Africké dievčatko na prvý pohľad vyzerá, akoby bolo obézne. Veľké bruško, okrúhla tvár. Nie okrúhla, opuchnutá. Je to príznak závažnej podvýživy, nedostatku bielkovín, ktorý sa spája s opuchmi a so zadržiavaním vody. Hovorí sa tomu kvašiokor. Docent Rastislav Maďar alebo „doktor Rasti“, ako ho na misiách domáci volajú, videl už takýchto detí stovky. A spomenie si na ne vždy, keď hľadí na svojho 5-ročného syna Dominika, ktorý mal to šťastie, že sa narodil v inom, lepšom svete.
Podvýživa spôsobuje opuchy
V našich nemocniciach je podvýživa následkom ťažkých onkologických chorôb alebo ochorení tráviaceho systému. V africkom Malawi je podvýživa prvotnou príčinou vážnych zdravotných problémov. „Podvyživené deti majú vážne narušený imunitný systém, a tak ľahko podľahnú aj banálnej infekcii, ktorá v našich podmienkach nie je problémom,“ hovorí predseda združenia International Humanity, ktorého členmi sú mnohí lekári. Bez nároku na honorár vo svojom voľnom čase chodia pomáhať do najrôznejších kútov sveta, sami riskujú infekcie a rôzne tropické choroby. Rozdávajú týmto deťom mliečne kaše, probiotiká a multivitamíny od sponzorov. Do budúcnosti opäť zvažujú rozdávanie diek, moskytiér, sóje na výsadbu.
„Mali by sme im dať šancu, aby sa vôbec dožili dospelosti. Poskytujeme bezplatnú zdravotnú starostlivosť, a záujem ľudí je obrovský. Na niekoľko lekárov pripadá niekoľko stoviek pacientov denne. Mnohí Malawijčania vidia skutočného doktora po prvýkrát v živote a prichádzajú so všetkým možným – od vysokého tlaku cez astmu, epilepsiu, veľké množstvo infekčných ochorení až po úrazy a popáleniny. 95 % stavov zvládame vyriešiť priamo na mieste, pre zvyšok potrebujeme lepšiu diagnostiku a hospitalizáciu.“ Aj to je dôvod, prečo v malawijskej oblasti Fanuel neďaleko hranice so Zambiou vyrástla nemocnica, ktorej základný kameň bol položený pred dvoma rokmi. Česi a Slováci však v tejto oblasti pomáhajú už štvrtý rok.
Foto: International Humanity
„Po rokoch improvizovanej terénnej medicíny je pre nás táto nová nemocnica niečo úžasné,“ pokračuje doktor Rasti. Je to obrovská výhoda nielen pre pacientov, ktorých je možné hospitalizovať a intenzívne liečiť. Budova ponúka nocľah aj tým, ktorí prišli neskoro večer a netrúfajú si na ďalekú pešiu cestu domov. A to dokonca na posteliach s matracmi, aké nemajú ani doma!
Ide najmä o matky s deťmi. Je to však výhodou aj pre lekárov, ktorí nemusia ambulovať potme, s lampou umiestnenou na čele, nad hlavou im nelietajú veľké netopiere, nepráši sa a nefúka. Priam luxusné podmienky v oblasti, kde nie je elektrický prúd ani tečúca voda a v noci teplota klesá k piatim stupňom Celzia. Elektrický prúd pre stropné svetlá nemocnice či iné prístroje poskytujú solárne panely, je ich však stále málo. Zdrojom vody je zatiaľ dedinská studňa, v areáli však čoskoro pribudnú dve ďalšie, pričom jedna bude mať filter na pitnú vodu.
Medicínsky stredovek
Na miestnom trhu sa „doktor Rasti“ stretol s miestnym šamanom. „Čím viac pozornosti miestnych priťahovala prítomnosť belochov v jeho stánku, tým väčšie bludy všetkým rozprával,“ spomína docent Maďar. „Nikto z miestnych sa však neodváži šamanovi odporovať. Predával rôzne byliny a kôru stromov okrem iného aj proti urieknutiu, na zamilovanosť a podobne. Kúpil som si od neho tridsať guľôčok v štyroch farbách – žltá na krvný tlak, modrá na žalúdok, červená na bilharziózu a biela na potenciu. Dám ich na chemickú analýzu,“ smeje sa. „Keby aspoň tá biela fungovala, šaman by už musel byť milionárom s vlastným lietadlom a nemusel by navštevovať miestne trhy. Na plagáte mal pod svojím menom nakreslenú bosorku letiacu na metle, a myslím, že tento obrázok dokonale vystihuje odbornú podstatu jeho profesionálnej kariéry.“ Medicínsky stredovek.
Rozpráva aj o tom, že zo starších ľudí prakticky nikto nepozná svoj vek. „Jedna pacientka nám povedala informáciu od rodičov, vraj v roku, keď sa narodila, bolo v Malawi strašne veľa kobyliek. Iní svoj vek len odhadujú a často nepochybne uvádzajú aj o 10–20 rokov menej. 60-ročný človek vám povie, že má štyridsiatku, asi sa ho na vek naposledy pýtali pred dvadsiatimi rokmi.“ Pretože nikto z miestnych nemá hodinky, čas užívania lieku označujú symbolmi slnka a mesiaca na obale. Tunajší pacienti sú navyše veľmi trpezliví a vďační. Väčšina z nich čaká bez jedla aj celý deň, kým sa dostanú na rad.
Foto: International Humanity
„Deťom sa snažíme dávať aspoň multivitamíny a pitnú vodu. Nikdy sme nepočuli výčitky či sťažnosti. Zaviedli sme lístkový systém s číslami, ale nefungovalo to. Aj tak stáli či sedeli v rade za sebou pred dverami každej z troch ordinácií. A my sme každý deň ordinovali tak dlho, kým boli pacienti, pričom akútne prípady sme brali vždy prednostne.“ Spomína si na staršiu pacientku, ktorú chorú, s veľkými bolesťami, priviezli na bicykli po prašných cestách plných výmoľov. Cesta trvala šesť hodín.
„Aj každý z nás zažil okamihy, keď siahol na dno svojich síl. Lenže pre nás to bola časovo obmedzená skúsenosť, zatiaľ kým miestni žijú v týchto podmienkach po celý svoj život,“ dodáva doktor Rasti. „Mám úctu ku ľuďom, ktorí bojujú s nepriazňou osudu deň za dňom. Rodičia nemajú istotu, že ich deti prežijú ďalšie mesiace. Nikto z nás to nechce zažiť, ale radšej si tú bezmocnosť ani nepredstavujeme. Fámy o potravinovej humanitárnej pomoci Afrike sú len mediálne klišé. Drvivá väčšina týchto ľudí nikdy nijakú pomoc neuvidí. To, čo robíme, robíme v mene humanity, empatie, v mene základných znakov obyčajnej ľudskosti. A chcel by som, aby nás bolo čo najviac.“