Výtvarné nadanie dedia Hudekovci ako ozajstný rodinný poklad

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci, v ktorom prináša príbehy o ľuďoch, ktorí sú vo svojej oblasti výnimoční. Aj keď nemusí ísť o mimoriadne známe osobnosti. Aktuálny príbeh je o rodine Hudekovcov, v ktorej je dedičným znakom maliarsky talent.

14.11.2015 08:00
 4779892 Foto: ,
Rodina maliarov. Zľava Jozef Hudek (83), jeho dcéra Alena Teicherová (51) a Hudekova vnučka Mária Hudeková (13), Teicherovej neter.
debata (1)

Jozef Hudek (83) začal maľovať ako dvadsaťročný, jeho dcéra Alena Teicherová (51) ako trinásťročná. Jeho vnučka Mária Hudeková (13), neter Aleny Teicherovej, sa v maľovaní práve rozbieha. Všetci traja majú teraz v Považskej Bystrici spoločnú, trojgeneračnú výstavu obrazov. Sú hrdí na to, že môžu vystavovať v spoločnosti tých ďalších dvoch autorov. Nezdá sa, že by to hovorili iba preto, že sú rodina. Jednoducho majú radi pekné veci, a obrazy všetkých troch generácií sú skutočne pekné.

Keď maľuje, nesmie ani mucha preletieť

Najstarší z rodiny maliarov zistil, že má talent, ako žiak meštianky. V škole vtedy namaľoval typickú chalúpku slovenského vidieka, dreveničku, a tento obrázok sa riaditeľovi veľmi zapáčil. Potom sa vydávala jeho sestra, tak jej ako svadobný dar namaľoval zátišie s kvetmi orgovánu. Svadobný dar mal veľký úspech, a to ho povzbudilo. Občas niečo namaľoval, len tak pre radosť – svoju, aj obdarovaných.

„Od roku 1952 som začal maľovať naplno, ale aj dovtedy som sem-tam niečo namaľoval. Vtedy neboli také možnosti ako teraz. Pomôže mi dcéra, kúpi mi farby aj plátno, maľovanie ide do peňazí. Maľujem teda vyše 60 rokov, koľko obrazov som za ten čas namaľoval, to si netrúfam ani odhadnúť, a zistiť sa to nedá,“ vraví Jozef Hudek.

V jeho rodinnom dome v Domanižskej Lehote neďaleko Považskej Bystrice stále majú vystavený aj obraz, ktorý namaľoval svojej terajšej manželke, keď s ňou začal chodiť. Doteraz je mu najväčším radcom a odborným kritikom pri maľovaní. On síce vraví o kibicovaní, ale jej rady si berie k srdcu. Na obraze vždy premaľuje, čo sa jeho manželke nepáči. Rozpráva o nej tak krásne, že jej môžu všetky manželky závidieť.

„Beriem jej pripomienky, ona tomu rozumie. Sama síce nemaľuje, ale výborne varí, jej jedlá sú unikát, to nemá chybu, aj chlieb pečie doma. Takú ženu som ešte nestretol, perfektná manželka, aj do koča, aj do voza,“ hovorí. A to aj vtedy, keď ho nepočúva.

Jozef Hudek spomína, že nebol prvý v rodine, u koho sa prejavil umelecký talent. Bratia jeho otca boli umeleckí rezbári zo Zbýňova v Rajeckej doline. Opatruje po nich vzácne husle, čo vyrobili, majú už vyše sto rokov. Povolaním bol technik, pracoval v Považských strojárňach, ale maľovanie bolo a aj zostalo najväčšou záľubou. Venoval sa štúdiám starých majstrov, najmä stredovekým maliarskym školám, talianskym a holandským. Prevažne používa techniku olejomaľby. A čo teraz najradšej maľuje? Predovšetkým prírodu či zátišia. A výjavy zo začiatku minulého storočia, napríklad žatvu, hrabanie sena, alebo ako žena kolíše dieťa v plachte priamo na poli. „Mám rád slovenské námety. A je niečo úžasné, keď vidím, že ten talent pokračuje ďalej, maľuje dcéra aj vnučka, to je niečo také úžasné, že sa to nedá ani opísať. Veľmi ma to duševne povznáša. Som na ne hrdý, kto by nebol hrdý na svoje pokolenie?“ – vyznáva sa Jozef Hudek.

