Tradičné tabu označujúce pitvy za „mrzačenie mŕtvych" v Japonsku dlho znamenalo, že medici mali problémy získať mŕtvoly práve na pitvy potrebné pre dokončenie ich vzdelania. Ale vzhľadom na stagnujúcu japonskú ekonomiku a stúpajúci počet ľudí zomierajúcich v osamelosti teraz už učebne anatómie majú tiel prebytok.
Napríklad lekárska fakulta Univerzity Kinki v Osake potrebuje ročne 30 mŕtvol, ale na zozname má 2 000 potenciálnych darcov vlastných pozostatkov. Podľa odborníkov v krajine jednak čím ďalej tým viac ľudí prijíma myšlienku venovať vlastné telo na vzdelávacie účely, ale predovšetkým rastie počet tých, ktorí k tomuto kroku pristupujú z ekonomických dôvodov.
Historicky museli japonskí lekári pri štúdiách používať len telá popravených zločincov, čo neskôr odrádzalo od darovania vlastných pozostatkov. Školy sa snažili zabezpečiť jednu mŕtvolu na dvoch študentov, ale občas sa okolo jedného tela tiesnilo až desať medikov.
Tieto doby sú však minulosťou. Ľudia sa teraz častejšie rozhodujú darovať po smrti svoje telo, aby v ekonomicky neveselých časoch nezaťažili rodinu náklady na pohreb. Škola po nabalzamovaní a pitve ich pozostatky spopolní a popol vráti príbuzným.