Hermann Göring bol zakladateľom gestapa, nacistickým ministrom letectva, vrchným veliteľom letectva i jedným zo strojcov prenasledovania Židov. Málo známa je však skutočnosť, že mal mladšieho brata, ktorý nacistov neznášal a mnoho ľudí pred nimi zachránil, píše agentúra DPA.
Vzťah Alberta Göringa (1895–1966) k bratovi bol napätý. Už pri prvom stretnutí oboch mužov zachytenom vo filme, na pohrebe ich matky v roku 1923, sa Albert (stvárnený Barnabym Metschuratem) vysmieva Adolfovi Hitlerovi. Hermann Göring (Francis Fulton-Smith) ho napomína.
Keď si nacisti uzurpovali moc, obaja bratia sa navzájom ďalej odcudzujú. Hermann Göring sa podieľa na upevňovaní Hitlerovej moci, zatiaľ čo Albert sa v Rakúsku stáva pravou rukou filmového producenta židovského pôvodu Oskara Pilzera.
Neskôr Albert Göring, ako riaditeľ exportu automobilky Škoda spadajúci pod koncern Reichswerken, podporoval židovských pracovníkov z koncentračného tábora v Terezíne a pomáhal im k úteku.
V roku 1935 sa obaja bratia stretli na Hermannovom vidieckom sídle Carinhall severne od Berlína. Je pri tom herečka Emmy Sonnemannová (Anna Schudtová), druhá žena nacistického pohlavára, a filmová hviezda Henny Portenová (Natalia Wörnerová). Z Emminej iniciatívy prosí Hermann svojho brata o láskavosť. Portenová kvôli norimberským rasovým zákonom nesmie ďalej nakrúcať, pretože jej muž je Žid. Albert jej má dopomôcť k angažmánu v Rakúsku. „Je mi cťou,“ privoľuje Albert. Hermann vysvetlil svoje konanie povestnou vetou: „Ja určujem, kto je Žid.“
Film opisuje ešte ďalšie tri stretnutia oboch bratov: v roku 1938 na hrade Mauterndorf v Rakúsku, v roku 1944 v Carinhalle a konečne po vojne v máji 1945 vo väzení v Augsburgu.
Ich stretnutia sú vždy plné napätia, ale sú tu aj momenty blízkosti. Na Mauterndorfe obaja sedia pri krídle a spievajú. V roku 1944 Hermann svojho brata na smrť vydesí, keď zinscenuje akýsi súkromný proces. „Ako u žraloka, ktorý krúži okolo svojej koristi, človek ani u Hermanna Göringa nikdy nevedel, či žartuje, alebo je koniec vášho života hrôzyplne blízko,“ povedal o svojej postave herec Francis Fulton-Smith. Hermann však nakoniec nepripustí, aby gestapo jeho bratovi niečo urobilo.
Zatiaľ čo Hermann Göring spáchal samovraždu ešte pred vykonaním rozsudku smrti, ktorý vyniesol norimberský tribunál, Albert väzbu prežil. V Rakúsku sa vydal do rúk Američanom, ale tí mu neverili. „Same name, same blood,“ (Rovnaké meno, rovnaká krv), precedí jeden americký dôstojník na výsluchu.Alberta Göringa vydali do Československa, kde s ním vraj zle zaobchádzali, ale po intervencii Židov, ktorým pomohol, ho prepustia. Zomiera na rakovinu v roku 1966 v Mníchove.
George Pilzer, syn filmového producenta Oskara Pilzera, podal pri pamätníku holokaustu Jad Vašem v Izraeli žiadosť, aby Albertovi Göringovi priznali čestný titul Spravodlivý medzi národmi. Pamätník s tým však zatiaľ váha.