V hornej časti rodinného domu má svoj malý ateliér. Sem sa utiahne, keď ide maľovať. Tu sa zatvorí a musí mať absolútny pokoj, aby sa mohol sústrediť na prácu. Ani len mucha nesmie preletieť okolo. Vraj aj preto dal namontovať plastové okná so sieťkou.

Jozef Hudejk maľuje typické slovenské motívy.... Foto: Milan Kráľ, Pravda
9886339 Jozef Hudejk maľuje typické slovenské motívy. Ľudia tvrdia, že si pri prezeraní jeho obrazov odpočinú.

„Za najväčší tvorivý úspech môjho otca považujem to, že sa celý život venuje umeniu, nikdy neprestal, že aj v tomto veku maľuje. Niektorých ľudí odradí kritika, niektorých odradí cena farieb, starosti alebo choroba. Otca neodradilo nič, hoci toto všetko s mojou mamou prežíval,“ hovorí o Jozefovi Hudekovi jeho dcéra.

Za každým obrazom je nejaký príbeh

Alena Teicherová (rodená Hudeková) predpokladá, že vari v každom dome v Domanižskej Lehote je nejaký obraz, čo namaľoval jej otec. Bol to vraj veľmi dobrý pocit, keď prišla k niekomu na návštevu a videla tam obraz, o ktorom mohla povedať, aha, to namaľoval môj otec.

„Bola som naňho pyšná. Vždy v nedeľu dopoludnia si vytiahol svoje farby, ktoré mi krásne voňali, k tomu vôňa terpentínového oleja, v obývačke si to všetko rozložil, natiahol plátno a maľoval. Vôňa farieb sa miešala s vôňou nedeľného obeda, čo vedľa varila mama, a ja som pri ňom presedela celé hodiny a pozerala som sa naňho, ako majstrovsky pohybuje štetcom po plátne a vytvára tie nádherné farebné kompozície,“ spomína Alena Teicherová na detstvo.

Olejové farby ju fascinovali, vôňou, ale aj tým, ako krásne sa nimi maľovalo. Teraz, po toľkých rokoch priznáva, že občas, keď otec odišiel, zobrala štetček a na rozpracovaný obraz niečo domaľovala. Potom čakala, či si to všimne. A nevšimol. Jozefa Hudeka sme sa na to pýtali, doteraz nevie, že jeho malá dcéra bola spoluautorkou niektorých obrazov.

Raz, keď otec nebol doma, zobrala si od neho olejové farby a namaľovala portrét. Keď otec prišiel a videl to, povedal jej – ak budeš mať na vysvedčení len jednu dvojku, tak ti kúpim olejové farby. Mala povolenú dvojku z matematiky, tá jej akosi nešla. A tak svoje prvé olejové farby dostala na konci siedmej triedy a odvtedy maľuje.

Každý jej obraz, ktorý priniesla na trojgeneračnú výstavu, má nejaký príbeh. Napríklad obraz s názvom Culture vznikol v Trenčíne, keď tam bola kedysi pred rokmi s viacerými ďalšími výtvarníkmi. Prišli za nimi dvaja bezdomovci a pýtali peniaze. Jedna z výtvarníčok im dala svoju desiatu, oni ju rozbalili, sadli si pred predajňu umeleckých diel na námestí a s veľkou chuťou sa pustili do jedla. Na výklade bol nápis Culture a tento pohľad v Alene Teicherovej zostal. Po dvoch rokoch ho stvárnila na plátne.

