somyot Poompanmoung vyhlásil, že „išlo o domácu tero­ristickú sieť“, čím opäť poprel všetky predošlé vyhlásenia i samotný identikit „blízkovýchodne vyzerajúceho muža.“.

Tento postoj minulý týždeň vyvrátili zatknutia prvých podozrivých. Navyše thajské úrady bežne ignorujú, že krajina je etnicky oveľa pestrejšia, ako priznáva oficiálne thajsko-budhistický status quo armády, paláca i nacionalistickej propagandy, ktorá sa šíri na všetkých úrovniach spoločnosti – v školstve, štátnej správe i televízii.

Lov na neznámeho muža s batohom pokračuje, no viacerí naznačujú, že odvádza pozornosť od oveľa dôležitejších súvislostí. Bomba totiž nevybuchla len vo svätyni Erawan, ale aj na zastávke riečnej MHD Sathorn Pier, ktorú denne použijú tisíce Thajčanov i turistov. Aj keď sa tam nik nezranil, viacerí sa obávajú, že tieto incidenty sú predzvesťou niečoho väčšieho a horšieho. „Niečo sa chystá,“ klebetí sa v Bangkoku.

Uplynulý rok viacerí analytici varovali, že ak bude thajská vojenská diktatúra pokračovať v potláčaní politickej a spoločenskej krízy represiami a naďalej vládnuť železnou päsťou, jej kritici i politickí odporcovia – najmä tí, ktorých armáda zosadila – sa presunú do podsvetia a uchýlia sa k ilegálnemu boju i násilnému útokom.

Novinár a komentátor Pravit Rojanaphruk, ktorý napriek hrozbe vojenského procesu a represálií junty naďalej otvorene kritizuje juntu, napísal: „V spoločnosti, kde sú ľudia naučení veriť bez pochybností a nedokážu kriticky rozmýšľať, môže byť príliš ťažké spýtať sa PREČO, pokiaľ ide o motív atentátnika. Uspokoja sa radšej s nekonečným preklínaním neznámeho agresora.“

Thajsko podľa neho teraz potrebuje najmä racionalitu a logiku namiesto predsudkov a emócií, keď na mieste tragédie ešte stále cítiť prach z trosiek a takmer neuschla krv po roztrhaných telách nevinných obetí. Ktokoľvek je totiž za atentátmi v Bangkoku, tie prišli práve v čase, keď mnoho Thajčanov muselo nútene opustiť domovinu a uchýliť sa do exilu, pretože nemohli otvorene vyjadriť svoj názor na súčasnú vládu, politiku a stav spoločnosti.

Ako povedal nebojácny novinár Pravit Rojanaphruk: „Nikto by nemal byť zatknutý len za to, že mierumilovne vyjadrí svoj názor.“ A práve to sa uplynulý rok vojenskej diktatúry v Thajsku každodenne deje.

Z najväčšej demokracie v Juhovýchodnej Ázii vojenská diktatúra

Dnešná kríza v Thajsku pramení z desaťročí kastovej spoločnosti, ktorá sa rozdeľovala na bohatú hŕstku v mestách a chudobnú väčšinu na vidieku. Kým tá druhá skupina zásobovala Bangkok ryžou, vodičmi a slúžkami, prišiel postupne k moci politik populista, ktorý si zanedbávanú väčšinu všimol a pritiahol si ju na svoju stranu tak, ako dovtedy dokázal len kráľ.

Vplyv a popularita Thaksina Šinawatru mu zaručili potrebné hlasy a demokracia v Thajsku sa zvrhla na korporátnu vládu skorumpovaného líblinga červených košieľ. Oproti nim stoja žltí – nacionalisti, rojalisti, Južania, no najmä Bangkokčania.

Pre popularitu Thaksina a jeho rodinného klanu, ktorý opakovane vyhráva voľby, thajské elity a stredná vrstva nie sú presvedčení o tom, že demokracia je najlepší politický systém, lebo zrazu prestala slúžiť tradičným elitám – palácu, oligarchickým rodinám a armáde. Ľud sa dostal k slovu – i keď cez rovnako manipulatívne elity – Thaksina a jeho rodinu.

Vojenské prevraty sú tradičným sprievodným javom na thajskej politickej scéne. Vždy, keď to vláda „prestrelí“, armáda preberie moc a dohodne sa politický kompromis. To však tentoraz fungovať nebude. Aj keď vojenská junta argumentuje zmierovaním rozdeleného národa, reformy sú autoritatívne.

Budhistickí mnísi sa modlia za obete explózie v... Foto: SITA/AP
Thajsko, Bangkok, explózia, budhistickí mnísi Budhistickí mnísi sa modlia za obete explózie v Bangkoku.

Médiá a kritici sú umlčiavaní Červené košele na chudobnom saeverovýchode sú dnes prevychovávané v špeciálnych táboroch „zmierenia“, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani Severná Kórea. Generál Prayuth Chan-Ocha nastoľuje až utopistickú propagandu „šťastia thajského národa“. Thajsko sa podľa neho má preniesť ponad vzájomné rozdiely a zomknúť sa pre dobro všetkých Thajčanov.

Kritika vlády a vojenskej junty či protesty za demokraciu nie sú vítané a verejné zhromaždenia úplne zakázané. Akademická pôda sa rozdeľuje na konzervatívcov a prenasledovaných liberálov. Jednotlivci či skupiny, ktoré sa odvážili protestovať, vrátane študentov a mladých ľudí, skončili na armádnych základniach na nekonečných vypočúvaniach – bez obvinenia, bez procesu.

Iní mali menej šťastia a odsúdili ich na väzenie za porušenie represívnych zákonov. Pre tiché protesty s revolučnými knihami je dnes v Thajsku napríklad zakázaná novela 1984 Georga Orwella. Ak ju demonštratívne vytiahnete na verejnosti, môžu vás ľahko odvliecť policajti i agenti v civile. Odpor a kritika sa dnes v Thajsku jednoducho nenosia.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #útoky #Thajsko #Bangkok