Šesťdesiatjedenročná vyštudovaná fyzička Angela Merkelová, ktorá žila 36 rokov do zjednotenia Nemecka v roku 1990 v komunistickej Nemeckej demokratickej republike (NDR), sa do dejín Nemecka zapísala ako prvá žena zastávajúca kancelársky post a zároveň prvým obyvateľom niekdajšej NDR v tejto funkcii.
Desaťročie vlády Angely Merkelovej budú mať Nemci podľa väčšiny komentátorov spojené s érou hospodárskej stability a prosperity. Merkelová navyše predstavuje najdôležitejšiu osobu v EÚ.
V tomto ohľade v poslednom období čelila a čelí niekoľkým krízam, ako je kríza eurozóny a Grécka, konflikt na Ukrajine a ruská anexia Krymu, ktorá obnažila nejednotnosť v zahraničnej politike EÚ, ale najmä migračná kríza, ktorá postavila členské krajiny EÚ do zložitej situácie a výrazne zrazila popularitu „ľadovej kráľovnej“ Merkelovej.
V tejto kríze sú pre Merkelovú sloboda a demokracia európskymi hodnotami, ktoré jej v mladosti boli upierané a ktorých ohrozenia sa obáva. Jej výrok, že na ľudskú pomoc nie je možné uplatniť žiadne kvóty, to jasne vyjadruje.
Jej dlhoročná stratégia spočívala podľa komentátorov vo vyčkávaní, mlčaní a pokiaľ možno udržiavaní status quo. Týždenník Die Zeit zaviedol pre takýto prístup termín merkelismus. „Správa sa tak dlho zdržanlivo, sunie sa vpred po malých krôčikoch – až nakoniec môže pasivitu predať ako výhodu,“ vysvetlil.
Jej konsenzuálny štýl politiky a schopnosť nájsť kompromis aj v zdanlivo neriešiteľných sporoch našiel u Nemcov pozitívny ohlas. „Nemci voči nej cítia rešpekt, ale nie oddanosť,“ dodal komentátor servera Politico.eu Matthew Karnitschnig.
Nie každý je samozrejme z kancelárky nadšený. Asi najostrejšie sa do jej kritiky pustil v lete 2013 spisovateľ Günther Grass, ktorý je známy svojimi sympatiami ku konkurenčným sociálnym demokratom.
Tento nositeľ Nobelovej ceny za literatúru o Merkelovej vyhlásil, že sa v nej snúbi oportunizmus, ktorému sa naučila v komunistickej NDR, so zaobchádzaním s mocou, v ktorom ju vraj vyškolil niekdajší kancelár Helmut Kohl.
Zlom v živote východonemeckej fyzičky Merkelovej nastal pri kolapse komunizmu vo východnom Nemecku. Vtedy tridsaťpäťročná dcéra východonemeckého pastora sa na jeseň 1989 zapojila do činnosti opozičného Demokratického hnutia a v nasledujúcom roku bola zástupkyňou hovorcu poslednej východonemeckej vlády. Vstúpila do CDU a stala sa poslankyňou.
Mladú političku z východu si všimol predseda kresťanských demokratov Kohl. V januári 1991 z nej urobil ministerku pre záležitosti žien a mládeže a o tri roky neskôr jej zveril rezort životného prostredia. „Kohlovo dievčatko“ zároveň stúpalo na straníckom rebríčku. Na jeseň 1998 sa Merkelová vyšvihla do pozície generálnej tajomníčky strany.
Na jar 2000 sa potom táto druhýkrát vydatá a bezdetná žena bez právneho alebo ekonomického vzdelania stala predsedníčkou konzervatívnej strany CDU. Formácia sa v tom čase čelila afére okolo tajných kont niektorých jej predstaviteľov a voľba neopozeranej tváre mala symbolizovať „nový začiatok“.
V januári 2002 ešte musela Merkelová prenechať miesto volebnému lídrovi Edmundovi Stoiberovi. O tri roky neskôr už konzervatívci svoju predsedníčku postavili ako vyzývateľa sociálnodemokratického premiéra Gerharda Schrödera. Voľby skončili patom, Merkelovej sa podarilo dohodnúť s SPD na vytvorení veľkej koalície, do ktorej čela zasadla.
Z úradu spolkového kancelára ju SPD nedokázala zosadiť ani vo voľbách v septembri 2009. Merkelová po nich ukončila vládnu spoluprácu so sociálnymi demokratmi, ktorých vymenila za liberálov z FDP, s ktorými absolvovala svoje druhé funkčné obdobie. Tretie voľby v čele CDU vyhrala v septembri 2013 a v decembri sa potom opäť ujala vedenia veľkej koalície.
Svoje súkromie si kancelárka prísne stráži. V auguste 2012, pri jednej z mála príležitostí, keď odhalila niečo zo svojho súkromia, sa priznala, že miluje film Spomienky na Afriku a za svoju najväčšiu osobnú obeť pre štát považuje to, že sa vzdala možnosti dôjsť si sama na nákup. Už skôr na seba Merkelová prezradila aj to, že u nej dodnes pretrvávajú niektoré inštinkty z čias NDR, najmä potreba hromadiť veci do zásoby.
Futbalová fanúšička Merkelová je druhýkrát vydatá. So svojím prvým manželom, Ulrichom Merkelom, sa rozviedla začiatkom 80. rokov. V roku 1998 si vzala profesora chémie Joachima Sauera.