„Ten pocit vo mne stále bol, že to treba namaľovať a zvečniť otázku: Toto je naša kultúra? A ako sa tí dvaja ľudia stali bezdomovcami? Doteraz každý sa pri tomto obraze zastavil, pretože ho chytil za srdce. Ľudia ho chcú odo mňa kúpiť, ale ja ho nechcem predať,“ hovorí výtvarníčka, ktorá dnes pôsobí v ilavskom dome kultúry.

Vo svojej tvorbe využíva techniku olejomaľby, ktorú si zamilovala už v detstve, ale aj akvarel a vaječnú temperu. V roku 2001 sa jej otvoril nový výtvarný svet. Podarilo sa jej zúčastniť na ikonopiseckej škole a dnes je jednou z mála výtvarníčok, ktoré ovládajú techniku tvorby ikon. Je veľmi zložitá, ikony sa nemaľujú, ale píšu, a na ich tvorbu treba napríklad zlato, ale aj také suroviny ako vaječný žĺtok, pivo či klinčekový olej. Obraz môže namaľovať za niekoľko dní, ikonu však musí písať celé mesiace.

Špecialitou dcéry Aleny Teicherovej je tvorba... Foto: Milan Kráľ, Pravda
8442986 Špecialitou dcéry Aleny Teicherovej je tvorba vianočných motívov.

Každý jej obraz si rýchlo nájde svojho majiteľa. To však Alena Teicherová nepovažuje za najväčší úspech. Pred desiatimi rokmi založila a dodnes vedie klub výtvarníkov s názvom Arte Relax. Vraví, že v ňom odovzdáva ľuďom to, čo zdedila od svojho otca a môže zúročiť jeho myšlienku, že každý človek dostal do vienka nejaký talent a u každého príde raz v živote čas, keď sa talent rozvinie.

„Do Arte Relax klubu sa prihlásilo 36 ľudí, ktorí tvoria s láskou a pomáha im to. Toto je pre mňa tým najväčším ocenením, nemusí to byť nejaký papier alebo medaila. Pre mňa je ocenením to, ako sa cítim pri tvorbe, keď niečo namaľujem a ľuďom sa to páči. Prídu a povedia, pri tomto obraze som si odpočinul, pri ňom mi je príjemne. To sú najkrajšie ocenenia pre každého výtvarníka, nielen pre mňa,“ dodala Alena Teicherová.

Najväčšie ocenenia ešte len prídu

Najmladšia z trojice výtvarníkov 13-ročná Mária Hudeková je teraz vo veku, v akom začala s maľovaním jej teta Alena Teicherová, keď dostala od otca svoje prvé olejové farby. Nezaprie umelecké vlohy, ktorými je obdarená táto rodina. Jej tvorba je hravá, jemná, až rozprávkovo naladená. Je to skúšanie niečoho nového, čo by chcela do motívu pridať, aby ho ozvláštnila. Používa rôzne výtvarné techniky, čo fascinuje jej skúsenejších príbuzných. Stále sa ešte hľadá, ale to je vlastné každému výtvarníkovi, čím viac maľuje a využíva nové motívy, tým viac sa posúva ďalej. Je zrejmé, že najväčšie ocenenia pre Majku ešte len prídu.

Navštevuje aj základnú umeleckú školu, väčšinu obrázkov vraj namaľuje tam, doma tvorí menej. Hovorí, že z maliarskych postupov veľa odkukala od dedka v Domanižskej Lehote a v pomáhala jej aj teta Alenka.

„Keď sa stretneme my traja, rozprávame sa o tom, čo práve kreslím alebo čo by sa dalo urobiť. U dedka v ateliéri niekedy aj spávam, neprekáža mi ani ten pach olejových farieb. Najradšej maľujem, tak ako on, prírodu. A najlepšie mi ide maľovanie pastelkami, keď môžem tieňovať. To ma baví,“ vraví mladá výtvarníčka.

Vari v každom domu v Domanižskej Lehote pri... Foto: Milan Kráľ, Pravda
2069731 Vari v každom domu v Domanižskej Lehote pri Považskej Bystrici je nejaký obraz, čo namaľoval Jozef Hudek.

Ale pre úplnosť treba dodať, že aj ďalší členovia tejto rodiny sú obdarení talentom pre umeleckú tvorbu. Dcéra Aleny Teicherovej, Lenka Potěšilová, takisto maľuje a jej špecialitou je tvorba vianočných motívov na sklenené gule. Momentálne je na materskej dovolenke, tvorba musí ísť trochu bokom, ale v novembri chystajú so svojou mamou spoločnú výstavu v Novej Dubnici, a tá bude ladená vianočne. Na vernisáži by mal spievať Samko Teicher, syn Aleny Teicherovej. Jej ďalší syn Roman maľuje aj hrá na hudobných nástrojoch, ale chce sa venovať informatike.

Pri tvorbe ikony zabudnite na doterajšie postupy

Nie je veľa ľudí, ktorí dokážu vytvoriť ikonu. Alena Teicherová mala to šťastie, že ju pred štrnástimi rokmi prijali do ikonopiseckej školy na východnom Slovensku, hoci tam prijímali iba desať žiakov. Vraví, že táto tvorba ju nabíja energiou. „Ikona dokáže nabiť energiou každého človeka, či už chodí do kostola, alebo nie. Nemaľuje sa, ale píše, preto hovoríme o ikonopiscoch, nie o maliaroch ikon,“ vraví umelkyňa.

V ikonopiseckej škole sa dozvedela, že všetky doterajšie umelecké postupy môže hodiť za hlavu. Obraz môže namaľovať za niekoľko dní, ikonu však musí písať celé mesiace. Ikonopisec by mal dať do ikony to najlepšie zo seba a to najkrajšie mimo seba – napríklad zlato, striebro, drahokamy. V škole sa naučila starú byzantskú techniku a recept na prípravu vaječnej tempery, ktorú používa pri tvorbe ikon. Základná emulzia sa skladá z vaječného žĺtka, zo 16-stupňového čierneho piva a z klinčekového o­leja.

„Je to úžasne voňavé, ale neviem, či aj chutné. Keď sme však zabudli niektorú ikonu prikryť, tak do rána bolo určite niektoré miestečko zožraté od múch, museli sme si dávať veľký pozor. Do emulzie sme pridávali čisté práškové pigmenty spolu s destilovanou vodou,“ prezradila Alena Teicherová časť receptu.

Drevenú dosku najskôr upraví kriedou a potom vyleští, musí sa ligotať ako zrkadlo. Pozadie pozláti alebo postriebri, to má symbolizovať nekonečný priestor. Až potom sa začína samotné písanie ikony. Farbu nanáša v priehľadných vrstvách do kríža. Tých náterov je veľa, 40 až 80 na sebe. Každá vrstva sa musí nechať dôkladne preschnúť, pretože inak by nový náter predchádzajúcu vrstvu stiahol.

To je starobylá technika písania ikony, každá farba má svoj význam, každá čiara alebo záhyb niečo symbolizujú. Táto práca ju nabije energiou, ktorú potrebuje niekde ventilovať. Vtedy začne maľovať klasické obrazy, krajinky, zátišia, portréty. Na ikonách sa vlastne prepisujú dávne motívy, ktoré pred stáročiami vytvorili mnísi a prví ikonopisci.

„Keď píšem ikonu, vtedy nemaľujem žiadny iný obraz. Vtedy sa zhováram so svätcom, ktorého zobrazujem, a to je úžasný pokoj. Môj manžel vraví, že keď tvorím ikonu, akoby som odišla,“ usmieva sa umelkyňa.

Okrem prepisovania tradičných ikon vytvorila aj jednu novú. Zobrazila na nej sv. Andreja – Svorada a Beňadika, ktorí pred tisíc rokmi žili pustovníckym životom na Skalke pri Trenčíne. V tunajšom kostole je táto ikona aj vystavená.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #seriál #osobnosti #Úspešní Slováci